Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny. Charakterizuje ich členenie čelnej dosky architektonickými prvkami pilastrov a arkád a zapĺňanie väčších polí prevažne tmavou intarziou rastlinných ornamentov na svetlom pozadí. Ako materiál prevláda použitie jaseňového obkladu, vykladaného orechovým a javorovým drevom. Už prekvapujúco veľký počet zachovaných truhlíc, dokladá ich mimoriadnu obľubu a rozšírenie na väčšom území krajiny. Zo vzájomných súvislostí medzi jednotlivými nábytkovými kusmi možno vyvodiť užšiu lokalitu ich vzniku a do istej miery aj vývoj takéhoto spôsobu výzdoby, ktorý sa v určitom období uplatňoval nielen v type truhlíc, ale v slovenskej nábytkovej tvorbe všeobecne, predovšetkým vo výzdobe skriní a kostolných lavíc.

Do tejto skupiny možno zaradiť cechovú truhlicu z Národného Múzea v Budapešti (inv.č. 61.89.c.) a truhlicu z Historického múzea na Bratislavskom hrade (inv.č. UH 2320), pri ktorých je potrebné zvážiť aj autorstvo jedného stolárskeho majstra, vzhľadom na veľmi blízky charakter arabeskových intarzií s rastlinnými rozvilinami a zvieracími motívmi. K nim možno priradiť dvojicu truhlíc z Gemera (Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 30/1916; Múzeum Bojnice, inv.č. N-46) s maureskovou intarziou v bosovaných arkádach, ktoré uplatňuje ako výzdobný prvok celý rad ďalších prác. Medzi nimi truhlica spišskej proveniencie (Múzeum Spiša, Markušovce, inv.č. 424/69) prinášajúca okrem štylizovaných rastlinných intarzovaných ornamentov aj intarzie s kvetinovými motívmi v dominantnom strednom oblúku. Už z tohoto dôvodu predstavuje akési tretie štádium vo vývoji tohto typu truhlice, kedy výzdoba nadobúda rustikálnejšiu podobu a nemožno ju priamo spájať so všetkými štyrmi predchádzajúcimi prácami. Kvetinové motívy sú charakteristické pre slovenskú nábytkovú tvorbu 17. storočia najmä v technike polychrómie. Práve maľované kvety sa v bosovaných oblúkoch uplatnili vo výzdobe truhlice takisto pravdepodobne spišskej proveniencie, ktorá, hoci sa odlišuje z hľadiska použitej techniky, predstavuje zjednodušenú formu sledovaného typu výzdoby. Preto možno začleniť medzi práce, ktoré už neprevzali celkovú výtvarnú koncepciu výzdoby uvedenej skupiny truhlíc, ale len ich určité motívy začleňovali v odlišnom výtvarnom poňatí. Takto je potrebné chápať i intarzovanú výzdobu truhlice z Múzea Červený Kameň (inv.č. N-684), spájateľnú s prvými dvoma uvedenými truhlicami.

Malá truhlica IV. (obr. IV) z Národného múzea v Budapešti (inv.č. 61.89.c.) vyniká v celej skupine prác nielen menšími rozmermi, ale aj uplatnením osobitých princípov v priestorovom usporiadaní architektonických článkov. Pomerne malé rozmery truhlice naznačujú, že sa nejedná o najčastejšie vytváraný typ truhlice svadobnej, vyžadujúci väčší úložný priestor, ale o cechovú truhlicu, v tomto období veľmi vzácne zachovaný typ, na Slovensku doložený najmä v barokových formách. Ako cechovú truhlicu, čiže truhlicu slúžiacu na uchovávanie dokumentov o činnosti cechu, ktorá by mala pochádzať z Kremnice, ju označila Güntherová-Mayerová, pričom datuje jej vznik rokom 162019. Güntherová-Mayerová však neobyčajne presné datovanie ani určenie lokality pôvodu nezdôvodňuje. Okrem nej sa truhlicou zaoberá aj Zlinszky-Sternegg a Kovalovszki20, pričom stanovujú lokalitu vzniku naopak pomerne široko oblasťou severného Uhorska a datovanie prvou polovicou

17. storočia. Vzhľadom na pomerne obmedzený počet nábytkových prác, z ktorých Güntherová-Mayerová vychádzala predpokladám, že jej tvrdenie bolo postavené na porovnaní s výzdobou osemmiestnej chórovej lavice z kremnického hradného kostola z roku 1620 (obr. 11), ktorá nesie rovnaké datovanie i lokalitu pôvodu. Hoci výplne tejto lavice zdobia symetricky rozložené motívy jemných rozvilín, v porovnaní s výzdobou cechovej truhlice sú viac štylizované a schematickejšie stvárnené. Charakter intarzií chórovej lavice nesvedčí o jednoznačnom vzťahu medzi oboma prácami a preto nemožno Güntherovej-Mayerovej tvrdenie bez ďalšej argumentácie akceptovať. Oveľa prijateľnejšia sa javí úvaha Zlinszky-Sternegg, ktorá rovnako ako Kovalovszki datuje cechovú truhlicu širšie, prvou polovicou 17. storočia a dáva jej

IV. Cechová truhlica s arabeskovou intarziou, Levoča (?), 1. polovica 17. stor., v. 54,5, š. 93,5, hl. 56 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 61.89.c.

(obr. 12) z polovice 17. storočia . Nájdeme tu, podobne ako na cechovej truhlici, kyticu kvetov vo váze, jemnosť rastlinných rozvilín a dokonca aj figurálne motívy včlenené medzi rozviliny. Skriňu získalo múzeum od bývalého levočského notára a podľa dodatočne doplnených záznamov archívu múzea, patrí medzi práce majstra

19 Güntherová-Mayerová, A: c.d., s. 1007. 20 Kovalovszki, J.: c.d., s. 30. 21 Zlinszky-Sternegg, M.: c.d., s. 67.

Antonína z Levoče22. Zdá sa pravdepodobné, že aj táto truhlica, ako napokon väčšina slovenských renesančných prác, pochádza zo spišského regiónu. I keď súvislosť s levočskou tvorbou nie je v prípade cechovej truhlice celkom jednoznačná, vo vzťahu k výzdobou jej blízkej truhlici V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade, sa vynárajú ďalšie podobnosti s levočskými prácami.

