Z kabinetu starožitností – z pozostalosti Rudolfa Justa

Výstava Z kabinetu starožitností /Z pozostalosti Rudolfa Justa/, sa snaží predstaviť fenomén zberateľstva prostredníctvom významného novodobého českého zberateľa Rudolfa Justa (1895-1972), ktorého časť pozostalosti sa SNM – Historickému múzeu (za podpory Ministerstva kultúry SR) v roku 2001 podarilo získať. Predmety pochádzajúce z Justovej zbierky patria k mimoriadne zaujímavým a vzácnym artefaktom. Podľa materiálu ich môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín, a to na práce vyrobené z cínu z obdobia 17.-18. storočia, mosadzné misy z 15.-16. storočia, predmety z kameniny a fajansy, ktorých vznik spadá do rozmedzia 16.-18. storočia, a napokon sklo zo 17. –18. storočia. SNM-Historické múzeum z tohto súkromného majetku odkúpilo aj štyri vzácne solitérne kusy – hraciu skrinku datovanú rokom 1625, dve reliéfne dosky s biblickými výjavmi zo 17. storočia a bohato zdobenú prachovnicu z toho istého obdobia. Mnohé z vystavených exponátov patria, či už vďaka celkovému nízkemu počtu takto zachovaných diel, alebo zriedkavosťou vyobrazeného námetu, k mimoriadne vzácnym prácam. Jedným z nich je aj pamätný pohár tzv. Humpen, vysokej umeleckej kvality, pochádzajúci z roku 1653, ktorý bol zhotovený pri príležitosti oslavy Westfálskeho mieru. Zaslúženú pozornosť vzbudzuje aj ústredný motív výstavy, cínová fľaša v tvare knihy s vyrytým erbom v ornamentálnom medailóne a letopočtom 1684. Rovnako ako vystavované exponáty pochádzajúce z majetku Rudolfa Justa je pozoruhodný aj život tejto výnimočnej zberateľskej osobnosti. Svoju zbierku začal budovať v 20. a 30. rokoch 20. storočia. V jej úspešnom rozširovaní mu však zabránila druhá svetová vojna. Pre svoju milovanú zbierku, ktorá mala roku 1946 hodnotu 305 000,- Kč, neváhal riskovať svoj život nielen počas nacistickej okupácie ale i po nástupe totalitnej moci v 50. rokoch. Pádom socialistického zriadenia sa však pohnutý osud Justovej zbierky neskončil. Ani nie dvadsať rokov po smrti jej majiteľa sa na nej negatívne podpísala krádež a drobné rozpredávanie. Jej existenciu s konečnou platnosťou zavŕšila veľká aukcia v londýnskej aukčnej sieni Sotheby´s v roku 2001, kde sa jednotlivé predmety vydražili za celkovú sumu 1,5 milióna britských libier. Súčasťou výstavy bude aj video projekcia, predstavujúca široký diapazón tém a pestrosť artefaktov zberateľského záujmu.

– termín konania: 15.06.2005 – 30.11.2005
– miesto konania: Hradný palác, Bratislava
– autor: Kučerová Andrea
– spoluautor: Kyselá Daniela

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

V Zemplínskom múzeu vystavujú evanjeliár z 15. storočia

1. decembra 2008 – V Zemplínskom múzeu v Michalovciach je po prvý krát na východnom Slovensku vystavený rukou písaný iluminovaný Baškovský evanjeliár z 15. storočia. Evanjeliár patrí medzi najstaršie vystavované pamiatky na výstave vzácnych liturgických kníh a predmetov, ktorú pripravil Spolok sv. Cyrila a Metoda.

Kysucké múzeum bohatšie aj o mamutie zuby či storočné husle

Kysucké múzeum v Čadci je bohatšie aj o dva mamutie zuby, storočné husle, citaru Valencia či knihu kázní Františka Xavera Daniša z roku 1841. Ako pre agentúru SITA uviedla komunikačná manažérka múzea Lenka Jancová, pre zbierkový fond Kysuckého múzea bol rok 2009 jeden z najúspešnejších, keď získal až 471 historických predmetov vrátane niekoľkých unikátnych kúskov. Odborní pracovníci múzea sa každoročne venujú vyhľadávaniu zaujímavých predmetov a navštevujú potenciálnych predajcov. Tento rok mali na nákup takmer 7 tisíc eur, celú sumu dostali od žilinskej krajskej samosprávy. Získané veci putujú medzi zbierky fondu alebo priamo do expozícií múzea.

Múzeum školstva a pedagogiky oslavuje 40. výročie založenia

Štyridsiate výročie od svojho založenia si v týchto dňoch pripomína Múzeum školstva a pedagogiky v Bratislave. Pri tejto príležitosti predstavilo dve nové publikácie o školských nástenných tabuliach a školských medailách. Pracovníci múzea vo forme katalógu predstavujú časť zbierkového fondu. Eva Zacharová spracovala niekoľko desiatok nástenných tabúľ pre rozličné vyučovacie predmety a Vladimír Michalička sa zameral na medaily stredných a vysokých škôl ako jednu z menej známych oblastí dejín školstva.