Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia. Pravdepodobne už v 14. storočí bola známa aj pevná truhlica s nohami a sedlovým vekom, i keď najstaršie zachované kusy sú datované až 15. storočím. Truhlice s rovným vekom, ktoré mali zároveň funkciu sedadiel, sa na Slovensku objavili o čosi neskôr. Najstaršie sú vytvárané z hobľovaných dosák. Aj na nich sa uplatňujú železné kovania, ale tiež reliéfna rezbárska výzdoba. Zo sedacích truhlíc s operadlom sa vyvinul typ lavíc s baldachýnom, rozšírený v cirkevnom prostredí ako kostolné stallá.

Podoba truhlíc bola do 15. storočia pravdepodobne veľmi jednoduchá. Až hospodársky rozvoj miest najmä na východnom Slovensku v 15. a 16. storočí, ktoré sa stali významnými centrami obchodu medzi Poľskom a Uhorskom viedol ku rozvoju remeselnej výroby a umenia. Popri cirkevnom nábytku narastá význam nábytku profánneho, rozvíjaného v prostredí meštianskych vrstiev. Truhlice, ako aj iné nábytkové typy, ktorých počet sa rozrastá, bývajú bohatšie utvárané najmä pre potreby cirkvi a mestského predstavenstva. Pri výzdobe sa uplatňuje predovšetkým maľba a vyrezávanie, neskôr, okolo roku 1500 sa v súvislosti s prenikaním renesancie na Slovensko, rozširuje technika typická pre renesančné práce – intarzia1.

1 Vývoj truhlice ako nábytkového typu bol spracovaný podľa Güntherovej-Mayerovej. Güntherová-Mayerová, A.: Dejiny nábytkového umenia na Slovensku. In: Cimburek, F. a kol.: Dějiny nábytkového umění III. Praha 1950, s. 993-997.

1.1. TRUHLICE ZDOBENÉ INTARZIOU

1.1.1. INTARZIA GEOMETRICKÝCH FORIEM

Intarzované motívy rozšírené v nábytkovej tvorbe prvej polovice 16. storočia v Kežmarku sa uplatnili vo výzdobe truhlíc, z ktorých jedna je dnes umiestnená v Národnom múzeu v Budapešti (inv.č. 42/1929) a druhá je súčasťou zbierky Múzea Červený Kameň (inv.č. N-696). Problematikou kežmarských stolárskych dielní a ich prác sa podrobnejšie zaoberá Bohuslava Vaverčáková v štúdii nazvanej Nábytok z dielne Jána a Krištofa Langa z Kežmarku, ktorá bola uverejnená v časopise Pamiatky a múzeá2. Autorka sa opierala najmä o dvoch autorov – Kovalovszkej prácu zaoberajúcu sa gotickým a renesančným nábytkom v zbierkach Národného múzea v Budapešti3 a prácu venovanú problematike renesančných intarzií od Zlinszky

Sternegg4.

V období 16. storočia sú v Kežmarku archívne doložené mená viacerých stolárskych majstrov, ako aj ich dielne. Najznámejšou z nich je dielňa Jána a Krištofa Langovcov, a to najmä vďaka slávnej modlitebnej lavici pochádzajúcej z roku 1544, ktorá bola pôvodne umiestnená v hradnej kaplnke v Kežmarku. Dnes je súčasťou zbierky tamojšieho múzea a podľa nápisu, ktorý sa zachoval vnútri lavice, môžeme jednoznačne určiť dobu jej vzniku i mená jej autorov. Existenciu dielne Jána a Krištofa Langovcov v Kežmarku potvrdzuje aj zápis v daňovej knihe mesta z roku 1542, kde sú medzi váženými kežmarskými mešťanmi uvedené aj mená stolárskych majstrov Krištofa a Jána5.

Ďalšou signovanou kežmarskou prácou je stallum v kostole sv. Jakuba v Levoči, pochádzajúce od majstra Gregora Tischlera. Keď stallum v šesťdesiatych rokoch minulého storočia reštaurovali, bol objavený na vonkajšej zadnej strane rok 1516. Blízke časové zaradenie, ako aj podobný charakter intarzií s architektonickými a geometrickými motívmi v práci Langovcov a majstra Gregora, ktorými sa podrobnejšie zaoberá nasledujúci text, umožňujú predpokladať, že jednotlivé dielne medzi sebou spolupracovali, pričom využívali pravdepodobne rovnaké predlohy, ktoré, podľa Vaverčákovej mohli na Slovensko prinášať obchodníci z Talianska6.

