Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu (Číslo materiálu: 3336/2004-001, Rezort: MH SR, Predkladateľ: minister hospodárstva, Podnet: iniciatívny materiál)

Cieľom spracovania analýzy je vyhodnotenie účinkov právnych predpisov z oblasti ochrany pamiatkového fondu vrátane národných kultúrnych pamiatok na podnikateľské prostredie a cestovný ruch a na ich rozvoj, ako aj hľadanie spoločných východísk umožňujúcich podnikanie v cestovnom ruchu pri súčasnom rešpektovaní ochrany celého pamiatkového fondu.

V procese spracovania tohto materiálu boli využité písomné stanoviská, pripomienky a návrhy dotknutých subjektov – vlastníkov, mestských úradov, profesijných zväzov, odborníkov z akademickej oblasti, ako aj výstupov zo zasadnutia a diskusie členov medzirezortnej komisie z 28. júla 2004.

1. SÚČASNÝ STAV OCHRANY PAMIATKOVÉHO FONDU NA SLOVENSKU, POSTAVENIE A ÚLOHA MINISTERSTVA KULTÚRY SR A PAMIATKOVÉHO ÚRADU SR

Právne predpisy v oblasti ochrany pamiatkového fondu tvoria právne normy platné na území SR, zakotvujúce aj povinnosti vyplývajúce pre našu republiku z medzinárodných zmlúv, ktoré ratifikovala. Zoznam právnych predpisov je uvedený v prílohe č. 1.

Povinnosť starať sa o národné kultúrne pamiatky a historické pamiatky vychádza zÚstavy SR. V jej článku 44 v 6. odd., v bode 2 ukladá každému povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. V nasledujúcom, 3. bode Ústava SR uvádza, že nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodného zdroje a národné kultúrne pamiatky.

Národná rada SR schválila 28. februára 2001 Deklaráciu o ochrane kultúrneho dedičstva, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod číslom 91 z 20. marca 2001. V tejto deklarácii sa nielen konštatuje, že kultúrne dedičstvo SR je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov a definuje pojem kultúrne dedičstvo, ale v čl. 3 priamo deklaruje, že ochrana kultúrneho dedičstva je verejným záujmom a vykonáva sa na základe rešpektovania individuálnych práv a slobôd občanov.

V tomto zmysle vláda SR uznesením č. 311/2002 z 27. marca 2002 prijala návrh opatrení na realizáciu zámerov predmetnej Deklarácie. Tieto majú charakter strategických, dlhodobých opatrení na roky 2003-2010, strednodobé opatrenia sú na roky 2002-2005 a aktuálne krátkodobé opatrenia boli prijaté na roky 2002-2003. Opatrenia sú zamerané predovšetkým na pasportizáciu a informačný systém kultúrneho dedičstva, zdokonaľovanie a realizáciu systému financovania a ďalších ekonomických stimulov a podporných programov, potrebu koncepčného spracovania jednotlivých oblastí ochrany kultúrneho dedičstva a v neposlednom rade smerujú do oblasti zdokonaľovania systému školskej a mimoškolskej výchovy a vzdelávania.

Podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sa za pamiatkový fond považuje „súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka“), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie a pamiatkovej zóny“.

Ministerstvo kultúry SR (ďalej len „MK SR“), Pamiatkový úrad SR a krajské pamiatkové úrady (ďalej len „KPÚ“) sú orgánmi štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. MK SR určuje hlavné smery a stratégiu ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, predkladá vláde SR koncepčné návrhy a odporúčania na riešenie zásadných otázok záchrany, obnovy, využitia a prezentácie pamiatkového fondu, vypracúva koncepciu ochrany pamiatkového fondu, vykonáva ústredný štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu svojou Pamiatkovou inšpekciou, atď.

