Renesančné trulice VII.

ZÁVER – Intarzia predstavovala v slovenskej nábytkovej tvorbe veľmi rozšírenú techniku výzdoby, pričom mimoriadny rozvoj dosiahla predovšetkým na Spiši. Snáď aj vďaka dostatku jaseňového dreva nezaostával tento región v prvej polovici 16. storočia za oblasťami ležiacimi bližšie k Taliansku a spišská tvorba dosiahla v tomto období osobitý vývoj v celoeurópskom meradle. Obľubu intarzie dokladá i pomerne veľa zachovaných truhlíc s takouto výzdobou, najmä v porovnaní so zachovanými maľovanými, ale aj rezbársky zdobenými prácami tohoto typu nábytku. Materiál zhromaždený predovšetkým v zbierkach slovenských múzeí, ale aj v múzeách v Budapešti, čiastočne doplnený archívom Pamiatkového Úradu v Bratislave, zahŕňa pomerne veľké množstvo intarzovaných truhlíc, ktoré boli vytvorené v priebehu 16. a 17. storočia, predstavujú rozličné výzdobné typy a umožňujú do istej miery rekonštruovať vývoj intarzie v slovenskej nábytkovej tvorbe.

K najstarším prácam zdobeným intarziou patria dvere z roku 1509 (obr. 8) a skriňa z roku 1511(obr. 9) niekdajšej radnice v Bardejove vyhotovené Johannesom Mensatorom ešte v rámci neskorogotického vývoja. Obe zdobí intarzia geometrických foriem, čiastočne pripomínajúca slamené pletivo, bohatšie rozvinutá na dverách, kde je obohatená aj o motív štylizovaných štvorlistov. Hoci ešte Vaverčáková vychádzala z predpokladov Güntherovej-Mayerovej, ktorá pripisuje intarziám východoslovenských nábytkov východiská v talianskej tvorbe95, Windisch-Graetz upozorňuje na úzku súvislosť s južným Nemeckom už v týchto skorých spišských prácach96. Usadzovanie Nemcov na Spiši siaha až do 12. storočia a nárast nemeckého vplyvu možno hľadať najmä v rozvíjajúcich sa obchodných vzťahoch. V prvej polovici 16. storočia je zrejme predovšetkým dôsledkom pôsobenia Fuggerovcov, pochádzajúcich z Augsburgu, na našom území. O rozhodujúcom vplyve nemeckého prostredia svedčí aj rezbársky zdobená kežmarská truhlica XVIII. pochádzajúca z rovnakého obdobia, ktorá jednoznačne vychádza z Flötnerovych predlôh a tiež je jej výzdoba čiastočne doplnená intarziou s podobnými geometrickými motívmi.

Okrem čistých geometrických foriem sa rozšírili i motívy štvorlistov a hviezdic, ktoré však boli obdobne vytvárané v geometrických, silne štylizovaných formách. Tieto geometrické prvky nadobudli široké uplatnenie na

95 Vaverčáková, B.: c.d. Güntherová-Mayerová, A.: c.d. 96Windisch-Graetz, F.: c.d.

východoslovenských kostolných laviciach z prvej polovice 16. storočia (obr. 3-7) i na najstarších intarzovaných truhliciach z tohoto obdobia (truhlice I. a II.). Ale už na týchto raných prácach boli rozvinuté intarzie architektonické s pohľadmi na stredoveké mestá a veže (truhlica II.). Rovnako ani ich východiská nemožno hľadať v talianskom prostredí, no dokonca ani v alpských nemeckých oblastiach, kde sa práve v tomto období, tak ako na Spiši, intarzie s architektonickými zobrazeniami iba začali rozvíjať a ich charakter je v porovnaní so slovenskými prácami podstatne odlišný. Či mohol byť vývoj na Spiši ovplyvnený podnetmi z Budínskeho dvora, ako o tom uvažuje Windisch-Graetz97, nemožno potvrdiť, keďže z týchto prác dvorného okruhu nezostalo nič zachované. Zdá sa však, že spišskí majstri rozvíjali dané motívy celkom osobitým spôsobom.