Truhlica IV. je vysadená na pomerne vysoký sokel, členený štvorcovými a obdĺžnikovými poľami svetlej farby s tmavým rámovaním. Podobne utváraný sokel majú aj iné truhlice tejto skupiny. Obvyklé je aj členenie na tri vertikálne časti. V prípade truhlice IV. sú však vertikálne línie mimoriadne zvýraznené, trojicu polí

Obnova.sk Fotografia

IVa. Detail veka cechovej truhlice, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 61.89.c.

tvoria v podstate tri na výšku postavené obdĺžniky. Vďaka nevýraznému oddeleniu sokla, nadobúda túto podobu aj obyčajne šírkovo koncipované pole v strednej časti. Stredný panel zdobí polkruhový oblúk, bočné ohraničujú dva čierne stĺpy predstavané pred fasádu truhlice. Stĺpy dosadajú na sokel, ktorý v bočných partiách vystupuje, nesú rovný preklad a prečnievajúce veko rovnako vystupujúce nad bočnými časťami truhlice. Polkruhový oblúk v strede zdobí arabesková intarzia tmavých úponkov na svetlom pozadí, ktoré tvoria štylizovanú kyticu kvetov vo váze23. Motívy rastlinných intarzií vypĺňajú aj plochy medzi stĺpmi, kazety s kovovými držadlami na bočných stenách a plastickú kazetu na veku truhlice (obr. IVa), kde sú medzi rastlinné rozviliny včlenené aj drobné zvieracie figúry štylizovaných foriem.

22 V evidenčnom liste skrine nie je uvedené z akého zdroja tento údaj vychádza. Archív Východoslovenského múzea, Košice. 23 Kovalovszki označuje tento motív ako „motív kytice kvetov tzv. talianskej váze“. Ďalší autori však takéto označenie nepoužívajú. Kovalovszki, J.: c.d., s. 30.

Ich čierne, obrysovo stvárnené telá umožňujú rozpoznať zobrazenie vtáka a mačky. Zvýraznenie niektorých telesných častí svetlými plochami (krídlo vtáka) prispieva nielen k čitateľnosti zobrazeného motívu, ale do určitej miery aj k porušeniu plošného charakteru a k naznačeniu istej plasticity. Statické zobrazenie figúr narúša náznak pohybu (mačka zdvíha hlavu nahor), ktorý je však porovnateľný s “pohybom” rozvilín, vinúcich a stáčajúcich sa rôznymi smermi. Tento charakter zvieracích figúr prispieva k ich harmonickému začleneniu medzi rastlinné prvky a hoci sú ich telá dostatočne zreteľné, pri letmom pohľade sa medzi rozvilinami strácajú.

Vzhľadom na rozložene figúr na ploche, mohlo by ísť dokonca o výjav zobrazujúci mačku striehnucu na vtáka, avšak rovnaká veľkosť oboch tiel túto možnosť skôr vylučuje. Málo prevdepodobný je aj hlbší význam zobrazenia v súvislosti s cechom, pre ktorý bola truhlica vyhotovená, keďže zvieracie figúry boli bežnou súčasťou arabeskového ornamentu a objavujú sa aj na ďalších truhliciach (napríklad na truhliciach V., X.).

V celej skupine truhlíc prevláda vertikálne členenie na tri časti, v strednom širšom poli s motívom oblúka, ktorý sa často opakuje aj v postranných užších poliach. Štvoricu plnoplastických stĺpikov rámujúcich bočné polia truhlice IV. nahrádza na ostatných truhliciach tejto skupiny plošné členenie pilastrami. Nosné architektonické prvky uplatňované v členení truhlíc všeobecne, mávajú prevažne podobu plošných pilastrov, prípadne plastickejších polstĺpikov. Uplatnenie trojrozmerných stĺpikov je teda v tomto prípade výnimočné. Predstavané stĺpy pred fasádu truhlice sa vo vývoji slovenských renesančných truhlíc nerozšírili, častejšie sa však objavujú na nemeckých prácach. Stĺpy s podobne tvarovanými hlavicami a pätkami a s prstencom umiestneným približne v polovici ich výšky nachádzame napríklad na priečelí truhlice, ktorá pravdepodobne pochádza z oblasti Durínska-Saska (obr. 13) z obdobia okolo 1620/3024 alebo truhlica pochádzajúca z Lübecku (obr.14), ktorá vznikla okolo roku 160025. Obe predstavujú neskoré manieristické formy výzdoby, ale v architektonických motívoch a v celkovom členení uplatňujú celý rad prvkov identicky použitých vo výstavbe čelnej dosky cechovej truhlice. Patrí medzi ne ustúpenie strednej časti priečelia, vysadenie stĺpov, ktoré nesú úseky vlysov na masívny sokel. Stredný oblúk lübeckej truhlice vypĺňa dokonca motív

24 Zobrazenie truhlice uvádza Kreisel v obrazovej prílohe. Kreisel, H.: c.d., obr. 450.
25 Zobrazenie truhlice uvádza Falke. Falke, O.: Deutsche Möbel des Mittelalters und der Renaissance.
Stuttgart 1924, s. 180.

kytice kvetov vo váze, i keď v ostatných výzdobných motívoch kladie dôraz predovšetkým na sochárske princípy dekorácie.

Mnohé znaky nemeckého nábytku nesie veľká časť slovenských truhlíc pochádzajúcich zo 17. storočia. Kontakt s oblasťou južného Nemecka je spojený predovšetkým s podnikaním augsburgských Fuggerovcov na našom území a to už od záveru 15. storočia. Oživenie vzťahov s nemeckým prostredím prinieslo napokon neopomenuteľné zmeny aj v náboženskej oblasti v súvislosti so šírením reformácie ako v kruhoch meštianstva, tak aj medzi aristokraciou26. No pri prenikaní vplyvov nielen z oblasti južného Nemecka zohrali významnú úlohu aj grafické predlohy šírené po celej Európe.