Pamiatkový úrad SR (ďalej len „PÚ SR“) vykonáva špecializovanú štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu. Zisťuje stav tohto fondu, podmienky jeho ochrany, rozhoduje v 1. stupni v správnom konaní vo veciach mu zverených, je správcom príslušnej časti štátneho informačného systému, poskytuje odbornú a metodickú pomoc krajským PÚ, podieľa sa na medzinárodných projektoch ochrany a obnovy kultúrnych pamiatok, vedie osobitný archív a rozhoduje v 2. stupni o rozhodnutiach krajských PÚ na Slovensku.

Oblasť kultúrnych pamiatok z hľadiska legislatívy a rozvoja podnikateľských aktivít predstavuje najmä:

– úsilie spoločnosti o trvalé zachovanie tých materiálnych dokladov našej histórie, umenia, vedy, techniky a iných oblastí ľudskej aktivity, ktoré sú svojimi originálnymi kvalitami zrovnateľné so súdobými výkonmi vo svete (Charta OSN)

– systém aktivít a usmernení zameraných na zachovanie autenticity a originality pamiatok ako dokladov vyššie uvedených kvalít (odstránením originálu, aj každej jeho časti, sa definitívne a neopakovateľne stráca hodnota originálneho dokumentu), metodicky vychádza a opiera sa pri tom o medzinárodne prijaté charty a odporúčania.

O úspešnej ochrane pamiatkového fondu možno hovoriť vtedy, keď dosiaľ zachované kultúrne dedičstvo, v tom kultúrne pamiatky, ako jeho najvýznamnejšia časť, je:

– v autentickom stave prezentujúcom znaky a prvky pôvodnosti a originality

– pravidelne a účinne spravované a udržiavané

– aktívne využívané na pokrytie potrieb súčasnej spoločnosti.

K 1. 1. 2004 PÚ SR eviduje 9 518 nehnuteľných (čo predstavuje 12 895 objektov) a 14 354 hnuteľných kultúrnych pamiatok. Na Slovensku máme 18 mestských pamiatkových rezervácií, 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry (príloha č. 2), 555 kaštieľov a kúrií, 177 palácov a víl, 84 kláštorov, 1 565 kostolov, 339 parkov, záhrad a inej historickej zelene, 109 hradov, atď. Najnavštevovanejšie objekty v r. 2003 sú uvedené v prílohe č. 3.

Päť slovenských lokalít ( 4 kultúrne, 1 prírodná) je zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: Banská Štiavnica a technické pamiatky v okolí, Vlkolínec, Spišský hrad a pamiatky v okolí (zapísané v r. 1993), jaskyne Slovenského krasu (r. 1995) + Dobšinská ľadová jaskyňa (r. 2000) a historické jadro Bardejova (r. 2000).

Podľa údajov o stavebno-technickom stave nehnuteľných kultúrnych pamiatok k 1. 7. 2004, bolo v dobrom stave 30,9 % pamiatkového fondu, vo vyhovujúcom stave 38,5 %, v narušenom stave 19,5 %, v dezolátnom stave 5,3% a v procese obnovy 5,8 %. Štát priamo financuje záchranu a obnovu tých kultúrnych pamiatok, ktoré sú majetkom štátu v správe príslušných rezortov a ich organizácií. Súčasne prispieva na obnovu a reštaurovanie hnuteľných a nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré sú vo vlastníctve obcí, cirkví ako aj iných právnických a fyzických osôb. V r. 2003 štát vynaložil zo svojich zdrojov na záchranu pamiatkového fondu viac ako 512,42 mil. Sk, z toho Pro Slovakia 24 mil. Sk.

Pre cestovný ruch a s ním spojené aktivity pamiatkový fond predstavuje vysoko atraktívne cieľové destinácie a spravidla najatraktívnejšie priestory na poskytovanie služieb cestovného ruchu – stravovanie, ubytovanie, zážitkové aktivity, rekreačné a iné účely.

Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu vytvoril nové predpoklady a podmienky ochrany, obnovy, využívania a prezentácie tohto fondu v SR. Zriadenie PÚ SR a nové kompetencie príslušných orgánov, tak podľa prijatého zákona, ako aj v rámci reformy verejnej správy (napr. zmeny v oblasti stavebného poriadku) vytvárajú novú situáciu. Bude preto potrebné, aby sa v súlade s novými právnymi podmienkami a kompetenciami príslušných štátnych orgánov a orgánov samosprávy vypracovala a prijala ucelená koncepcia reálneho a účelného využívania i prezentácie pamiatkového fondu, vrátane jeho aktívneho využitia pre cestovný ruch.

Na úlohu cestovného ruchu ako užívateľa kultúrneho dedičstva a v rámci neho na pamiatky upozorňuje aj Globálny etický kódex cestovného ruchu, prijatý v roku 1999 valným zhromaždením Svetovej organizácie cestovného ruchu, ktorého členom je aj Slovenská republika. Kódex upozorňuje na práva a záväzky štátov, ktoré majú k zdrojom kultúrneho dedičstva ako prvkom ponuky v cestovnom ruchu. Štáty by mali osobitú pozornosť venovať zachovaniu a obnove pamiatok, náboženských miest, múzeí, archeologických a historických pamiatok, ktoré by mali byť prístupné širokej verejnosti. Treba podporovať aj zabezpečenie prístupu verejnosti ku kultúrnemu dedičstvu a pamiatkam v súkromnom vlastníctve, pri rešpektovaní práv vlastníkov. Finančné zdroje získané z návštev treba využívať na obnovu, zabezpečenie rozvoja a skrášľovanie tohto dedičstva.

2. SKÚSENOSTI Z UPLATŇOVANIA ZÁKONA Č. 49/2002 Z. Z. V PRAXI

Podnikatelia, majitelia pamiatkovo chránených objektov, sa pri jeho obnove a prestavbe, resp. využívaní pre komerčné ciele stretávajú s nasledovnými problémami:

I. Objektívne:
– Ústava SR zaručuje ochranu súkromného vlastníctva a súčasne štát zaväzuje starať sa o kultúrne dedičstvo. V praktickom živote dochádza k protirečeniu týchto dvoch ustanovení predovšetkým v tom, že rozhodnutia PÚ SR pred i v rámci investičnej výstavby zvyšujú náklady (niektoré zdroje uvádzajú o 20 – 30 %). Táto skutočnosť nepriaznivo pôsobí predovšetkým počas realizácie investičnej výstavby (pred realizáciou by si mal byť investor vedomý uvedených povinností). Dodatočné zvýšené náklady investorov nie sú ničím kompenzované.

– Zásahy KPÚ SR v priebehu realizácie akcie menia projekty stavieb, čím v mnohých prípadoch prichádza až k možnosti porušovania autorského zákona.

– V prípade obnovy kultúrnych pamiatok dochádza v stavebnom konaní k súbehu týchto dvoch schvaľovacích procesov upravovaných zákonom o správnom konaní, a to podľa zákona č. 49/2001 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čím sa predlžuje prípravná etapa investičnej akcie.

– Časovo a finančne náročný schvaľovací proces povolenia podnikateľskej aktivity a s tým spojeného pamiatkového a stavebného zásahu – potreba odborne spracovaného zámeru, špeciálnych archeologických alebo pamiatkových prieskumov (vysoké finančné náklady hradí investor), každý druh projektovej dokumentácie vyžaduje rozhodnutie KPÚ alebo PÚ SR – v prípade vyhovujúco vypracovanej dokumentácie tieto rozhodnutia nepredstavujú časové zdržanie.

– Finančne náročnejšia realizácia stavebných zásahov umelecko-remeselného a materiálového charakteru (väčšina tradičných materiálov a technológií je ťažšie dostupná a teda drahšia, drahšie sú aj novodobé, špeciálne pre potreby ochrany pamiatkového fondu vyvinuté materiály a technológie, drahší je aj špecializovaný a odborne kvalifikovaný personál na ich realizáciu).