2 Vaverčáková, B.: Nábytok z dielne Jána a Krištofa Langa z Kežmarku. Pamiatky a múzeá, 4/1996, s.
46-47.
3 Kovalovszki, J.: Gothics and renaissance furniture. Budapest 1980.
4 Zlinszky-Sternegg, M.: Renaissance – intarsien im alten Ungarn. Budapest 1966.
5 Na zápis v daňovej knihe z Kežmarku upozorňuje Zlinszki-Sternegg. Zlinszky-Sternegg, M.: c.d., s.

62.
6 Vaverčáková, B.: c.d., s. 47.

V prípade spomínaných truhlíc sa síce nejedná o signované diela, no intarzovaná výzdoba oboch truhlíc poukazuje jednoznačne na ich kežmarský pôvod.

Čelné steny oboch truhlíc sú členené vertikálne troma pilastrami na dve polia, dekorované pásmi a štvorcami s geometrickou intarziou, ktoré tvoria motív kríža v oboch poliach, výrazne vystupujúci na ploche inak pokrytej škvrnitým jaseňovým drevom. V detailoch, ako aj v celkovej výstavbe truhlíc však nachádzame isté odlišnosti.

Truhlica I. (obr. I) z Národného múzea v Budapešti (inv.č. 42/1929) sa dostala do pozornosti viacerých autorov. Okrem Vaverčákovej a Kovalovszkej ju uvádza aj Güntherová-Mayerová ako kežmarskú prácu dokladajúcu rozvoj intarzie na Slovensku v prvej polovici 16. storočia7. Truhlica stojí na podnoži s dvoma

Obnova.sk Fotografia

zásuvkami vsadenými medzi masívne soklové nohy zdobené diamantovými kazetami. Tento motív je použitý aj ako oddeľujúci článok zásuviek. Nohy sú pod zásuvkami rozšírené o vpadnuté štvorcové polia, prepojené motívom vyrezávaných oblúčikov. Zásuvky dosadajú na bohato profilovanú rímsu, ktorá kopíruje vystupujúcu stredovú časť. Sokel je vytvorený z čierno moreného dreva, s výnimkou

7 Güntherová-Mayerová, A.: c.d., s. 1000.

čelnej dosky zásuviek a štvorcových polí pod nimi, ktoré sú obložené škvrnitým jaseňom. Podľa Kovalovszkej bola truhlica obohatená o sokel so zásuvkami dodatočne8. Jej teóriu potvrdzuje motív plastických diamantov, ktoré sa vo vývoji slovenských truhlíc objavujú až okolo polovice 17. storočia i podobne utváraný sokel spišskej truhlice XXIII. z druhej polovice 17. storočia, dnes umiestnenej v Múzeu Spiša v Markušovciach.

Sokel od hornej časti oddeľuje výrazná, profilovaná rímsa, ktorá obieha aj na bočných stranách truhlice a vystupuje pod pilastrami členiacimi čelnú dosku na dve vpadnuté polia. Pilastre sú zvýraznené čiernymi profilovanými lištami, ktoré rámujú vpadnuté polia s intarzovanou geometrickou výzdobou s motívmi hviezdic v kosoštvorcových poliach tvorených pásikovou intarziou. Podobnú geometrickú intarzovanú výzdobu nachádzame aj na kežmarskej lavici (obr. 1) signovanej Krištofom a Jánom Langovcami, ako aj na viacerých stallách pochádzajúcich z kostolov rôznych východoslovenských miest – z kostola sv. Egídia v Bardejove (obr. 3), z prešovského farského kostola sv. Mikuláša (obr. 5), či z kostola sv. Jakuba v Levoči (obr. 6). Keďže stallum z Levoče je signované Gregorom Tischlerom z Kežmarku a datované rokom 1516, pričom uvedené práce z Bardejova, Prešova a Levoče sú blízke nielen výzdobnými motívmi, ale v celkovej výstavbe uplatňujú rovnaké princípy, možno predpokladať, že všetky pochádzajú z dielne Gregora Tischlera a že boli vytvorené v prvej polovici 16. storočia.

Pilastre, ako bolo vyššie uvedené, členia čelnú dosku truhlice na dve rovnako zdobené vpadnuté polia. Obe zdobí motív kríža tvorený dvoma pásmi, ktoré v strede prekrýva štvorcové pole. Plochy medzi ramenami kríža vypĺňa dekoratívne jaseňové drevo. Pásy a štvorce sú vytvorené technikou intarzie. Pásy alebo ramená kríža preberajú motív hviezdic, použitý aj na pilastroch, avšak v zmenšenom prevedení. Tvar kríža zdôrazňuje čierny tenký pás, ktorý lemuje ramená kríža aj ústredný štvorec a zreteľne oddeľuje intarzované časti od plôch pokrytých jaseňom. Tento pás je od dekoratívnych motívov oddelený dvojicou úzkych svetlých pásikov. Stredový štvorec má podobne ako ramená kríža zdôraznené rámovanie tvorené dvoma čiernymi pásmi, ktoré oddeľujú striedajúce sa svetlé a tmavé šikmé pásiky s nejednotným smerovaním na jednotlivých stranách štvorca, rozdielnym v pravom i v ľavom poli truhlice. Motív šikmých pásikov, opakujúci sa aj na sokli a veku truhlice, je v ranorenesančných intarziách veľmi často uplatňovaný ako súčasť rámovania väčších plôch, alebo plastických kaziet. Nájdeme ho tak na chórových