Intarzovanou výzdobou je cechovej truhlici IV. najbližšia truhlica V. (obr. V) z Historického Múzea na Bratislavskom hrade (inv.č. UH 2320), ktorá už uplatňuje viaceré znaky typické pre celú skupinu truhlíc a je akýmsi spájajúcim článkom medzi malou truhlicou IV. z Národného Múzea v Budapešti a dvojicou gemerských truhlíc (truhlice VI. a VII.). Truhlica V. prináša obohatenie výzdoby známej z cechovej truhličky IV. o ďalšie plochy zdobené intarziou, čo prirodzene súvisí už s jej väčšími rozmermi, ale rozvíja aj samotnú ornamentiku najmä v uplatnení figurálnych foriem. Avšak intarzia oboch prác vyniká jemnosťou línií, ktoré vytvárajú v strednom oblúku bohatú ornamentálnu kresbu rastlinných úponkov. Truhlica V. zároveň uplatňuje výstavbu v mnohých detailoch blízku truhlici IV., najmä miernym vystúpením bočných polí, odrážajúcim sa aj v tvare veka, ktoré ďalšie truhlice tejto skupiny už neopakujú, objavuje sa však v iných typoch renesančných truhlíc. Podobne ako cechová truhlica IV., je truhlica V. členená na širšie stredné vpadnuté pole s oblúkom a vystupujúce užšie polia po stranách. Ich rámovanie dvojicou stĺpov nahradili typickejšie pilastre. Rovnako však podopierajú úsek vlysu plasticky vystupujúcimi hlavicami a vyčleňujú tak pravouhlé polia. Identickým spôsobom je riešené stredné pole s oblúkom, orámované tmavším širokým a úzkym pásikom okolo svetlých plôch bez výzdoby. Člení ich horizontálny rovnako utváraný pás na tri polia – dve pravouhlé po stranách oblúka v dolnej časti a pole s polkruhovým výrezom nad oblúkom. Keďže oblúk truhlice V. siaha až k hornému okraju lemujúceho pásu, netvorí pole s polkruhovým výrezom jeden celok, ale rozdeľuje sa na dve časti. V zásade však princíp uplatnený v členení strednej časti cechovej truhlice IV. zachováva. Opakuje sa aj typ masívneho sokla, ktorý je v pomere k hornej časti značne vysoký a odráža jej členenie aj v motíve pilastrov. Pilastre ponechané v svetlej farbe dreva akcentujú iba lemujúce vertikálne pásy, tvorené striedaním drobných pásikov a šachovníc. Tieto prvky sa v intarzovanej výzdobe uplatňujú už v najstarších prácach prvej polovice 16. storočia, rovnako ako prncíp rámovania polí pomocou vonkajších širokých a vnútorných úzkych pásikov. Oba motívy však pretrvali aj v tvorbe nasledujúceho storočia.

Obnova.sk Fotografia

V. Truhlica s arabeskovou intarziou, Levoča (?), 1. polovica 17. stor., v. 87, š.160, hl. 77
cm, Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 2320A

Väčšie rozmery truhlice V. v porovnaní s cechovou truhličkou IV., poskytli rozsiahlejší priestor pre uplatnenie intarzie. Okrem stredného oblúka, plôch medzi pilastrami, veka a bočných stien truhlice, sa intarzovaná výzdoba dostala aj do soklovej časti a na vlysy nesené pilastrami. Práve v týchto plochách rozvíja aj štylizované motívy zvierat rozložené voľne medzi rastlinnými úponkami bez symetrického usporiadania uplatneného v ostatných plochách. Zvláštnu podobu dodávajú zvieracie figúry najmä výzdobe vlysov nad pilastrami, ktoré bývali prevažne zdobené prísne symetrickou abstraktnou alebo rastlinnou ornamentikou, ktorú bolo možné ľahšie prispôsobiť pozdĺžnej forme vlysu. Charakter týchto figurálnych zobrazení je takmer totožný s výzdobou veka cechovej truhlice IV. (obr. IVa). Čierne obrysové figúry jeleňa a psa sú harmonicky včlenené medzi rastlinné úponky, no zobrazujú nepochybne dramatický výjav lovu (na vlyse pes naháňajúci jeleňa, na sokli utekajúci jeleň a pes, zrejme pripravujúci sa ku skoku). Tento námet

26 Windisch-Graetz, F.: c.d., s. 181.

vedie aj k oveľa živšiemu stvárneniu pohybu zvieracích tiel v porovnaní so zobrazením na cechovej truhlici IV., kde vzťah medzi dvojicou figúr nie je zrejmý. Intarzované obrazy na dvoch bočných poliach sokla sú identické. Rovnaké sú aj obrazy na oboch vlysoch pod vekom truhlice, tieto sú však zrkadlovo obrátené. Motívy zvierat sa ako súčasť dekorácie slovenských renesančných truhlíc uplatňovali v porovnaní s rastlinnými formami pomerne zriedkavo, rovnako v technike intarzie ako aj pri iných spôsoboch výzdoby. Cechová truhlica IV. z Národného múzea v Budapešti a truhlica V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade tak dokladajú tieto málo rozšírené dekoratívne motívy. Charakter intarzií oboch truhlíc, nielen vo figurálnych formách, ale aj v rastlinnej ornamentike je natoľko podobný, že ich môžeme s veľkou pravdepodobnosťou označiť ako práce tej istej dielne, prípadne autora. K takémuto uzáveru prispieva veľkou mierou aj takmer identické členenie čelných dosiek, i keď v prípade truhlice V. nadobúda plošnejší charakter. Na základe predchádzajúcich úvah o pôvode vzniku malej truhličky IV., môžeme aj truhlicu V. považovať za spišskú, azda levočskú prácu a datovať jej vznik prvou polovicou 17. storočia. Tomuto obdobiu zodpovedá ornamentálna výzdoba i celkové architektonické členenie truhlice. Pôvod truhlice v tvorbe levočských stolárov potvrdzuje aj rezbársky zdobená truhlica XIX. z Levoče, ktorej výzdoba i architektonické členenie uplatňuje identické motívy a jej východiskom boli zrejme intarzované práce. Hoci rovnako pochádza z prvej polovice 17. storočia, je pravdepodobné, že vznikla neskôr ako obe truhlice zdobené intarziou. Levoča patrila spolu s Kežmarkom k najvýznamnejším spišským mestám, medzi ktorými vládla istá rivalita v snahe o vedúce postavenie na Spiši. Levoči bol štatút stolárskeho cechu udelený v roku 160027. Obe truhlice, truhlica V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade i cechová truhlička IV. môžu teda pochádzať z tvorby levočských majstrov prvej polovice, prípadne začiatku 17. storočia. Otázne je, či nemohla byť truhlica V. motiváciou pre objednávku na vyhotovenie cechovej truhlice