Po polovici 16. storočia dochádza podľa Güntherovej-Mayerovej k nahrádzaniu intarzie maľbou, k celkovému úpadku intarzovaných prác a s ním i k úpadku italizujúceho smeru, ktorý vytlačil vplyv augsburskej renensancie, prenikajúcej do slovenskej tvorby v súvislosti so šírením reformácie na našom území98. Avšak spojenie s juhonemeckým prostredím, ako bolo uvedené, možno doložiť už v prvej polovici 16. storočia a aj po tejto počiatočnej fáze rozvoja intarzie, sa intarzované práce dochovali a to v nepomerne väčšom počte. Güntherovej-Mayerovej názor teda možno akceptovať iba v tej časti, ktorá sa týka pôsobenia nemeckého prostredia na našu tvorbu a do istej miery aj v tvrdení, že intarzia bola imitovaná maľbou (truhlica XIV.), no maľba intarzované práce nevytlačila. V 17. storočí sa do popredia dostali motívy štylizovaných rozvilín, arabeskové motívy a pravdepodobne neskoršie i realistickejšie poňaté rastlinné formy. Na rozdiel od geomerických prvkov prvej polovice 16. storočia, ktoré tvorili najčastejšie výplň rámujúcich pásov, prípadne, ako na kežmarských truhliciach I. a

II. dominujúcich krížov, intarzie 17. storočia majú charakter samostatných zobrazení pokrývajúcich najmä plochy architektonicky vymedzených oblúkových, či pravouhlých polí. Naďalej sú zdobené aj geometrickými prvkami, ktoré však dominujúce motívy iba čiastočne dopĺňajú. Len ojedinele dospieva vývoj k figurálnemu zobrazeniu (truhlica XII.) alebo k zobrazeniu architektúry (truhlica XI.). Manieristické motívy, predovšetkým kvetinových váz, boli však v tomto období nielen mimoriadne rozšírené, ale aj pomerne málo obmieňané. Naviac boli opakovane začleňované do rovnakej architektonickej schémy, pričom oneskorene

97Windisch-Graetz, F.: c.d., s. 182. 98 Güntherová-Mayerová, A.: c.d., s. 1002.

prinášali motívy rozvinuté už v juhonemeckom a rakúskom prostredí a preto stráca tento nábytok zvláštne postavenie, ktoré môžme prisúdiť spišskej tvorbe prvej polovice 16. storočia.

Maľovaná výzdoba slovenských renesančných truhlíc je doložená iba niekoľkými príkladmi a preto je jej vývoj veľmi neisto rekonštruovateľný. Naviac všetky uvedené maľované truhlice pochádzajú pravdepodobne z druhej polovice až záveru 17. storočia.

Veľká obľuba intarzie sa prejavila prenikaním motívov rozšírených na intarzovaných prácach do výzdoby maľovaných truhlíc. Ich podoba je natoľko blízka intarzovaným predlohám, že tento spôsob maľovanej výzdoby možno označiť ako imitovanie intarzie maľbou. Pravdepodobne išlo o pomerne rozšírený typ dekorácie, avšak zachovala sa iba jediná takto zdobená práca, truhlica XIV. z Oľšavice. Architektonicky vyčlenené plochy oblúkov na jej čelnej doske zdobí obľúbený motív kvetinových váz. Pravdepodobne tvorili maľovanú výzdobu časti truhlíc plochy vypĺňané rôznymi ornamentálnymi, azda najmä rastlinnými motívmi. Okrem nich sa na truhliciach rozšírili námety figurálne, ktoré nadobudli väčšiu obľubu ako na intarzovaných truhliciach, azda aj preto, že maľba umožňovala jednoduchšie dosiahnuť realistickejšie stvárnenie figurálnych scén. Možno iba predpokladať, že medzi námetmi prevládali, podobne ako na truhlici XVI., najmä náboženské scény a zobrazenia svätcov.