8 Kovalovszki, J.: c.d., s. 32.

laviciach pripisovaných majstrovi Gregorovi z Kežmarku, ako aj vo výzdobe archívnej skrine (obr. 9) a dverí (obr. 8) bardejovskej radnice, ktoré vytvoril už okolo roku 1510 Johannes Mensator9. Mohli teda pôsobiť ako vzor pre neskoršie práce Gregora Tischlera i majstrov Langovcov.

Vnútornú plochu centrálneho štvorca vypĺňa pletenec (vytvorený striedaním svetlých a tmavých pásov) pravouhlých foriem, vyčleňujúci štvorcové polia vyplnené opäť motívom drobných hviezdic. Rámovanie ústredného štvorca a samotný pletenec oddeľujú čierne kosoštvorce, akcentované bielym pozadím redukovaným na pás svetlých trojuholníkov vklinených medzi kosoštvorcové polia po obvode pletenca.

Členenie čelnej dosky truhlice odráža aj jej veko, rámované a rozdelené profilovanými lištami na dve časti, ktoré v strede zdobia plastické vystupujúce kazety. Okraj veka zdobí intarzia pravidelným geometrickým členením, rovnakým, aké je použité v rámovaní štvorcov na čelnej stene truhlice. Veko, ako aj rímsa oddeľujúca sokel od hornej časti, rovnako presahujú korpus truhlice. Bočné hrany sú opracované rezbárskou plastickou výzdobou. Na bočných stenách truhlice, ktoré lemujú vystupujúce lišty, sú umiestnené kovové držadlá, uľahčujúce jej prenášanie. Kovania sú umiestnené aj na čelnej stene truhlice, na zásuvkách, v strede štvorcových polí a na strednom pilastri.

Podobne je zdobená i truhlica II. (obr. II), ktorá je dnes súčasťou expozície Múzea Červený Kameň (inv.č. N-696) a patrí medzi menej známe slovenské renesančné nábytky. V dokumentácii múzea ju Togner označil ako kežmarskú prácu prvej polovice 16. storočia. Táto truhlica má na rozdiel od podobnej práce, truhlice

I. z Národného múzea v Budapešti podstatne jednoduchšiu výstavbu bez výrazného sokla alebo nôh, takže celou plochou dosadá na zem. Aj veko truhlice je jednoducho poňaté, tvorí ho hladká odklápacia doska bez ozdôb, mierne presahujúca obvod truhlice. Bočné steny sú koncipované podobne, ako hladké dosky s lištovým rámovaním a s kovaniami v strede. Ďalšie kovové držadlá sa na truhlici nenachádzajú. Rovnako ako na truhlici I., ani tu sa jednotlivé strany nedotýkajú v ostrých hranách, ale ich hrany sú zjemnené plastickou rezbou.

Čelná doska tejto truhlice je členená rovnakým spôsobom ako v prípade truhlice I., teda na dve pravouhlé polia, pričom funkciu členiacich pilastrov nahradili tri pozdĺžne kazetové výplne. No v porovnaní so spomínanou truhlicou vyznieva

9 Zlinszky-Sternegg, M.: c.d., s. 61.

plošnejšie. Je to spôsobené jednak jednoduchším rámovaním jednotlivých častí, ktoré na truhlici I. utvárajú oveľa bohatšie profilované vystupujúce lišty. Tento dojem umocňuje aj ich farebné prevedenie čiernou farbou, vďaka ktorej výrazne vystupujú na svetlom podklade. Jednotlivé polia truhlice II. z Červeného Kameňa rámujú jednoduchšie lišty svetlej farby, ktoré majú naopak ustupujúci charakter. Napriek tomu, aj na tejto truhlici sú zvýraznené pozdĺžne členiace výplne, nie však pomocou vystupujúcich líšt, ale najmä vďaka tmavému základu motívov na nich zobrazených. Tieto motívy sa podstatne odlišujú od motívov intarzovanej výzdoby pilastrov truhlice I. z Národného múzea v Budapešti.