IV. v rovnakej dielni, čo by znamenalo jej skoršie datovanie. Mohla ňou byť ale aj iná podobná a dnes pravdepodobne nazachovaná práca tejto dielne, či predloha sprostredkovaná z cudziny. Vzájomný vzťah medzi oboma truhlicami je však nepopierateľný. Podobne je to aj v prípade nasledujúcej dvojice truhlíc z Gemera, ktoré predstavujú mierne odlišnú podobu tohoto výzdobného typu, prinášajú nové, zrejme neskoršie prvky, no vzájomná súvislosť medzi nimi je očividná a zrejmý je aj vzťah k prvej dvojici truhlíc. Spoločné znaky vyššie uvedených spišských a zrejme

27 Hajko, V. a kol.: Encyklopédia Slovenska, zv. III. Bratislava 1979, s. 350.

neskorších gemerských prác, môžu viesť aj k úvahe o vzniku prvej dvojice truhlíc, alebo aspoň jednej z nich v regióne Gemera.

Vzhľadom na množstvo spoločných znakov podieľajúcich sa na celkovom mimoriadne blízkom charaktere druhej dvojice truhlíc tejto skupiny, je pravdepodobné, že pochádzajú z rovnakej oblasti a vznikli približne v tom istom období. Prvú z truhlíc (Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 30/1916) označuje zhodne ako gemerskú Güntherová-Mayerová28 i Kovalovszki29 a hoci pôvod truhlice hlbšie nezdôvodňujú, ani jedna z autoriek stanovenú provenienciu nijako nespochybňuje. I druhá truhlica (Múzeum Bojnice, inv.č. N-46) pochádza podľa odborníkov bojnického múzea30 z tejto oblasti, no v archívnych záznamoch múzea sa Gemer ako lokalita vzniku truhlice neuvádza. V jej evidenčnom liste je poznačený iba údaj, že bola zakúpená od súkromného majiteľa z Rimavskej Soboty. Tento fakt teóriu o gemerskom pôvode truhlice síce do istej miery podporuje, avšak pravdepodobne môže byť truhlica považovaná za gemerskú len na základe porovnania s prvou uvedenou prácou, ktorá je v literatúre takto častejšie prezentovaná.

Gemerská truhlica VI. (obr. VI) z Národného múzea v Budapešti (inv.č. 30/1916) vznikla podľa Kovalovszkej i Güntherovej-Mayerovej31 v prvej polovici 17. storočia. Truhlica uplatňuje množstvo členiacich prvkov truhlice V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade a obe tak nadobúdajú takmer identickú výstavbu čelnej dosky. Zachováva rámovanie bočných polí dvojicou pilastrov a strednú časť akcentovanú veľkou arkádou, vyplnenú tmavou, symetricky rozloženou ornamentálnou intarziou na svetlom pozadí. Pilastre rámuje jemná intarzia šachovnicovo sa striedajúcich pásikov, ktorá na rozdiel od truhlice V. samotný šachovnicový motív neuplatňuje a obieha pilastre po celom ich obvode, nielen vo vertikálnom smere. Soklová časť odráža členenie štvoricou pilastrov, i keď je nižšia, bez intarzovanej výzdoby a jednotlivé polia sokla nadobúdajú odlišné proporcie. Orámovanie svetlých polí širokým a úzkym tmavým pásom je motív známy už z cechovej truhlice IV., avšak na gemerskej truhlici VI. sa výraznejšie uplatnil iba

28 Güntherová-Mayerová, A: c.d., s. 1009.
29 Je nepravdepodobné, že autorka iba prevzala údaj od Güntherovej-Mayerovej, keďže v iných
prípadoch sa ich tvrdenia rozchádzajú, napríklad pri určení proveniencie cechovej truhlice
IV.Kovalovszki, J.: Gothics and renaissance furniture, Budapest 1980, s.32.
30 Informáciu osobne poskytla v Múzeu Bojnice Malečková, neuviedla však zdroj. Malečková, 2003.
31 Güntherová-Mayerová posúva jej vznik už na začiatok 17. storočia. Güntherová-Mayerová, A.: c.d.,

s. 1009.

v soklovej časti. Členenie veka dvoma kazetami a kazety na bočných stenách truhlice s kovovými držadlami možno takisto zaradiť medzi spoločné znaky celej skupiny truhlíc, sú však zároveň všeobecne rozšíreným spôsobom výzdoby veka a bočných stien.

Významným rozdielom medzi výzdobou truhlice VI. a predchádzajúcej dvojice truhlíc je snaha o zapĺňanie všetkých väčších plôch rôznymi formami dekorácie. Skôr uvedené, pravdepodobne z Levoče pochádzajúce práce (truhlica IV. a V.) nechávajú vyznieť aj čisté plochy pilastrov, či okolia stredného oblúka. Z tohoto hľadiska je prvému okruhu bližšia gemerská truhlica VII. z Múzea Bojnice s členiacimi pilastrami a výplňami v strednom poli, ktorých dekorácia je obmedzená iba na prirodzený, dekoratívny charakter škvrnitého jaseňového dreva.