Rezbársky zdobené truhlice sú v porovnaní s maľovanými zachované iba o málo početnejšie, zastúpené sú však medzi nimi práce pochádzajúce z rôznych období. Z prvej polovice 16. storočia sa zachovala iba jediná truhlica (truhlica XVIII.), ktorá rovnako ako intarzované práce svedčí o prenikaní vplyvov juhonemeckej tvorby. Podobne ako maľované truhlice i rezbársky zdobené podliehali v 17. storočí vplyvu intarzovaných typov. Preberali ich formy členenia fasád i obľúbené rastlinné ornamenty. Na rozdiel od maľovaných truhlíc, dodávala rezbárska technika takýmto prácam osobitý charakter. Rastlinné motívy zrejme postupne nadobúdali, podobne ako vo vývoji intarzie, realistickejšie formy.

Rezbárska výzdoba sa výrazne uplatnila aj na maľovaných a intarzovaných truhliciach (formy pilastrov, hlavy anjelov). Na niektorých truhliciach s maľovanými obrazmi tvorila rezba často veľmi bohatú súčasť dekorácie čelnej dosky. Vďaka jej väčšej trvácnosti v porovnaní s maľbou, zostala napríklad na truhlici XX. z Levoče dnes zachovaná iba rezbárska, no mimoriadne rozsiahla časť výzdoby. Na intarzovaných truhliciach je rezbárska výzdoba zastúpená širšie iba na truhlici XI. z kaštieľa v Topoľčiankach.

Okrem uvedených truhlíc sa vo Vihorlatskom múzeu v Humennom a v Múzeu Červený Kameň zachovali i jadnoduché typy z hrubo otesaných dosák spevnené kovovými pásmi. Kovové časti (držadlá, pánty, štítky zámkov) dotvárali i výzdobu uvádzaných typov truhlíc. Keďže kovové časti truhlíc sú výsledkom práce umeleckého kováčstva, ktoré uplatňuje vlastné techniky i formy dekorácie, neboli v práci podrobnejšie analyzované. Naviac sa často nezachovali v pôvodnom vyhotovení a bývali sekundárne nahrádzané novšími kovovými prácami.

Truhlice predstavujú nielen najpočetnejšie zastúpený typ nábytku, dokladajú aj použitie rôznych výzdobných techník a foriem dekorácie. Preto tvoria ako nábytkový typ veľmi dôležitú skupinu renesančných prác, významnú z hľadiska poznania celého vývoja renesančnej nábytkovej tvorby na Slovensku.

OBRAZOVÁ PRÍLOHA

Obnova.sk Fotografia

2. Prístenná modlitebná lavica z kostola sv. Kríža v Kežmarku, signovaná Jánom a
Krištofom Langom z Kežmarku, 1544, Múzeum v Kežmarku, inv.č. 15 188

Obnova.sk Fotografia

3. Stallum z kostola sv. Egídia v Bardejove,

4. Stallum z kostola sv. Egídia v Bardejove, začiatok 16. stor., Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 86-1915 i., detail 8. Dvere radnice v Bardejove, JohannesMensator, 1509, Šarišské múzeum, Bardejov

Obnova.sk FotografiaObnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

10. Truhlica z južného Švajčiarska, 1. polovica 16. stor., Švajčiarske krajinské múzeum, Zürich

Obnova.sk Fotografia

11. Stallum z hradného kostola sv. Kataríny

v Kremnici, 1620, Múzeum umeleckých remesiel,
Budapešť, inv.č. 6980

Obnova.sk Fotografia

12. Skriňa, Levoča (?), polovica 17.

stor., Východoslovenské múzeum,
Košice, inv.č. F-9247

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

18. Skriňa, Slovensko (?), 17. stor.,

    1. Cechová truhlica bratislavských holičov, 1642, Mestské Historické múzeum, Bratislava – múzeum, Bratislava Hrad, inv.č. UH 8257