Intarzie oboch truhlíc sa líšia ako na plochách členiacich prvkov, tak aj

Obnova.sk Fotografia

II. Truhlica s geometrickou intarziou, Kežmarok, 1. polovica 16. stor., v. 54, š. 164, hl. 75 cm, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-696

v ramenách a strednom štvorci, ktoré tvoria motív kríža. Zatiaľčo intarzovaná výzdoba truhlice I. uprednostňuje predovšetkým motív hviezdic vsádzaných do štvorcových polí tvorených pásikovou intarziou v pilastroch i krížových poliach, truhlica II. z Červeného Kameňa uplatňuje ornamentálne geometrické motívy iba v zobrazení kríža. Motív pletenca, ktorý na prvej z truhlíc nachádzame iba v strednom štvorcovom poli kríža, je tu použitý aj na jeho ramenách. Hviezdice nahrádzajú svetlé štvorlisty na tmavom podklade, vkladané do polí vymedzených pletencom, ale aj do rámovania ústredného štvorca, namiesto diagonálnych pásikov použitých na tomto mieste na truhlici I. Avšak podobne ako pásiky, aj štvorlisty môžeme nájsť už na spomínaných bardejovských prácach – na dverách radnice od Johannesa Mensatora, ako aj na lavici z kostola sv. Egídia v Bardejove, ktorú možno pravdepodobne pripísať Gregorovi Tischlerovi a napokon aj vo výzdobe lavice z Kežmarku vytvorenenej Langovcami.

Pletenec stredného štvorca je tmavý, lemovaný svetlými pásikmi, pletencový motív v ramenách kríža, tvorený prekrývajúcimi sa štvorcami, je naopak svetlý s tmavým lemovaním. Aj truhlica II. má tvar kríža zvýraznený tmavým lemujúcim pásom oddeleným od dekoratívnych motívov dvoma úzkymi svetlými pásikmi.

Podstatnejší rozdiel medzi intarziami oboch truhlíc je však vo výzdobe členiacich prvkov. Ornamentálnu výzdobu pilastrov budapeštianskej truhlice I. z Národného múzea v Budapešti nahrádza na pozdĺžnych výplniach truhlice II. z Múzea Červený Kameň výzdoba architektonická. Na troch úzkych plochách nachádzame identický intarzovaný motív iluzívnej veže vytvorený svetlými kúskami dreva na tmavom pozadí. Hoci motívy architektúr vytvorené technikou intarzie nie sú v nábytkovej tvorbe nezvyčajné, pri výzdobe truhlíc je ich uplatnenie ojedinelé. Okrem truhlice II. môžeme uviesť len jediný príklad takejto výzdoby, a to na truhlici

XI. v expozícii kaštieľa v Topoľčiankach, ktorá však už predstavuje neskoršiu prácu

17. storočia, vytvorenú pod silným vplyvom juhonemeckej, augsburskej renesancie a je dokonca možné, že z oblasti južného Nemecka priamo pochádza. Architektonické intarzie, blízke výzdobe truhlice z Červeného Kameňa, nachádzame na viacerých chórových laviciach, pochádzajúcich z kostolov východného Slovenska. Na ich parapetoch, zadných operadlách a bočniciach sú obdĺžnikové polia s intarzovanými obrazmi – pohľadmi na architektúru, lemované geometrickou intarziou. Patria medzi ne dve stallá z farského kostola sv. Mikuláša v Prešove (obr. 5), dvojmiestne stallum umiestnené dnes v Národnom múzeu v Budapešti, pochádzajúce z kostola sv. Egídia v Bardejove (obr. 4) a trojmiestne stallum z kostola sv. Jakuba v Levoči (obr. 6).

Ich architektonické intarzie vytvorené na širších plochách zobrazujú rozsiahle pohľady na členitú architektúru stredovekých miest s drobnopisne stvárnenými stavbami domov, hradieb, kostolov, ktoré zapĺňajú takmer celú obrazovú plochu a ilúziu priestoru vytvárajú stupňovitým usporiadaním v prelínajúcich sa plánoch nad sebou.

Úzke plochy vypĺňajú vežovité stavby s rozmanito utváranými, nepravidelne nad sebou vrstvenými podlažiami a s detailným stvárnením okien, balkónov, či vikierov. Veže ukončujú vysoké, štíhle ihlanové strechy s guľovitými nástavcami a so zástavami. Fantastický charakter zobrazení umocňuje i snaha o priestorové vyjadrenie stavieb s nedokonale zvládnutou perspektívou, no s pôsobivým nasmerovaním veží hranou k divákovi. Takto je zobrazená aj vežovitá architektúra na truhlici II. z Červeného Kameňa, ktorá sa identicky opakuje na všetkých troch pozdĺžnych výplniach.

