Život na obidvoch stranách hranice

Titulny obrazok blogu uzivatela: harp

V rámci projektu Poklady bez hraníc – Kincsek határok nélkül (financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom programu Cezhraničnej spolupráce MR-SR 2007-2013) sa v priestoroch Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch konala reinštalácia výstavy pod názvom Život na obidvoch stranách hranice. Tá netradičnou interaktívnou formou predstavuje život obyvateľov rímskeho pohraničia a priľahlého germánskeho územia. Rieka Dunaj fiktívne rozdeľuje celú výstavu na dva tematické celky. Prvý celok sa venuje naddunajským Germánom, ktorí žili na území dnešného juhozápadného Slovenska. Zaužívaným pohrebným rítom u Germánov bolo spálenie tela mŕtveho jedinca. Vystavené exponáty pochádzajú z takýchto žiarových hrobov. Okrem keramických urien sa tu nachádzajú aj bronzové a železné súčasti odevu (spony, pracky, kovania opaskov), predmety dennej potreby (šidlo, prasleny, kresadlá, nože a britvy) a šperky. Germáni boli aj dobrými bojovníkmi, o čom svedčia zbrane v hroboch (meče, oštepy a kopije). Chov oviec prezentujú ovčiarske nožnice zachované v dobrom stave. Okrem domácich výrobkov Germáni s obľubou nakupovali aj rímske importy. Boli to rôzne typy bronzových nádob, sklenené výrobky, vzácne látky, šperky a kvalitná keramika, medzi ktorými mala popredné miesto terra sigillata. Vystavené exponáty pochádzajú z veľkých germánskych pohrebísk, ako je Sládkovičovo, Abrahám a Veľký Cetín. Menší súbor predmetov je z okolia Topoľčian.

Druhá časť výstavy je venovaná Rimanom. Pozdĺž Dunaja Rimania vybudovali systém pohraničných táborov, ktorých úlohou bolo chrániť rímske hranice. Vedľa týchto táborov vznikali civilné osady. Neďaleko Bratislavy pri Rusovciach stál niekdajší vojenský tábor s priľahlou civilnou osadou Gerulata. Ďalší vojenský tábor – Kelemantia bol vybudovaný pri obci Iža, na polohe Leányvár. Predmety z týchto dvoch nálezísk je možné vidieť na tejto výstave. Ide o bronzový riad, keramiku, bronzové a železné šperky, koráliky súčasti odevu – pracky, kovania opasku, ihlice, gombíky, sklenené poháre, fľaštičky a železné hroty kopijí. Nenahraditeľnou pomôckou pri skrášľovaní rímskych žien boli bronzové zrkadlá. Jedno z nich môže návštevník vidieť aj na vlastné oči. Vystavené pákové nerovnoramenné kovové váhy asi pochádzajú z výbavy rímskeho obchodníka. Vysokú úroveň lekárskej vedy dopĺňa nález súboru bronzových lekárskych nástrojov. Vo voľnom čase sa Rimania radi hrali rôzne hry, napr. hra v kocky alebo iné stolové hry. Medzi exponátmi sa nachádza niekoľko hracích kociek a hracích žetónov. V rímskom svete na písanie používali kostené alebo kovové rydlá – stylusi. Dva exempláre týchto stylusov možno vidieť medzi vystavenými exponátmi. Oblasť náboženstva a kultov je zastúpená bronzovými plastikami rímskych bôžikov, ako i odliatkom kamenného domáceho oltárika. Samostatná vitrína je venovaná luxusnej keramike terra sigillata.
Výstava je doplnená 3D rekonštrukciou rímskej strážnej veže a germánskej usadlosti. Záujemcovia si môžu pozrieť aj rekonštrukciu rímskych a germánskych odevov, kópie stolového a kuchynského riadu, šperkov a predmetov dennej potreby. Najcennejším exponátom výstavy je bronzová ženská plastika zo Šároviec. Železná kotva z Iže je zasa najväčším vystaveným zbierkovým predmetom.
Výstava vznikla v spolupráci s Múzeom Jánosa Xántusa v Győri. Svoje zbierkové predmety zapožičali aj múzeá zo Slovenska – SNM-Archeologické múzeum Bratislava, Vlastivedné múzeum v Galante, Podunajské múzeum v Komárne, Ponitrianske múzeum v Nitre a Tribečské múzeum v Topoľčanoch. Záštitu nad výstavou prevzalo aj Veľvyslanectvo Maďarskej republiky na Slovensku.
Pre návštevníkov je pripravený zaujímavo poňatý a riešený trojjazyčný sprievodca k výstave a majú možnosť si zakúpiť aj odbornú literatúru k tejto problematike. Výstavu možno navštíviť od 4. 3. 2011 do 30. 4. 2011. Vstup je voľný.
 

Mgr. Eszter Kovácsová
Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch
 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Konferencia o hradoch na slovensko-maďarskom pomedzí

O hradoch od Trebišova po Čabraď na Slovensku a od Füzéru po Nógrád v Maďarsku budú diskutovať v dňoch 15.-16. apríla 2010 vo Fiľakove. Odborníci sa tu stretnú na medzinárodnej konferencii “Archeologický výskum a pamiatková obnova hradov od Hontu po Zemplín na dvoch stranách štátnych hraníc”. Podujatie, ktoré organizujú Hradné múzeum vo Fiľakove a Združenie hradov severného Maďarska, sa uskutoční na Mestskom úrade vo Fiľakove v rámci projektu “Medzinárodný rozvoj – budovanie siete: Kultúrna trať Po ceste severných hradov” podporenom Programom cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013.