    2. 17. Cechová truhlica bratislavských truhlárov, 1643, Mestské múzeum, Bratislava
  1. Skriňa, Kolín, 1587, Múzeum

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

umeleckých remesiel, Frankfurt nad Mohanom

20. Kostolná lavica z kostola P. Márie z Liptovskej Mary, 17. stor., kostol z Liptovskej Mary, Pribylina, č.ÚZKP. 1397

Obnova.sk Fotografia

22. Stallum z kostola sv. Barbory v Jazernici, 1652, kostol sv. Trojice, Mošovce, č.ÚZKP. 2241

Obnova.sk Fotografia

23. Kostolná lavica z kostola sv. Egídia 24. Stallum z kostola ev.a.v. v Prešove, koniec 17. stor.,

v Bardejove, koniec 17. stor., kostol sv. Egídia, kostol ev.a.v., Prešov, č.ÚZKP. 2641 Bardejov, č.ÚZKP. 5342

Obnova.sk Fotografia
  1. Stallum z kostola ev.ref. v Malej Tŕni, 1665, kostol ev.ref., Malá Tŕňa, č.ÚZKP. 4895

  2. Truhlica, východné Švajčiarsko, 1565, Múzeum Norimberg

Obnova.sk Fotografia

27. Truhlica, Augsburg (?), 1576, Bavorské národné múzeum, Mníchov

Obnova.sk Fotografia

Obnova.sk Fotografia30. Skriňa, Peter Flötner, 1541, Nemecké národné múzeum, Norimberg

28. Kazetové izbové dvere zo zámku

Haldenstein, Majster H.S., 1548,
Zámocké

29. Truhlica, Majster H.S.,

1551, Zámocké múzeum,
Berlín

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

31. Truhlica, Toskánsko,

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

32. Truhlica, severné Taliansko,

1. polovica 16. stor., Topoľčianky

-kaštieľ, č.ÚZKP. 10460

33. Truhlica, Toskánsko, polovica 16. stor., Múzeum

Červený Kameň, inv.č. N683

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia
  1. Truhlica, Taliansko, 2. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-685

  2. Truhlica, severné Taliansko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-675

Obnova.sk Fotografia

36. Truhlica, Taliansko,

1. polovica 16. stor.,

Múzeum Bojnice, inv.č. N-279

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

38. Truhlica, stredné Taliansko, 1. polovica 16.

stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-679 39. Truhlica, stredné Taliansko, polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-678

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

40. Truhlica, Toskánsko, okolo polovice

16. stor., Múzeum Bojnice, inv.č. N-14

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

42. Truhlica, Toskánsko, okolo polovice 16. stor., Múzeum Betliar, inv.č. N 25

Obnova.sk Fotografia

41. Truhlica, Taliansko, okolo polovice 16. stor., Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 2322

43. Truhlica, Taliansko, okolo polovice 16. stor.,

Múzeum Betliar, inv.č. N 23 44. Truhlica, Siena (?), 2. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-703

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

45. Truhlica, Taliansko, okolo polovice

16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-113 47. Truhlica, Sicília, 1. polovica

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-1895 48. Cassapanca, Toskánsko, koniec 15. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-902

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

49. Cassapanca, Toskánsko, koniec 15. stor., Múzeum

Červený Kameň, inv.č. N-901 50. Cassapanca, Toskánsko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-782

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

51. Cestovný kufor, Taliansko, 52. Truhlica, Nemecko, okolo r. 1500, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-757

Obnova.sk FotografiaObnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

54. Truhlica, Švajčiarsko (?), 2. polovica 16. stor.,

Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-686 55. Truhlica, Tirolsko, 2. polovica 17. stor., Múzeum Betliar, inv.č. N 18