– Nedostatočná podpora zo strany štátu na kompenzáciu týchto zvýšených nákladov tak, ako o tom hovorí Ústava SR v čl. 20, ods.4 a čl. 21, v tom najmä:

· investície do obnovy kultúrnych pamiatok sa neodpisujú tak, ako investície do novostavieb (v podstate sa vôbec neodpisujú, lebo „pamiatkové kvality“ predstavujú trvalé hodnoty, čo však z úžitkového hľadiska nie je pravda – pamiatkový objekt je tiež stavba a tým, že je podstatne starší, si neustále vyžaduje vyššie vklady aj do pravidelnej bežnej údržby, nielen do generálnej obnovy), odpisuje sa len technické zhodnotenie kultúrnej pamiatky, položka 2-66

· bankové inštitúcie neposkytujú úrokové zvýhodnenie na investičné aktivity v rámci pamiatkového fondu tak, ako je to bežné v zahraničí

· jestvujúce daňové úľavy sú len pre tých majiteľov pamiatkových objektov, ktorí ich využívajú len pre vlastné účely, ale už nie pre podnikajúcich majiteľov – tento stav zmenený novelou zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v novembri 2004.

II. Subjektívne:

zo strany investorov

– nedostatočná je komunikácia medzi (budúcim) majiteľom objektu a pamiatkármi, ale včasným dialógom sa dajú vysvetliť mnohé nedorozumenia a skrátiť potrebné termíny a postupy

– nepripravenosť investorov/majiteľov na časovo náročnejší proces prípravy, niekedy aj realizácie stavebného zásahu na pamiatkovom objekte, podmienená neznalosťou toho, čo kultúrna pamiatka predstavuje (aké sú jej komplexné kultúrne a pamiatkové hodnoty), ani čo ich očakáva (nereálny odhad potrebného časového fondu, investícií)

– neochota podriaďovať sa „komusi“, kto chce obmedziť jeho vlastnícke práva (čo však znamená nedodržanie Ústavy SR, čl. 20 a ďalšie zákony), čo musí vo verejnom záujme strpieť

– nedostatočná je kvalifikačná výbava projektantov, inžinieringu, bežných stavebných firiem na aktivity na kultúrnych pamiatkach, čo vyvoláva problémy vo fáze schvaľovania projektov, i pri realizácii zásahu – v nepochopení a neakceptovaní pokynov a požiadaviek pamiatkárov

zo strany pamiatkárov

– nie je vždy vyhovujúca komunikácia zamestnancov KPÚ alebo PÚ SR s investormi, najmä v prípravnej fáze

– niekedy príliš rigidné zotrvávanie na požiadavkách, ktoré investor v danom momente nemôže, či finančne nestíha splniť. Ak je nedosiahnuteľné optimálne riešenie (napr. komplexná realizácia všetkých nálezov a pamiatkových hodnôt) v teréne treba častej-šie voliť riešenia dočasné, ale odstrániteľné, bez porušenia dosiaľ zachovaných hodnôt.

Je nevyhnutné, aby obce a mestá mali vypracované územné plány rozvoja. Súčasťou týchto plánov sú aj zásady pamiatkovej starostlivosti, ktoré majú k dispozícii krajské PÚ SR, ktoré priebežne pracujú na ich inovácii. Záväznými sa stávajú až po ich zohľadnení a schválení v územnom pláne rozvoja. Väčšina miest a obcí, zo zákona objednávateľ tejto dokumentácie, má zastaranú alebo neplatnú územno-plánovaciu dokumentáciu (nedostatok financií), čo v praxi veľmi komplikuje činnosť podnikateľov i samospráv. Táto problematika patrí do kompetencie MVRR SR. MK SR, KPÚ a PÚ SR závisia od tohto rezortu, na danom území sú len jedným z dotknutých subjektov.

Základným predpokladom úspechu záchrany pamiatkového fondu, akejkoľvek činnosti s pamiatkovým fondom musia byť vyjasnené vlastnícke vzťahy, čo je na Slovensku zatiaľ značný problém.