Obe gemerské truhlice sú však obohatené o veľmi výrazný prvok, rozšírený

Obnova.sk Fotografia

VI. Truhlica s maureskovou intarziou, Gemer, 1. polovica 17. stor., v. 77, š. 164, hl. 72 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 30/1916

aj v ďalších prácach. Je ním motív kvádrovania okolo arkády so zvýrazneným hlavným klenákom a rímsovito formovanými hlavicami, ktoré samotný oblúk nesú. Tento motív sa často objavuje na truhliciach spišskej proveniencie (truhlice VIII., XIV., XXIII.), no nachádzame ho napríklad aj na strednom Slovensku, konkrétne sa kvádrovanie okolo arkád uplatnilo aj vo výzdobe päťmiestneho stalla z banskobystrického katolíckeho kostola v miestnej časti Jakub32. Stallum pochádza z prelomu 16. a 17. storočia. Päť polí jeho operadlovej časti členia maľované bosované arkády v edikulách, vytvorené čiernou farbou a rámované červenohnedou. Tento motív sa na oboch gemerských truhliciach opakuje i v bočných poliach, ktoré v predchádzajúcej dvojici truhlíc naopak zdôrazňujú pravouhlý tvar vymedzený vertikálne pilastrami a horizontálne krátkymi úsekmi vlysov alebo pozdĺžnych výplní medzi hlavicami pilastrov a v ich dolnej časti. Gemerské truhlice síce neopakujú vystupujúce vlysy nad pilastrami, ani profiláciu veka kopírujúcu ich obrys, no pilastre i výplne medzi nimi zachovávajú. Napriek tomu je pravouhlá forma bočných polí potlačená vsadenými motívmi arkád.

Výrazný rozdiel medzi levočskými truhlicami IV. a V. a gemerskými prácami je aj v ornamentálnych motívoch intarzií. Jemnosť výzdoby a hustá kresba rozvilín sa stráca a ornament nadobúda štylizovanejšie formy mauresky. Maureskový ornament má islamský pôvod33 a vyznačuje sa vylúčením figurálnych motívov a dôsledným uplatňovaním plošných štylizovaných rastlinných foriem. V renesancii boli podobné motívy šírené grafickými predlohami po celej Európe a na Slovensko zrejme prichádzali z oblasti južného Nemecka prostredníctvom predlôh Petra Flötnera (obr. 15)34. Flötner pôsobil v Norimbergu v druhej štvrtine 16. storočia35 a okolo polovice 16. storočia jeho práce výrazne vplývali nielen na nemeckú nábytkovú tvorbu, ale i na výzdobu nábytku vytváraného v okolitých krajinách36. Vplyv jeho prác sa na Slovensku prejavil veľmi skoro, už v 16. storočí v rezbárskej výzdobe kežmarskej truhlice XVIII. z Národného múzea v Budapešti.

Maureskový ornament sa však v intarzovaných slovenských prácach objavuje až v 17. storočí a podstatne sa líši od štylizovaných rastlinných motívov prvej polovice 16. storočia, ktoré majú podobu hviezdic, či štvorlistov geometrických foriem, ako to ukazujú príklady kežmarskej tvorby tohoto obdobia (truhlice I. a II.). I keď sa geometrické motívy spájajú predovšetkým s počiatkami vývoja intarzie v prvej polovici 16. storočia, gemerská truhlica VI. a podobne aj levočská truhlica V. uplatňujú i výzdobné prvky pásikov a šachovníc (napríklad v rámovaní pilastrov) a sú dokladom ich pretrvávania v neskoršom vývoji.

32 Stallum je Pamiatkovým Úradom v Bratislave evidované pod č. ÚZKP. 2015. Archív Pamiatkového
Úradu, Bratislava.
33 Blažíček, J., Kropáček, J.: Slovník pojmů z dějin umění. Praha 1991, s. 126-127.
34 Zobrazenie Flötnerovej predlohy s ornamentom mauresky uvádza Hirth. Hirth, G.: Der Formen
Schatz. Leipzig-München, b.r.
35 V Norimbergu sa usadil v roku 1523 a zomrel v roku 1546. Kreisel, H.: c.d., s. 65-66.

Truhlica VII. (obr. VII) z Múzea Bojnice (inv.č. N 46) má vo všetkých troch oblúkových poliach tmavé štylizované rastlinné intarzie, iba v horizontálnych vlysoch rámujúcich bočné oblúky sa uplatnili zriedkavejšie svetlé na tmavom pozadí. Podobne je vyzdobený aj pás pod stredným oblúkom, ktorý v predchádzajúcich prípadoch dosadá priamo na rímsu oddeľujúcu sokel. Odlišné riešenie môže byť dôsledkom výstavby truhlice bez sokla, keďže táto dosadá na sústružené nohy vo forme sploštenej gule, ktoré však mohli byť vytvorené i sekundárne. Prísna symetria ornamentálnych intarzií je v strednom oblúku mierne potlačená symetrickým usporiadaním motívov aj po stranách strednej osi oblúka. Aj tu sa presadil spôsob rámovania pásmi okolo nezdobených svetlých polí, tentokrát v ohraničení pilastrov. Ich výzdoba spočíva iba v dekoratívnej kresbe jaseňového dreva. Podľa záznamov archívu múzea, truhlica vznikla v druhej polovici 17. storočia, avšak súvislosť s predchádzajúcimi truhlicami umožňuje datovanie už prvou polovicou tohoto storočia.