Spomedzi uvedených chórových lavíc je iba stallum z kostola sv. Jakuba v Levoči signované Gregorom Tischlerom z Kežmarku a datované rokom 1516. Preto sa na základe podobného charakteru spomínaných prác často predpokladá, že ich autorom bol Gregor Tischler alebo jeho dielňa a že všetky vznikli v prvej polovici 16. storočia. Vaverčáková ale upozorňuje na vzájomné kontakty medzi východoslovenskými mestami, z ktorých tieto nábytkové kusy pochádzajú, v období

16. storočia. A v súvislosti s predpokladom, že jednotlivé stolárske dielne navzájom spolupracovali, prikláňa sa k názoru, že chórové lavice sú veľmi pravdepodobne výsledkom dielenskej spolupráce10. Blízky charakter intarzií môže však súvisieť s jedinou osobou intarzistu, ktorý sa spolu s viacerými stolárskymi dielňami podieľal na vytvorení všetkých prác. Pomerne skoré datovanie Tischlerovej lavice nabáda k predpokladu, že práve toto pôsobivé dielo vyvolalo požiadavku vytvorenia ďalších podobných lavíc nielen v kostoloch spišských miest, ale aj vo východnejšie položených mestách Slovenska.

Vaverčáková i Güntherová-Mayerová zhodne predpokladajú, že tieto ranorenesančné intarzované práce zo začiatku 16. storočia súvisia s usadzovaním sa talianskych stolárov, či s vandrovaním tovarišov, alebo vznikali podľa predlôh ktoré mohli prinášať aj obchodníci prichádzajúci na naše územie z Talianska11. Je však sporné, nakoľko bol vplyv talianskeho prostredia pre intarzie vytvorené na Slovensku rozhodujúci, keďže geometrické motívy, rozšírené na slovenských prácach možno sledovať, nielen na talianskych, ale aj na juhonemeckých a tirolských nábytkoch z druhej polovice 15. a zo začiatku 16. storočia a rovnako aj na prácach pochádzajúcich z územia Švajčiarska (obr. 10)12. Z týchto krajín, ležiacich v porovnaní s Uhorskom bližšie k talianskej kultúrnej oblasti, mohli byť tieto prvky sprostredkované na naše územie. Podnikateľské aktivity, ktoré tu vyvíjali

10 Vaverčáková, B.: c.d., s. 47. 11 Güntherová-Mayerová však sama dodáva, že archívne je doložená prítomnosť talianskych majstrov iba na kráľovskom dvore. Güntherová-Mayerová, A.: c.d., s. 997. 12 Rôzne typy nábytku zdobené geometrickou intarziou, ktoré pochádzajú z oblasti Álp sú uvedené v Kreiselovej práci, zaoberajúcej sa vývojom nemeckého nábytku. Kreisel, H.: Die Kunst des Deutschen Möbels. München 1968.

augsburgskí Fuggerovci od konca 15. storočia13, potvrdzujú kontakty s juhonemeckým prostredím už v tomto období, hoci Güntherová-Mayerová predpokladá, že vplyv nemeckej nábytkovej produkcie sa v slovenskej tvorbe začal prejavovať až v závere 16. storočia14.

Inak je to s pohľadmi na mestá, ktoré sa na Spiši objavujú v rovnakom čase, keď do oblastí na sever od Álp iba začali prenikať15. Spišské architektonické intarzie sa však neriadia prísnou symetriou juhonemeckých prác, opakujúcich zaužívanú schému vzďaľujúcej sa šachovnicovej plochy s perspektívne zobrazenými budovami po stranách a s ústrednou stavbou, najčastejšie sakrálnej achitektúry, v pozadí. Spišské pohľady na mestá a veže sú bohatšie v kompozícii a diferencovanejšie vo výstavbe a predstavujú v rámci európskeho vývoja osobitné poňatie výzdobných foriem architektonickej intarzie. Jedným z dôvodov mimoriadneho rozvoja nábytkovej tvorby na Spiši bol aj dostatok jaseňového dreva, ktoré sa nielen hojne používalo, ale bolo odtiaľ vyvážané napríklad aj do južného Nemecka, čo mohlo znamenať v prvej polovici 16. storočia istý náskok tunajších majstrov oproti juhonemeckým16.