Obnova.sk FotografiaObnova.sk Fotografia

ZOZNAM VYOBRAZENÍ

I. Truhlica s geometrickou intarziou, Kežmarok, 1. polovica 16. stor., v. 103, š. 172, hl. 76 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 42/1929

II. Truhlica s geometrickou intarziou, Kežmarok, 1. polovica 16. stor., v. 54, š. 164, hl. 75 cm, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-696

III. Truhlica s geometrickou intarziou, Gemer (?), okolo r. 1600, v. 67, š. 172, hl. 69 cm, Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 2323

IV. Cechová truhlica s arabeskovou intarziou, Levoča (?), 1. polovica 17. stor., v. 54,5, š. 93,5, hl. 56 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č.

61.89.c. IVa. Detail veka cechovej truhlice, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 61.89.c. Truhlica s arabeskovou intarziou, Levoča (?), 1. polovica 17. stor., v. 87, š.160, hl. 77 cm, Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 2320

V. Truhlica s maureskovou intarziou, Gemer, 1. polovica 17. stor., v. 77, š. 164, hl. 72 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 30/1916

VI. Truhlica s maureskovou intarziou, Gemer, 1. polovica 17. stor., v. 77,5, š. 162, hl. 70 cm, Múzeum Bojnice, inv.č. N-46

VII. Truhlica intarzovaná, s motívmi kvetov, Spiš, 2. polovica 17. storočia, v. 80, š. 170, hl. 78 cm, Múzeum Spiša, Markušovce, inv.č. 424/69

VIII. Truhlica intarzovaná, s motívmi kvetov, východné Slovensko (?), koniec

17. stor., v. 59, š. 120, hl. 66 cm, Múzeum Betliar, inv.č. N 20

IX. Truhlica s arabeskovou intarziou, Spiš (?), 1. polovica 17. storočia, v. 80, š. 169, hl. 70 cm, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-684

X. Truhlica s architektonickou intarziou, Spiš (?), 1. polovica 17. stor., v. 75, š. 182, hl. 82 cm, Topoľčianky – kaštieľ, č.ÚZKP. 10461

XI. Truhlica s figurálnou intarziou, Spiš, polovica 17. stor., v. 81, š. 166, hl. 77,5 cm, Východoslovenské múzeum, Košice, inv.č. 47421

XII. Truhlica s figurálnou intarziou, 1620, Mestské múzeum, Bratislava, inv.č. U 3301

XIII. Truhlica maľovaná, s motívmi kvetov, Spiš, koniec 17. stor., v. 60, š. 152, hl. 63 cm, kostol sv. Mikuláša biskupa, Oľšavica, č.ÚZKP 4427

XIV. Truhlica maľovaná, Spiš (?), koniec 17. stor., v. 64, š. 123, hl. 65 cm, Múzeum v Kežmarku, inv.č. 2168

XV. Truhlica zdobená figurálnou maľbou, Spiš, 2. polovica 17. stor., v. 84, š. 149, hl. 66 cm, Východoslovenské múzeum , Košice, inv.č. 41/910

XVI. Truhlica z Huncoviec zdobená figurálnou maľbou, Spiš, 1692, Iparmuveszeti, Budapešť

XVII. Truhlica s rezbárskou výzdobou, Kežmarok, polovica 16. stor., v. 103, š. 189, hl. 82 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 61.90.c. XVIIIa.

XVIII. Detail truhlice z Kežmarku, polovica 16. stor., Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 61.90.c.

XIX. Truhlica s rezbárskou výzdobou, Levoča, 1. polovica 17. stor., v. 59, š. 167, hl. 77 cm, súkromné vlastníctvo, č.ÚZKP. 10 335

XX. Truhlica s rezbárskou výzdobou, Levoča, koniec 17. stor., v. 60, š. 150, hl. 70 cm, Východoslovenské múzeum, Košice, inv.č. F-5201

XXI. Truhlica s rezbárskou výzdobou, Kežmarok, polovica 17. stor., v. 86, š. 135, hl. 73 cm, Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 6558

XXII. Truhlica s rezbárskou výzdobou, Košice (?), 2. polovica 17. stor., v. 96, š. 157, hl. 74,5 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 61.93.c.