Obnova.sk Fotografia

VII. Truhlica s maureskovou intarziou, Gemer, 1. polovica 17. stor., v. 77,5, š. 162, hl. 70 cm, Múzeum Bojnice, inv.č. N 46

Pôvod vyššie uvedenej dvojice truhlíc v oblasti Gemera nemožno na základe doterajších poznatkov celkom jednoznačne objasniť. Na Gemeri síce nastal v 17. storočí výraznejší rozvoj umeleckých remesiel, týkal sa však najmä odvetví, ktoré

36 Flötnerov vplyv pretrváva dlho po jeho smrti, napríklad aj v prácach Majstra H.S., pôsobiaceho v oblasti Bodamského jazera. Kreisel, H.: c.d., s. 71.

súviseli s ťažbou železnej rudy (mečiarstvo, kováčstvo)37. Stolárske dielne alebo mená stolárskych majstrov nepoznáme, no nábytok je tu početne doložený predovšetkým sakrálnymi typmi kostolných lavíc s kvetinovými maľovanými motívmi. Výskyt dvoch intarzovaných truhlíc v tejto oblasti by mohol súvisieť s pôsobením spišských miest a ich nábytkovej tvorby rozvíjajúcej techniku intarzie už od záveru

15. storočia. Možná je však i súvislosť s tvorbou stredoslovenských banských miest, na ktorú poukazuje spomínané stallum z Banskej Bystrice. Napokon Gemer geograficky situovaný medzi tieto dva mimoriadne rozvinuté regióny Slovenska, bol zrejme vystavený pôsobeniu oboch oblastí – stredoslovenských banských miest i Spiša.

Rastlinné motívy zdobiace truhlice analyzované na predchádzajúcich stranách, sa vyznačujú štylizovanými formami arabeskového alebo maureskového ornamentu. Nasledujúce práce zdobia rastlinné motívy s realistickejším zobrazením kvetov, resp. kvetinových kytíc vo vázach. Podobné motívy sa objavujú aj na iných typoch nábytku, najčastejšie na maľovaných kostolných laviciach. Narastajúci realizmus rastlinných prvkov bol zjavnou tendenciou celkového vývoja týchto dekoratívnych motívov. Prejavoval sa nielen vo výzdobe intarzovaných a maľovaných prác, ale ako ukazujú tiež príklady rezbársky dekorovaných truhlíc, i na takto zdobených typoch nábytku.

Realistickejšie zobrazenie kvetinových motívov bolo zrejme i slovenskému prostrediu bližšie, než cudzie prvky štylizovanej arabesky, či mauresky. Avšak ani tieto kytice kvetov nemožno chápať ako špecificky slovenské, pretože podobné formy sa objavujú aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku už po polovici 16. storočia.

Spišská práca, truhlica VIII. (obr. VIII), umiestnená v zbierkach Múzea Spiša v Markušovciach (inv.č. 424/69) pochádzajúca z Hodkoviec38, typovo vychádza zo skupiny spišských (truhlice IV. a V.) a gemerských truhlíc (truhlice VI. a VII.), no nemožno ju priamo spájať s celou skupinou. Je značne vzdialená práve spišskému okruhu truhlíc, hoci je zrejmá jej súvislosť s dvojicou gemerských prác, najmä s truhlicou VI. z Národného múzea v Budapešti. Rovnako ju členia štyri pilastre s ornamentálnou intarziou na tri polia s kvádrovanými arkádami a dokonca aj stredné pole ohraničujú pásy s prvkami geometrickej výzdoby. V oblúkoch bočných

37 Hajko, V. a kol.: c.d., zv. II., s. 146.

polí sa však už uplatnili motívy rastlinných intarzií príbuzné výzdobe gemerskej truhlice VII. z Múzea Bojnice. Odlišným spôsobom, avšak uplatňovaným často na iných typoch slovenských truhlíc, je poňatý sokel, rozdelený do troch častí, z ktorých strednú tvorí dekoratívne vyrezávaná doska. Tento typ sokla sa častejšie objavuje na rezbársky zdobených truhliciach, čo však nemožno zovšeobecňovať. Novinkou a zároveň príznakom neskoršieho datovania je dvojica nahor sa rozširujúcich pilastrov rámujúcich stredný oblúk. Vzájomné porovnanie renesančných a barokových truhlíc poukazuje na uplatňovanie tohoto typu pilastrov v neskororenesančných prácach, ktoré už prijímali aj prvky nastupujúceho baroka. Nahor sa rozširujúce pilastre patria k obľúbeným motívom, často sa vyskytujúcim napríklad aj v type barokových cechových truhlíc (obr. 16, 17)39, ale aj v skorších renesančných prácach, akou je napríklad stallum z Kremnice (obr. 11).

Spišská truhlica VIII. je ale predovšetkým zaujímavá z hľadiska intarzovanej

Obnova.sk Fotografia

VIII. Truhlica intarzovaná, s motívmi kvetov, Spiš, 2. polovica 17. storočia, v. 80, š. 170, hl. 78 cm, Múzeum Spiša, Markušovce, inv.č. 424/69

výzdoby stredného oblúka, kde prináša na rozdiel od predchádzajúcej skupiny truhlíc so silne štylizovanými rastlinnými intarziami realistickejšie stvárnené motívy kvetov. Tento typ kvetinovej výzdoby je pre slovenský nábytok charakteristický najmä v maľovanej podobe a rozšírený predovšetkým v type kostolných lavíc. V technike intarzie má podobný charakter výzdoba bližšie neurčenej skrine z Historického múzea na Bratislavskom hrade (obr. 18). Veľká dvojdverová skriňa

38 Hodkovce sú ako lokalita pôvodu uvedené v evidenčnom liste truhlice. Archív Múzea Spiša, Markušovce.

členená štyrmi štvorcovými výplňami s intarzovanou výzdobou, nesie podobné motívy v dvoch horných poliach. Spôsobom členenia i výzdoby patrí k typu skriní rozšírených najmä v nemeckom prostredí. Pre porovnanie uvádzam intarzovanú skriňu z Kolína (obr. 19) z roku 158740. Tu sa vázy s kvetmi dostali do dvojice spodných polí. Horné polia zdobia intarzované dekoratívne obrazce tvorené kombináciou štylizovaných rastlinných foriem, symetrické podľa vertikálnej i horizontálnej osi. Podobný motív nachádzame na dvoch dolných poliach skrine z Historického múzea na Bratislavskom hrade, ale tiež na rôznych typoch nábytku nemeckej proveniencie (skrine, truhlice)41. Na slovenských prácach sa však neobjavuje, na rozdiel od obľúbených kvetinových kytíc. Motív kytice kvetov vo váze bol mimoriadne rozšíreným spôsobom výzdoby pravouhlých výplní skríň, či oblúkov členiacich truhlice nielen v Nemecku, množstvo prác pochádzajúcich zo Švajčiarska, Rakúska a aj veľa uhorských nábytkov uplatňuje tento typ výzdoby nadobúdajúc mnoho podôb počnúc jemnou arabeskovou ornamentikou štylizovaných rozvilín zapĺňajúcich plochu hustou kresbou línií, až po veľké realisticky stvárnené listy a kvety tvoriace inak neprirodzene symetricky usporiadané kytice.

