Renesančné trulice V

1.3. REZBÁRSKY ZDOBENÉ TRUHLICE
S kežmarskou nábytkovou tvorbou prvej polovice 16. storočia je spätá aj ďalšia z truhlíc, truhlica XVIII. (obr. XVIII) z Národného múzea v Budapešti (inv.č. 61.90.c.) pochádzajúca zo Slovenska. I keď intarzia iba jemne dopĺňa širšie koncipovanú rezbársku výzdobu, uplatňuje geometrické motívy charakteristické pre kežmarský okruh. Do súvislosti s týmto okruhom ju zaraďuje Kovalovszki aj ZlinszkySternegg 64.Truhlica je obložená škvrnitým jaseňovým drevom a zdobená reliéfnou rezbou z lipového dreva. Čelná doska je horizontálne rozdelená bohato profilovanou rímsou na dve úrovne, pričom spodnú tvorí masívny sokel, vertikálne je v oboch výškových úrovniach analogicky členená do dvoch osí trojicou rezbársky dekorovaných pilastrov. Štvorica takto vzniknutých pravouhlých polí je akcentovaná plastickými kazetami, pričom horné sú obohatené plastickou rezbárskou výzdobou, spodné tvoria hladké kazety, vyplnené škvrnitým jaseňovým drevom. Kazety sa opakujú aj na bočných stenách, kde tvoria podklad pre kovové držadlá.

Intarzia zdobí pravidelným geometrickým členením okraj veka a priestory

vo vnútri truhlice (obr. XVIIIa). Tu je vložený odkladací priestor s odnímateľným vrchnákom a s tajnou zásuvkou v spodnej časti. Ďalších šesť malých zásuviek s otáčavými úchytkami je umiestnených na zadnej stene vo vnútri truhlice. Aj tieto zásuvky sú rámované opakujúcimi sa motívmi geometrickej intarzie. Charakter intarzií je porovnateľný s výzdobou chórových lavíc z východného Slovenska spájaných s dielňou Gregora Tischlera z Kežmarku (obr. 3,5,6). V rámovaní jednotlivých polí sa na týchto laviciach i vo výzdobe truhlice XVIII. uplatnili identické výzdobné motívy, medzi nimi aj motív štvorlistov, ktorý sa objavuje už v tvorbe bardejovského majstra Johannesa Mensatora v prvom desaťročí 16. storočia (obr.

áková

XVIII. Truhlica s rezbárskou výzdobou, Kežmarok, polovica 16. stor., v. 103, š. 189, hl. 82 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 61.90.c.

porovnáva rezbársku výzdobu truhlice s vyrezávaným akantovým ornamentom nad dverami modlitebnej lavice Langovcov z Múzea v Kežmarku (obr. 1), no dokonca aj profil mužskej hlavy na truhlici XVIII. je podľa Vaverčákovej veľmi blízky profilu dámy na dverách lavice66. Tieto podobnosti sú však čisto formálne, založené na rovnakom predmete (akant) či spôsobe zobrazenia (zobrazenie hlavy z profilu). Pri porovnaní oboch prvkov vyznieva Vaverčákovej tvrdenie skôr ako zámienka, než ako argument pre určenie autorstva.

Predlohou pre rezbársku výzdobu truhlice boli zrejme grafické listy zobrazujúce návrhy Petra Flötnera, pôsobiaceho v Norimbergu v tretej štvrtine 16. storčia67. Podobné reliéfy s takmer identickým zobrazením mužských polopostáv medzi listami akantu zdobia kazetové výplne skrine z Nemeckého národného múzea v Norimbergu (obr. 30), ktorá patrí medzi Flötnerove práce a pochádza z roku 154168. Jedná sa o typ dvojetážovej skrine členenej vlysmi a pilastrami na štyri

Obnova.sk Fotografia

XVIIIa. Detail truhlice z Kežmarku, polovica 16. stor., Národné múzeum, Budapešť, inv.č.

61.90.c.

66 Vaverčáková, B.: c.d., s. 46.
67 Kreisel, H.: c.d., s. 65-66.
68 Zobrazenie skrine uvádza Kreisel v obrazovej prílohe. Kreisel, H.: c.d., obr. 147.

polia. Vlysy a pilastre pokrýva plastický reliéf s rastlinnými motívmi. Podobne sú zdobené menšie kazetové výplne umiestnené na štyroch inak hladkých štvorcových poliach, ktoré sú však častejšie obohacované i o figurálne prvky. Tento typ výzdoby skriní bol v Nemecku veľmi rozšírený.

Na truhlici z Kežmarku sa uplatnili nielen podobné reliéfy, ale i princíp vyčlenenia väčších plôch podobne zdobenými architektonickými prvkami a akcentovanie týchto plôch menšími reliéfnymi obrazmi na vystupujúcich kazetách. Jej výzdoba svedčí o priamom vplyve Flötnerovych predlôh. Flötnerov vplyv sa v južnom Nemecku a blízkych krajinách prejavil už pred polovicou 16. storočia a pretrvával veľmi dlho po polovici storočia. Na Slovensku sa jeho návrhy mohli objaviť najskôr v tretej štvrtine 16. storočia.

Pre určenie lokality pôvodu truhlice zostáva rozhodujúci charakter intarzií, začleňujúci ju do okruhu kežmarskej, prípadne spišskej tvorby prvej polovice 16. storočia. Kovalovszkej datovanie truhlice začiatkom 16. storočia však z hľadiska rezbárskej výzdoby nie je prijateľné. Vzhľadom na obdobie Flötnerovho pôsobenia, možno pripustiť vznik truhlice okolo polovice 16. storočia, najskôr však v jeho tretej štvrtine.