XXIII. Truhlica s architektonickou výstavbou, Spiš, 2. polovica 17. stor., v. 91, š. 161, hl. 68 cm, Múzeum Spiša, Markušovce, inv.č. 425/69

XXIV. Truhlica s architektonickou výstavbou, východné Slovensko, Spiš (?), 2. polovica 17. stor., v. 93, š. 167, hl. 72 cm, Múzeum Betliar, inv.č. N 141

XXV. Truhlica s architektonickou výstavbou, Spiš, 3. štvrtina 17. stor., v. 100, š. 170, hl. 79 cm, Múzeum v Kežmarku, inv.č. 15 584

ZOZNAM VYOBRAZENÍ V OBRAZOVEJ PRÍLOHE

  1. Prístenná modlitebná lavica z kostola sv. Kríža v Kežmarku, signovaná Jánom a Krištofom Langom z Kežmarku, 1544, Múzeum v Kežmarku, inv.č. 15 188

  2. Prístenná modlitebná lavica z kostola sv. Kríža v Kežmarku, signovaná Jánom a Krištofom Langom z Kežmarku, 1544, Múzeum v Kežmarku, inv.č. 15 188

  3. Stallum z kostola sv. Egídia v Bardejove, začiatok 16. stor., Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 86-1915 i.

  4. Stallum z kostola sv. Egídia v Bardejove, začiatok 16. stor., Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 86-1915 i., detail

  5. Stallum z kostola sv. Mikuláša v Prešove, 1. polovica 16. stor., kostol sv. Mikuláša, Prešov, č.ÚZKP. 2659

  6. Stallum z kostola sv. Jakuba v Levoči, signované Gregorom Tischlerom z Kežmarku, 1516, kostol sv. Jakuba, Levoča, č.ÚZKP. 4259

  7. Stallum z kostola sv. Jakuba v Levoči, signované Gregorom Tischlerom z Kežmarku, 1516, kostol sv. Jakuba, Levoča, č.ÚZKP. 4259, detail