Ako už bolo uvedené, na Slovensku sú naturalistické kvetinové motívy rozšírené skôr v zľudovenej maľovanej podobe. Príkladom takejto výzdoby sú kostolné lavice zo 17. storočia pochádzajúce z Liptova (Liptovská Mara, Vyšná Boca, Smrečany), Turca (Jazernica), Gemera (Kyjatice, Štítnik), Pričom na východnom Slovensku boli rozšírené všeobecne (Bardejov, Prešov, Malá Tŕňa)42.

Maľované kvetinové motívy zdobia aj ďalšiu truhlicu spišskej proveniencie (truhlica XIV.), ktorú na základe použitých motívov možno priradiť k predchádzajúcim intarzovaným prácam, hoci z hľadiska výzdobnej techniky patrí medzi maľované truhlice. Truhlica XIV. pochádza z kostola sv. Mikuláša z Oľšavice a predstavuje redukovanú podobu typu výzdoby uplatnenej na gemerských truhliciach

VI. a VII. (kvádrovanie oblúkov) a na spišskej truhlici VIII. (kvádrovanie, kvetinové motívy). Truhlica XIV. z Oľšavice je členená maľovanými architektonickými prvkami. Tri jednoduché lišty rámujú dve rovnako zdobené polia s bosovanými arkádami,

39 Cechové truhlice z Mestského múzea v Bratislave uvádza Güntherová-Mayerová. Güntherová
Mayerová, A.: c.d., s. 1018-1020.
40 Mnoho podobných skriní pochádzajúcich z Nemecka uvádza Kreisel v obrazovej prílohe. Kreisel,
H.: c.d., obr. 339.
41 Uplatňovanie tohoto motívu vo výzdobe truhlíc dokladá napríklad kolínska truhlica z roku 1590
(Krajinské múzeum Joanneum, Graz) s podobnou výzdobou v dvoch poliach čelnej dosky. Kreisel,
H.: c.d., obr. č. 340.

ktoré vypĺňajú dnes už značne poškodené kvetinové maľované motívy, blízke výzdobe slovenských maľovaných kostolných lavíc. Dokladom značného rozšírenia a obľuby tohoto typu výzdoby je aj truhlica XIV. z Oľšavice, predstavujúca zľudovenú podobu motívov šírených intarziou zdobenými prácami. Zároveň je priamym potvrdením predpokladu, že tento typ maľovanej výzdoby má pôvod v intarzovaných prácach. Truhlica zrejme vznikla podobne ako väčšina maľovaných kostolných lavíc, až po polovici 17. storočia.

Obnova.sk Fotografia

IX. Truhlica intarzovaná, s motívmi kvetov, východné Slovensko (?), koniec 17. stor., v.
59, š. 120, hl. 66 cm, Múzeum Betliar, inv.č. N 20

Príkladom uplatnenia intarzie s kvetinovými motívmi je aj truhlica IX. (obr. IX) z Múzea Betliar (inv.č. N 20). Predstavuje však odlišné poňatie nielen tohoto výzdobného motívu, ale aj celkového členenia čelnej dosky. To sa obmedzuje na dve vpadnuté pravouhlé polia oddelené masívnymi, nahor sa rozširujúcimi pilastrami s iónskymi hlavicami, ktoré nesú rímsu so zuborezom. Ich pätky ozvláštňujú časti hadích tiel. Drieky týchto plastických pilastrov značnej šírky zdobia maskaróny, vytvorené lupienkovou technikou. Ploché železné kovanie na strednom pilastri bolo vytvorené sekundárne. Vpadnuté polia medzi pilastrami rámuje intarzia striedajúcich sa drobných šachovníc a pásikov, prvok uplatňovaný často na slovenských truhliciach, najmä v prvej polovici 17. storočia. Vnútorná plocha oboch polí je intarzovaná motívom kvetov vo váze, doplneným o dvojicu vtáčích figúr. Medzi skôr uvedenými prácami sa zvieracie figurálne motívy uplatnili na spišských truhliciach

IV. a V., pričom na veku truhlice IV. je zobrazená aj vtáčia figúra včlenená medzi

42 Pozri obr. 20-25.

rastlinné rozviliny. Na rozdiel od týchto čiernych obrysových zobrazení silne štylizovaných zvieracích motívov nadobúda dvojica vtákov na truhlici IX. z Múzea Betliar realistickejšiu podobu so zreteľným kresebným i farebným odlíšením jednotlivých telesných častí (hlava, oko, zobák, krídla). Farebne oblíšené a zvýraznené sú i niektoré pierka, pričom táto skladba farebných plôšok dodáva zobrazeniu plastický charakter a stupňuje tak realistickejšie vyjadrenie vtáčích tiel. Podobne sú zobrazené i samotné kvety plastických viacfarebných foriem.