Vaverčáková sa pokúsila aj o určenie autorstva truhlice I. z Národného múzea v Budapešti. Truhlicu II. z Červeného Kameňa však nebrala do úvahy, keďže ju evidentne nepoznala. Vo svojich úvahách sa opierala predovšetkým o podobnosť s geometrickými intarziami na kežmarskej lavici Langovcov a to konkrétne v motíve hviezdic, z čoho usudzuje, že truhlica mohla byť prácou práve tejto dielne. Takisto predpokladá, že chórové lavice z Bardejova a Levoče sa spájajú s menami Jána a Krištofa Langovcov a to na základe intarzovanej veduty s vežou vnútri lavice Langovcov17. Vaverčáková však ignorovala fakt, že táto lavica je datovaná rokom 1544, zatiaľčo signované stallum Gregora Tischlera z Levoče pochádza už z roku 1516. Je teda logické, že práve Langovci mohli prevziať tento motív z Tischlerovej práce, ktorú museli dobre poznať, nielen vďaka spoločnému sídlu oboch dielní v Kežmarku, ale tiež vzhľadom na značné rozšírenie a obľubu takto zdobených lavíc v okolitých mestách.

13 V roku 1494 založili s levočskými Thurzovcami Thurzovsko-Fuggerovskú spoločnosť. Hajko, V. a
kol.: Encyklopédia Slovenska, zv. II. Bratislava 1978, s. 120.
14 Autorka však spája pôsobenie nemeckého prostredia najmä s rozšírením protireformácie v kruhoch
meštianstva a aristokracie. Güntherová-Mayerová A., c.d., s. 1002.
15 Windisch-Graetz, F.: Möbel Europas, Renaissance und Manierismus. München 1983, s. 182.
16 Windisch-Graetz, F.: c.d., s. 183.
17 Vaverčáková, B.: c.d., s. 46.

Na základe uvedených faktov, môžeme obe truhlice, teda truhlicu I. z Národného múzea v Budapešti a truhlicu II. z Múzea Červený Kameň považovať za práce vytvorené v Kežmarku (alebo podľa vzorov z kežmarských dielní) v priebehu prvej polovice 16. storočia. Uplatnenie čisto ornamentálnych motívov intarzie na truhlici I., môže byť dôvodom pre neskoršie datovanie truhlice II. z Múzea Červený Kameň, kde je intarzia obohatená aj motívy architektonické. Práve tieto architektonické intarzie nás privádzajú k súvislosti truhlíc so sakrálnymi nábytkovými kusmi z kostolov na východnom Slovensku. Či sa v prípade truhlíc jedná o práce rovnakého autora alebo jedna truhlica poslúžila ako vzor druhej, je podobne komplikované určiť ako pri chórových laviciach okruhu Gregora Tischlera. Aj v tomto prípade je možné, že z rúk jedného človeka pochádza iba intarzovaná výzdoba truhlíc. Vzhľadom na základný motív opakujúci sa na ich čelných doskách, motív kríža, môžeme iba uvažovať, či aj tieto truhlice mohli patriť pôvodne k zariadeniu niektorého zo spišských kostolov alebo boli iba súkromne využívané osobou pochádzajúcou z cirkevných kruhov. Vzťah ku podobne zdobeným stallám môže byť však len výsledkom požiadavky objednávateľa z vrstiev meštianstva, obdivujúceho akiste v tom čase vytvárané pôsobivé diela sakrálneho nábytku.

Spomedzi slovenských renesančných intarzovaných truhlíc, vyniká ojedinelý kus truhlice s geometrickou intarziou (truhlica III., obr. III), pochádzajúci z oblasti východného Slovenska. Dnes je súčasťou expozície nábytku Historického múzea na Bratislavskom hrade (inv.č. UH 2323). I keď je jej čelná doska architektonicky členená na tri časti, rovnako ako fasády väčšiny truhlíc zhotovených na Slovensku, jej výzdoba je utváraná intarziou v čisto geometrických formách.

Truhlica III. stojí na štyroch plochých štvorcových nohách. Jej čelná doska je členená štyrmi plasticky vystupujúcimi pilastrami na tri rovnako široké polia, v ktorých sú polkruhovo zakončené edikuly. Ich oblúky dosadajú na úseky vystupujúcej rímsy, ktorá vytvára dojem akoby prebiehala celou šírkou truhlice popod členiace pilastre a stráca sa iba vo vnútorných plochách oblúkov. Tieto mierne vpadnuté polia tvoria nezdobené hladké plochy svetlého dreva. V ich rámovaní sú použité prvky geometrickej intarzie. V strednom poli prevláda šachovnicový motív kombinovaný s pásikovou intarziou. V bočných, rovnako poňatých poliach sú väčšie plochy drevených dýh striedmo doplnené kruhmi v cvikloch oblúkov, motívmi diamantov a kosoštvorcami s vnútornými plôškami zelenej farby. Samotné oblúky tmavohnedej farby sú obohatené o štvoruholníky nepravidelných tvarov, pripomínajúce klenáky, ktoré tvoria kúsky dreva rôznych farieb – niektoré ponechané v svetlej farbe dreva, iné červené a zelené. V celkovej koncepcii výzdoby ale prevláda prirodzená hnedá farebnosť materiálu. Bočné polia sú po stranách rozšírené motívom plošných pilastrov tvorených geometrickou intarziou s diamantovými pätkami a šachovnicou zdobenými hlavicami. Pilastre sú prečlenené rímsou, ktorá nesie oblúky v edikulách. Architektonické prvky uplatnené v členení truhlice sú teda utvárané výlučným použitím geometrických motívov. Platí to rovnako o štvorici pilastrov určujúcich základné rozdelenie dosky na tri polia. Ich hlavice majú plastickú podobu diamantového rezu, pätky preberajú tento motív v plošnom intarzovanom prevedení. Drieky a pätky pilastrov sú vytvorené v svetlom dreve s tmavším rámovaním. Tento princíp užších tmavých častí rámujúcich širšie