  8. Dvere radnice v Bardejove, Johannes Mensator, 1509, Šarišské múzeum, Bardejov

  9. Archívna skriňa radnice v Bardejove, Johannes Mensator, 1511, Šarišské múzeum, Bardejov, inv.č. 371

  10. Truhlica z južného Švajčiarska, 1. polovica 16. stor., Švajčiarske krajinské múzeum, Zürich

  11. Stallum z hradného kostola sv. Kataríny v Kremnici, 1620, Múzeum umeleckých remesiel, Budapešť, inv.č. 6980

  12. Skriňa, Levoča (?), polovica 17. stor., Východoslovenské múzeum, Košice, inv.č. F-9247

  13. Truhlica, Durínsko-Sasko (?), okolo 1620/30, Národné múzeum, Štokholm

  14. Truhlica, Lübeck, 1600, Múzeum umeleckých remesiel, Leipzig

  15. Maureska, Peter Flötner

  16. Cechová truhlica bratislavských holičov, 1642, Mestské múzeum, Bratislava

  17. Cechová truhlica bratislavských truhlárov, 1643, Mestské múzeum, Bratislava

  18. Skriňa, Slovensko (?), 17. stor., Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 8257

Skriňa, Kolín, 1587, Múzeum umeleckých remesiel, Frankfurt nad Mohanom
Kostolná lavica z kostola P. Márie z Liptovskej Mary, 17. stor., kostol z Liptovskej
Mary, Pribylina, č.ÚZKP. 1397
Kostolná lavica z kostola Očisťovania P. Márie v Smrečanoch, 1628, kostol
Očisťovania P. Márie, Smrečany, č.ÚZKP. 1750
Stallum z kostola sv. Barbory v Jazernici, 1652, kostol sv. Trojice, Mošovce,
2241
Kostolná lavica z kostola sv. Egídia v Bardejove, koniec 17. stor., kostol sv.
Egídia, Bardejov, č.ÚZKP. 5342
Stallum z kostola ev.a.v. v Prešove, koniec 17. stor., kostol ev.a.v., Prešov,
2641
Stallum z kostola ev.ref. v Malej Tŕni, 1665, kostol ev.ref., Malá Tŕňa, č.ÚZKP.
4895
Truhlica, východné Švajčiarsko, 1565, Múzeum Norimberg
Truhlica, Augsburg (?), 1576, Bavorské národné múzeum, Mníchov
Kazetové izbové dvere zo zámku Haldenstein, Majster H.S., 1548, Zámocké
múzeum, Berlín
Truhlica, Majster H.S., 1551, Zámocké múzeum, Berlín
Skriňa, Peter Flötner, 1541, Nemecké národné múzeum, Norimberg
Truhlica, Toskánsko, koniec 15. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-669
Truhlica, severné Taliansko, 1. polovica 16. stor., Topoľčianky – kaštieľ, č.ÚZKP.
10460
Truhlica, Toskánsko, polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-683
Truhlica, Taliansko, 2. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-685
Truhlica, severné Taliansko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň,
N-675
Truhlica, Taliansko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Bojnice, inv.č. N-279
Truhlica, stredné Taliansko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Bojnice, inv.č. N-38
Truhlica, stredné Taliansko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň,
N-679
Truhlica, stredné Taliansko, polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č.
N-678
Truhlica, Toskánsko, okolo polovice 16. stor., Múzeum Bojnice, inv.č. N-14
Truhlica, Taliansko, okolo polovice 16. stor., Historické múzeum, Bratislava –
Hrad, inv.č. UH 2322
  1. Truhlica, Toskánsko, okolo polovice 16. stor., Múzeum Betliar, inv.č. N 25

  2. Truhlica, Taliansko, okolo polovice 16. stor., Múzeum Betliar, inv.č. N 23

  3. Truhlica, Siena (?), 2. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-703

  4. Truhlica, Taliansko, okolo polovice 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N113

  5. Truhlica, Taliansko, okolo polovice 16. stor., Múzeum Betliar, inv.č. N 24

  6. Truhlica, Sicília, 1. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-1895

  7. Cassapanca, Toskánsko, koniec 15. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-902

  8. Cassapanca, Toskánsko, koniec 15. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-901

  9. Cassapanca, Toskánsko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N782

  10. Cestovný kufor, Taliansko, koniec 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N674

  11. Truhlica, Nemecko, okolo r. 1500, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-757

  12. Truhlica, Nemecko (?), okolo r. 1500, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-756

  13. Truhlica, Švajčiarsko (?), 2. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-686

55.Truhlica, Tirolsko, 2. polovica 17. stor., Múzeum Betliar, inv.č. N 18

POUŽITÁ LITERATÚRA

  1. Güntherová-Mayerová, A.: Dejiny nábytkového umenia na Slovensku. In: Cimburek, F. a kol.: Dějiny nábytkového umění III. Praha 1950.

