Z kabinetu starožitností – z pozostalosti Rudolfa Justa

Výstava Z kabinetu starožitností /Z pozostalosti Rudolfa Justa/, sa snaží predstaviť fenomén zberateľstva prostredníctvom významného novodobého českého zberateľa Rudolfa Justa (1895-1972), ktorého časť pozostalosti sa SNM – Historickému múzeu (za podpory Ministerstva kultúry SR) v roku 2001 podarilo získať. Predmety pochádzajúce z Justovej zbierky patria k mimoriadne zaujímavým a vzácnym artefaktom. Podľa materiálu ich môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín, a to na práce vyrobené z cínu z obdobia 17.-18. storočia, mosadzné misy z 15.-16. storočia, predmety z kameniny a fajansy, ktorých vznik spadá do rozmedzia 16.-18. storočia, a napokon sklo zo 17. –18. storočia. SNM-Historické múzeum z tohto súkromného majetku odkúpilo aj štyri vzácne solitérne kusy – hraciu skrinku datovanú rokom 1625, dve reliéfne dosky s biblickými výjavmi zo 17. storočia a bohato zdobenú prachovnicu z toho istého obdobia. Mnohé z vystavených exponátov patria, či už vďaka celkovému nízkemu počtu takto zachovaných diel, alebo zriedkavosťou vyobrazeného námetu, k mimoriadne vzácnym prácam. Jedným z nich je aj pamätný pohár tzv. Humpen, vysokej umeleckej kvality, pochádzajúci z roku 1653, ktorý bol zhotovený pri príležitosti oslavy Westfálskeho mieru. Zaslúženú pozornosť vzbudzuje aj ústredný motív výstavy, cínová fľaša v tvare knihy s vyrytým erbom v ornamentálnom medailóne a letopočtom 1684. Rovnako ako vystavované exponáty pochádzajúce z majetku Rudolfa Justa je pozoruhodný aj život tejto výnimočnej zberateľskej osobnosti. Svoju zbierku začal budovať v 20. a 30. rokoch 20. storočia. V jej úspešnom rozširovaní mu však zabránila druhá svetová vojna. Pre svoju milovanú zbierku, ktorá mala roku 1946 hodnotu 305 000,- Kč, neváhal riskovať svoj život nielen počas nacistickej okupácie ale i po nástupe totalitnej moci v 50. rokoch. Pádom socialistického zriadenia sa však pohnutý osud Justovej zbierky neskončil. Ani nie dvadsať rokov po smrti jej majiteľa sa na nej negatívne podpísala krádež a drobné rozpredávanie. Jej existenciu s konečnou platnosťou zavŕšila veľká aukcia v londýnskej aukčnej sieni Sotheby´s v roku 2001, kde sa jednotlivé predmety vydražili za celkovú sumu 1,5 milióna britských libier. Súčasťou výstavy bude aj video projekcia, predstavujúca široký diapazón tém a pestrosť artefaktov zberateľského záujmu.

– termín konania: 15.06.2005 – 30.11.2005
– miesto konania: Hradný palác, Bratislava
– autor: Kučerová Andrea
– spoluautor: Kyselá Daniela

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.