Zobrazenie kytice kvetov je veľmi vzdialené rovnakému motívu na spišskej truhlici VIII., ktorý charakterizuje lúčovité usporiadanie línií a kresba husto zapĺňajúca celé oblúkové pole. Rastlinné prvky na truhlici IX. sú rozložené prehľadnejšie, v prísnej osovej symetrii zdôraznenej líniou strednej stonky, z ktorej pravidelne vyrastajú v horizontálnom smere ohýbajúce sa vetvy zakončené realisticky poňatými kvetmi. Podobné usporiadanie kvetinových motívov má aj neskororenesančné stallum z kostola sv. Barbory v Jazernici (obr. 22), datované rokom 1652. Jeho čelnú stenu i operadlá členia pravouhlé polia zdobené maľbou s rastlinnými motívmi, blízkymi truhlici z Betliara usporiadaním i niektorými detailami v zobrazení kvetov. V oblasti stredného Slovenska boli podobne zdobené kostolné lavice rozšírené najmä na Liptove, ako to dokladajú zachované príklady zo Smrečian (obr. 21), Vyšnej Boce, či z kostola Panny Márie z Liptovskej Mary (obr. 20). Podobné príklady nájdeme ale aj na rôznych miestach východného Slovenska. Všeobecne sa jedná o maľované práce rustikalizovaných foriem, ktorých východiskom boli zrejme súdobé intarzie. Zdá sa, že aj truhlica IX. z Múzea Betliar mohla byť jedným zo zdrojov šíriacich tento typ ornamentiky v slovenskom maľovanom nábytku.

No medzi známymi slovenskými renesančnými truhlicami podobnú koncepciu výzdoby nenájdeme a veľmi atypická je aj samotná forma členiacich pilastrov. V evidenčnom liste truhlice IX. je uvedené, že práca pochádza z východného Slovenska, pravdepodobne zo záveru 17. storočia, no mohla vzniknúť i nápodobou renesančných foriem až v období 19. storočia43. Avšak podobné kvetinové motívy rozšírené v 17. storočí na spomínaných kostolných laviciach túto možnosť skôr vylučujú.

Intarzovaná výzdoba truhlice X. (obr. X) z Múzea Červený Kameň (inv.č. N684) má charakter blízky výzdobe dvoch spišských truhlíc – cechovej truhlice IV.

z Národného múzea v Budapešti a truhlice V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade. Plocha stredného oblúka je intarzovaná javorom s motívmi štylizovaných rozvilín, zvierat a maskarónov. Zvieracie telá ani maskaróny nie sú na zobrazení, ktoré poskytlo Múzeum Červený Kameň z vlastného archívu čitateľné, spomína ich však Felová v evidenčnom liste truhlice44. V strede nad kľúčovou dierkou je umiestnený obľúbený motív plastickej okrídlenej hlavy anjela. Lišty ohraničujúce strednú časť zdobí intarzia s vegetabilnými motívmi. Bočné polia sú riešené ako edikuly s intarziou vypĺňajúcou okolie oblúka. Výzdobu bočných stien tvorí ako obyčajne vystupujúca profilovaná kazeta s intarziou rozvilín. Vzhľadom na podobnosť intarzií so spišskými truhlicami IV. a V., danú jemnou kresbou rozvilín i začleňovaním figurálnych motívov, predpokladám, že aj v tomto prípade môže ísť o spišskú prácu prvej polovice 17. storočia. Felová sa o určenie proveniencie truhlice nepokúsila, označila však obdobie jej vzniku rovnako prvou polovicou 17. storočia.

Obnova.sk Fotografia

X. Truhlica s arabeskovou intarziou, Spiš (?), 1. polovica 17. storočia, v. 80, š. 169, hl. 70 cm, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-684

43 Archív Múzea Betliar. 44 Archív Múzea Červený Kameň.

1.1.3.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Renesančné trulice IV

1.1.3. ARCHITEKTONICKÁ INTARZIA
Kombinácia intarzie a plastickej rezbárskej dekorácie sa uplatnila vo výzdobe truhlice XI. (obr. XI) z kaštieľa v Topoľčiankach (č.ÚZKP. 10461). Truhlica XI. je členená podobne ako veľká časť intarzovaných spišských prác. Štyri pilastre s iónskymi hlavicami oddeľujú tri polia rámované edikulami. Stredné širšie pole s architektonickou intarziou tvorí perspektívny pohľad do ulice v oblúku strednej edikuly lemovanom rastlinnými motívmi. Uplatnili sa aj geometrické prvky šikmo prebiehajúcich pásov popod členiace pilastre, či v slovenskej tvorbe obľúbené obdĺžne výplne s motívom kosoštvorca v strede, ktoré sa objavovali nielen v intarzovanej podobe, ale tiež v plastickej rezbárskej forme. Kvalitná rezbárska práca sa presadila v bočných poliach s kvádrovanými edikulami vyplnenými symetricky usporiadanými akantovými rozvilinami s dvojicou vtáčích hláv. Podobne ako iné príklady ornamentálnych výplní kombinujúcich zvieracie a rastlinné prvky (truhlice IV.,V.), aj tu utvárajú hlavy vtákov línie vychádzajúce z rastlinných foriem a telá zvierat sa tak medzi rastlinnou ornamentikou strácajú.

Renesančné trulice na Slovensku 1

Problematika vývoja renesančnej nábytkovej tvorby na Slovensku
dosiaľ nebola zdokumentovaná v práci takého rozsahu, ktorý by
zohľadňoval pomerne veľké množstvo renesančných nábytkových kusov roztrúsených
v múzeách a cirkevných objektoch na rôznych miestach Slovenska. Cieľom diplomovej
práce bolo doplniť a rozšíriť dnešné poznanie renesančných truhlíc, ktoré
predstavujú veľmi obľúbený a dnes najpočetnejšie zachovaný typ renesančného
nábytku.

Renesančné trulice V

1.3. REZBÁRSKY ZDOBENÉ TRUHLICE
S kežmarskou nábytkovou tvorbou prvej polovice 16. storočia je spätá aj ďalšia z truhlíc, truhlica XVIII. (obr. XVIII) z Národného múzea v Budapešti (inv.č. 61.90.c.) pochádzajúca zo Slovenska. I keď intarzia iba jemne dopĺňa širšie koncipovanú rezbársku výzdobu, uplatňuje geometrické motívy charakteristické pre kežmarský okruh. Do súvislosti s týmto okruhom ju zaraďuje Kovalovszki aj ZlinszkySternegg 64.