Obnova.sk Fotografia

III. Truhlica s geometrickou intarziou, Gemer (?), okolo r. 1600, v. 67, š. 172, hl. 69 cm, Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 2323

svetlé plochy sa výraznejšie prejavuje v celkovej výzdobe truhlice. Drieky pilastrov sa nahor mierne zužujú, pričom iluzívne ustupujú smerom dozadu. Je to jeden z mnohých motívov, ktoré majú narušiť plošnosť čelnej dosky truhlice. K plastickejšiemu vyzneniu má viesť už usporiadanie motívov do troch hĺbkových plánov – pilastre, sokel a hrana veka mierne vystupujú pred edikuly umiestnené medzi pilastrami a zároveň oblúkové plochy v edikulách ustupujú akoby za fasádu truhlice. A napokon, rímsa podbiehajúca členiace pilastre spolu so zalamovaním sokla, ktorý pod nimi vystupuje, umocňujú tento dojem azda najvýraznejšie.

Aj vo výzdobe bočných stien truhlice boli použité motívy striedajúcich sa pásikov a šachovnicových polí vytvorené technikou intarzie na vpadnutých plastických kazetách. Podobne aj veko zdobia dve vpadnuté kazety. Truhlica je doplnená o kovové držadlá na bočných stenách a kovanie zámku umiestnené v strednom poli čelnej dosky.

Nezvyčajné je trojdielne členenie čelnej dosky bez proporčného odlíšenia strednej časti, ktoré sa na ostatných nám známych slovenských truhliciach neuplatňuje a zvláštne je aj vylúčenie výzdoby z veľkých plôch oblúkov, hoci nie ojedinelé. V slovenskej nábytkovej tvorbe, charakteristickej ornamentálnosťou a bohatstvom motívov, prevláda tendencia vypĺňania väčších nezdobených plôch škvrnitým jaseňovým drevom alebo inými druhmi dreva, ktoré dodávajú dekoratívny charakter mnohým stolárskym prácam.

Princíp rámovania plôch intarziou geometrických foriem sa uplatňuje už na začiatku 16. storočia v prácach pochádzajúcich z oblasti Spiša, napríklad v Bardejove na dverách tamojšej radnice (obr. 8) alebo na kostolných stallách pripisovaných stolárskej dielni Gregora Tischlera z Kežmarku (obr. 3, 5, 6). Tieto intarzie obyčajne opakujú identický motív pozdĺž celej rámovanej plochy. Odlišný charakter intarzií, ktoré sa uplatnili na truhlici III. z Historického múzea na Bratislavskom hrade naznačuje iné obdobie alebo lokalitu vzniku, kde sa geometrické intarzie charakteristické pre ranú fázu renesancie mohli objaviť v iných podobách a zrejme v neskoršom období. Truhlica môže súvisieť s okruhom gemerských a spišských, pravdepodobne levočských truhlíc s intarziou rastlinných ornamentov18, na čo poukazuje napríklad motív drobných šachovníc striedajúcich sa s pásikmi v rámovaní väčších plôch, ktorý nachádzame v tejto skupine truhlíc. Rámované sú tak pilastre pravdepodobne levočskej truhlice V. umiestnenej v Historickom múzeu na Bratislavskom hrade, ako aj pilastre gemerskej truhlice VI. z Národného múzea v Budapešti, pričom obe zrejme vznikli v prvej polovici 17. storočia. S gemerskými truhlicami VI. a VII. spája truhlicu III. z Historického múzea na Bratislavskom hrade aj prvok plastických ríms, ktoré nesú oblúky v jednotlivých poliach čelnej dosky. V uvedenej skupine truhlíc, no na slovenských truhliciach všeobecne, nachádzame aj motív diamantov, či už v intarzovanom prevedení alebo častejšie v plastickej podobe. V technike intarzie sa tento motív objavuje napríklad na gemerskej truhlici