  2. Vaverčáková, B.: Nábytok z dielne Jána a Krištofa Langa z Kežmarku. Pamiatky a múzeá, 4/1996, s. 46-47.

  3. Kovalovszki, J.: Gothics and renaissance furniture. Budapest 1980.

  4. Zlinszky-Sternegg, M.: Renaissance – intarsien im alten Ungarn.

  5. Budapest 1966.

  6. Kreisel, H.: Die Kunst des Deutschen Möbels, München 1981.

  7. Hajko, V. a kol.: Encyklopédia Slovenska, zv. II. Bratislava 1978.

  8. Windisch-Graetz, F.: Möbel Europas, Renaissance und Manierismus. München 1983.

  9. Falke, O.: Deutsche Möbel des Mittelalters und der Renaissance. Stuttgart 1924.

  10. Hajko, V. a kol.: Encyklopédia Slovenska, zv. III. Bratislava 1979.

  11. Blažíček, J., Kropáček, J.: Slovník pojmů z dějin umění. Praha 1991.

  12. Hirth, G.: Der Formen Schatz. Leipzig-München, b.r.

  13. Hajko, V. a kol.: Encyklopédia Slovenska, zv. IV., Bratislava 1980.

  14. Gergelyi, O., Wurm, K.: Historické organy na Slovensku, Bratislava 1982.

  15. Togner, M..: Historický nábytok, Bratislava 1982.

  16. Krampl, J.: Italský renesanční nábytek na Červeném Kameni. Umění a řemesla, 1/1980.

  17. Togner, M.: „Cassoni“ v zbierkach Múzea Červený Kameň. Pamiatky a múzeá, 4/2001.

  18. Cimburek, F. a kol.: Dějiny nábytkového umění I. Praha 1995.

  19. Badač, P.: Medzi umením a remeslom. Neskorogotické stolárstvo a dekoratívne rezbárstvo. In: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia (ed. D. Buran). Bratislava 2003.

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Renesančné trulice IV

1.1.3. ARCHITEKTONICKÁ INTARZIA
Kombinácia intarzie a plastickej rezbárskej dekorácie sa uplatnila vo výzdobe truhlice XI. (obr. XI) z kaštieľa v Topoľčiankach (č.ÚZKP. 10461). Truhlica XI. je členená podobne ako veľká časť intarzovaných spišských prác. Štyri pilastre s iónskymi hlavicami oddeľujú tri polia rámované edikulami. Stredné širšie pole s architektonickou intarziou tvorí perspektívny pohľad do ulice v oblúku strednej edikuly lemovanom rastlinnými motívmi. Uplatnili sa aj geometrické prvky šikmo prebiehajúcich pásov popod členiace pilastre, či v slovenskej tvorbe obľúbené obdĺžne výplne s motívom kosoštvorca v strede, ktoré sa objavovali nielen v intarzovanej podobe, ale tiež v plastickej rezbárskej forme. Kvalitná rezbárska práca sa presadila v bočných poliach s kvádrovanými edikulami vyplnenými symetricky usporiadanými akantovými rozvilinami s dvojicou vtáčích hláv. Podobne ako iné príklady ornamentálnych výplní kombinujúcich zvieracie a rastlinné prvky (truhlice IV.,V.), aj tu utvárajú hlavy vtákov línie vychádzajúce z rastlinných foriem a telá zvierat sa tak medzi rastlinnou ornamentikou strácajú.

Renesančné trulice V

1.3. REZBÁRSKY ZDOBENÉ TRUHLICE
S kežmarskou nábytkovou tvorbou prvej polovice 16. storočia je spätá aj ďalšia z truhlíc, truhlica XVIII. (obr. XVIII) z Národného múzea v Budapešti (inv.č. 61.90.c.) pochádzajúca zo Slovenska. I keď intarzia iba jemne dopĺňa širšie koncipovanú rezbársku výzdobu, uplatňuje geometrické motívy charakteristické pre kežmarský okruh. Do súvislosti s týmto okruhom ju zaraďuje Kovalovszki aj ZlinszkySternegg 64.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Renesančné trulice na Slovensku 1

Problematika vývoja renesančnej nábytkovej tvorby na Slovensku
dosiaľ nebola zdokumentovaná v práci takého rozsahu, ktorý by
zohľadňoval pomerne veľké množstvo renesančných nábytkových kusov roztrúsených
v múzeách a cirkevných objektoch na rôznych miestach Slovenska. Cieľom diplomovej
práce bolo doplniť a rozšíriť dnešné poznanie renesančných truhlíc, ktoré
predstavujú veľmi obľúbený a dnes najpočetnejšie zachovaný typ renesančného
nábytku.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.