Medzi najstaršie rezbársky zdobené práce 17. storočia patrí truhlica XIX. (obr. XIX) pochádzajúca z Levoče (dnes v súkromnom vlastníctve, č.ÚZ. 4427)69 z prvej polovice 17. storočia. Skladba členiacich architektonických článkov vychádza jednoznačne z typu renesančných truhlíc tohoto obdobia zdobených intarziou a je blízka najmä truhliciam IV. a V., ktoré boli pravdepodobne vytvorené v Levoči. Čelnú dosku členia štyri ploché pilastre s kosoštvorcami v strede, lemované vlnitými lištami. Kosoštvorec v obdĺžnikovom poli patrí v sedemnástom storočí ku všeobecne rozšíreným výzdobným motívom a objavuje sa častejšie v intarzovanej podobe (truhlica XI.), najmä na úzkych horizontálnych poliach, či vlysoch. Vlnité lišty sa uplatnili aj v užších bočných poliach v lemovaní pravouhlých výplní s ušami v hornej časti, v ktorých sú umiestnené plastické balustrové vázy s kruhovou kyticou. Pilastre pravdepodobne niesli vlysy nad bočnými poľami, ktoré sa síce nezachovali, možno však predpokladať, že boli zdobené podobne ako stredné pole, a to na základe porovnania s výzdobou truhlice V. rovnakej architektonickej výstavby, či podľa taktiež rezbársky zdobenej truhlice XXI. z Historického múzea na Bratislavskom

69 Umiestnenie truhlice je zaznamenané v evidenčnom liste truhlice na Pamiatkovom Úrade, Bratislava.

hrade. Pomerne široké stredné pole tvorí oblúk s klenákom v strede dosadujúci na plastické rímsy nesené nízkymi širokými pilastrami s obdĺžníkou výplňou s vlnitými lištami. Cvikle oblúka a jeho vnútornú plochu vypĺňa prerezávaná aplikovaná rezba symetricky sa vinúcich rozvilín. Tesne pod klenákom je umiestnený prerezávaný štítok zámky doplnený gravírovaním. Aj jeho výzdobu tvoria symetricky rozložené rozviliny a dvojica okrídlených silne štylizovaných bájnych zvierat. Vo vnútornom priestore truhlice je umiestnená uzatvárateľná priehradka a päť zásuviek na zadnej strane.

Obnova.sk Fotografia

XIX. Truhlica s rezbárskou výzdobou, Levoča, 1. polovica 17. stor., v. 59, š. 167, hl. 77 cm, súkromné vlastníctvo, č.ÚZKP. 10 335

Nielen celkovou výstavbou, ale aj rezbárskou výzdobou s motívmi rozvilín v strednom oblúku pripomína truhlica XIX. z Levoče intarzované práce prvej polovice

17. storočia, najmä truhlicu V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade. Pravdepodobne bola inšpirovaná motívmi známymi z tejto skupiny truhlíc, konkrétne motívom kvetov vo váze. Na neskoršie obdobie vzniku poukazujú výplne z ušami i vlnité lišty a možno predpokladať, že truhlica vznikla podľa intarzovaných predlôh až na konci prvej polovice 17. storočia.

Levočskou prácou je zrejme i svadobná truhlica XX. (obr. XX)

z Východoslovenského múzea v Košiciach (inv.č. F 5201). Truhlica je vytvorená

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Renesančné trulice IV

1.1.3. ARCHITEKTONICKÁ INTARZIA
Kombinácia intarzie a plastickej rezbárskej dekorácie sa uplatnila vo výzdobe truhlice XI. (obr. XI) z kaštieľa v Topoľčiankach (č.ÚZKP. 10461). Truhlica XI. je členená podobne ako veľká časť intarzovaných spišských prác. Štyri pilastre s iónskymi hlavicami oddeľujú tri polia rámované edikulami. Stredné širšie pole s architektonickou intarziou tvorí perspektívny pohľad do ulice v oblúku strednej edikuly lemovanom rastlinnými motívmi. Uplatnili sa aj geometrické prvky šikmo prebiehajúcich pásov popod členiace pilastre, či v slovenskej tvorbe obľúbené obdĺžne výplne s motívom kosoštvorca v strede, ktoré sa objavovali nielen v intarzovanej podobe, ale tiež v plastickej rezbárskej forme. Kvalitná rezbárska práca sa presadila v bočných poliach s kvádrovanými edikulami vyplnenými symetricky usporiadanými akantovými rozvilinami s dvojicou vtáčích hláv. Podobne ako iné príklady ornamentálnych výplní kombinujúcich zvieracie a rastlinné prvky (truhlice IV.,V.), aj tu utvárajú hlavy vtákov línie vychádzajúce z rastlinných foriem a telá zvierat sa tak medzi rastlinnou ornamentikou strácajú.

Renesančné trulice na Slovensku 1

Problematika vývoja renesančnej nábytkovej tvorby na Slovensku
dosiaľ nebola zdokumentovaná v práci takého rozsahu, ktorý by
zohľadňoval pomerne veľké množstvo renesančných nábytkových kusov roztrúsených
v múzeách a cirkevných objektoch na rôznych miestach Slovenska. Cieľom diplomovej
práce bolo doplniť a rozšíriť dnešné poznanie renesančných truhlíc, ktoré
predstavujú veľmi obľúbený a dnes najpočetnejšie zachovaný typ renesančného
nábytku.