VII. z Múzea Bojnice z prvej polovice 17. storočia, v plastickej forme majú takúto výzdobu práce neskoršieho datovania, napríklad truhlica XXIV. z Múzea Betliar, alebo kežmarská truhlica I. z Národného múzea v Budapešti. Truhlica I. vznikla síce v rámci vývoja prvej polovice 16. storočia, spomínaný motív sa však objavuje na jej sokli, ktorý bol zrejme pridaný sekundárne. Obe uvedené truhlice zdobia ostré, masívne diamanty väčších rozmerov, ktoré sa objavujú až od 17. storočia a svojim charakterom sa podstatne odlišujú od motívov na hlaviciach stĺpov truhlice z Bratislavského hradu. Truhlice v 17. storočí, no najmä v druhej polovici tohoto storočia, sú charakteristické dekoratívnym zapĺňaním všetkých plôch, komplikovaným členením čelnej dosky v ktorom stĺpy nadobúdajú rozmanité sochárske podoby. Ich nohy majú často tvar sploštenej gule.

Charakter intarzií i plastické výzdobné prvky truhlice III. z Historického múzea na Bratislavskom hrade naznačujú teda súvislosť predovšetkým so skupinou gemerských truhlíc zdobených rastlinnou ornamentálnou intarziou z prvej polovice

17. storočia, avšak jej jednoduché poňatie vedie ku skoršiemu datovaniu. Truhlica by tu mohla predstavovať prácu skoršej fázy renesančnej nábytkovej tvorby, možno v závere 16. alebo na začiatku 17. storočia. V rámci vývoja slovenského renesančného nábytku je táto truhlica ojedinelým príkladom úsporného narábania s výzdobnými motívmi, ktorého dôsledkom je výnimočne čisté a vyvážené poňatie.

18 Uvedenou skupinou truhlíc sa podrobne zaoberá kapitola „Intarzia s rastlinnými motívmi“.

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Renesančné trulice na Slovensku 1

Problematika vývoja renesančnej nábytkovej tvorby na Slovensku
dosiaľ nebola zdokumentovaná v práci takého rozsahu, ktorý by
zohľadňoval pomerne veľké množstvo renesančných nábytkových kusov roztrúsených
v múzeách a cirkevných objektoch na rôznych miestach Slovenska. Cieľom diplomovej
práce bolo doplniť a rozšíriť dnešné poznanie renesančných truhlíc, ktoré
predstavujú veľmi obľúbený a dnes najpočetnejšie zachovaný typ renesančného
nábytku.

Renesančné trulice V

1.3. REZBÁRSKY ZDOBENÉ TRUHLICE
S kežmarskou nábytkovou tvorbou prvej polovice 16. storočia je spätá aj ďalšia z truhlíc, truhlica XVIII. (obr. XVIII) z Národného múzea v Budapešti (inv.č. 61.90.c.) pochádzajúca zo Slovenska. I keď intarzia iba jemne dopĺňa širšie koncipovanú rezbársku výzdobu, uplatňuje geometrické motívy charakteristické pre kežmarský okruh. Do súvislosti s týmto okruhom ju zaraďuje Kovalovszki aj ZlinszkySternegg 64.

Renesančné trulice IV

1.1.3. ARCHITEKTONICKÁ INTARZIA
Kombinácia intarzie a plastickej rezbárskej dekorácie sa uplatnila vo výzdobe truhlice XI. (obr. XI) z kaštieľa v Topoľčiankach (č.ÚZKP. 10461). Truhlica XI. je členená podobne ako veľká časť intarzovaných spišských prác. Štyri pilastre s iónskymi hlavicami oddeľujú tri polia rámované edikulami. Stredné širšie pole s architektonickou intarziou tvorí perspektívny pohľad do ulice v oblúku strednej edikuly lemovanom rastlinnými motívmi. Uplatnili sa aj geometrické prvky šikmo prebiehajúcich pásov popod členiace pilastre, či v slovenskej tvorbe obľúbené obdĺžne výplne s motívom kosoštvorca v strede, ktoré sa objavovali nielen v intarzovanej podobe, ale tiež v plastickej rezbárskej forme. Kvalitná rezbárska práca sa presadila v bočných poliach s kvádrovanými edikulami vyplnenými symetricky usporiadanými akantovými rozvilinami s dvojicou vtáčích hláv. Podobne ako iné príklady ornamentálnych výplní kombinujúcich zvieracie a rastlinné prvky (truhlice IV.,V.), aj tu utvárajú hlavy vtákov línie vychádzajúce z rastlinných foriem a telá zvierat sa tak medzi rastlinnou ornamentikou strácajú.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.