Zjednodušením postupov a znížením administratívnej náročnosti povoľovania výstav-by sa zaoberá aj materiál MVRR SR č. ÚV-17806/2004 „Návrh racionalizácie postupov orgánov verejnej správy pri povoľovaní stavieb“, predložený na rokovanie vlády 25. 8. 2004. Na základe poznatkov z praxe konštatuje, že skrátenie tohto procesu nezávisí len od spôsobu zjednodušenia stavebného konania, ale aj od legislatívnych zmien v právnej úprave postupov a najmä správnych konaní vedených podľa osobitných právnych predpisov, ktoré spravidla predchádzajú stavebnému konaniu. Týka sa aj MK SR vo vzťahu k zákonu č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktoré v rozporovom konaní zotrvalo na pripomienkach uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V nadväznosti na plnenie uznesenia vlády SR č. 830/2004 predloží MVRR SR v krátkom čase návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom racionalizácie povoľovacích konaní podľa stavebného zákona.

3. NÁVRH OPATRENÍ NA RIEŠENIE PROBLÉMOV

Návrh opatrení vychádza z nasledovných postulátov:

► Kultúrne a historické pamiatky sú bohatstvom Slovenska a zasluhujú si ochranu na všetkých úrovniach a oblastiach.

► Je povinnosťou každého starať sa o zachovanie kultúrnych a historických pamiatok v miere stanovenej zákonnými normami. Rozhodujúcu úlohu však, nielen v legislatívnej, ale aj v ekonomickej oblasti, musí zohrávať štát.

► Kultúrne a historické pamiatky predstavujú významnú atraktivitu cestovného ruchu. Je preto potrebné hľadať symbiózu ochrany kultúrnych a historických pamiatok a potrieb ich aktívneho využitia v cestovnom ruchu.

I. v oblasti legislatívnej a ekonomickej

1. V záujme racionalizácie postupov príslušných PÚ v praxi pripraviť výklad zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu s cieľom, aby KPÚ vydávali jasné rozhodnutia a stanoviská v procese prípravy a realizácie obnovy pamiatky.
T: 31. 3. 2005 Z: MK SR

2. Vypracovať a predložiť do legislatívneho konania novelizáciu zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Vytvoriť možnosť zníženia nákupnej ceny pri obstarávaní nehnuteľnosti, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku, a to o sumu preukázateľne investovanú na obnovu pamiatkovo chránenej nehnuteľnosti.
T: rok 2005 Z: MF SR

3. Prerokovať s NBS, sporiteľňami a bankovými inštitúciami možnosti poskytovania zvýhodňujúcich programov na investičné aktivity v rámci pamiatkového fondu.
T: 31. 3. 2005 Z: MK SR, MF SR

4. Motivovať prevádzkovateľov a správcov kultúrnych pamiatok k získaniu finančných zdrojov formou podnikateľských aktivít tak, aby si príspevkové organizácie finančné prostriedky takto nadobudnuté mohli ponechať pre svoju ďalšiu činnosť a ročný príspevok im nebol krátený o túto čiastku.
T: trvalo Z: MK SR, MF SR

Spolupráca: VÚC

II. v oblasti koncepčnej a informačnej

5. Spracovať ucelenú koncepciu využitia kultúrnych pamiatok s cieľom ich aktívneho využitia v cestovnom ruchu. Revidovať pamiatkové zóny s cieľom vymedzenia reálnej územnej ochrany pre adekvátnu koncentráciu kultúrnych pamiatok a reflektovaný trend rozvoja danej lokality.
T: 31. 5. 2005 Z: MK SR, MH SR

Spolupráca: VÚC

6. Revidovať Ústredný zoznam pamiatkového fondu v záujme jeho skvalitnenia a vymedzenia predmetu taxatívnej ochrany jednotlivých kultúrnych pamiatok.T: trvalo Z: MK SR

7. Spracovať interný časový plán ns spracovanie jednotlivých druhov stanovísk v schvaľovacom procese obnovy kultúrnych pamiatok, a to v závislosti od ich odbornej náročnosti vo vzťahu k požiadavke vlastníka.

T: 31. 3. 2005 Z: MK SR

8. V súlade s Deklaráciou NR SR a Revíziou kultúrnych pamiatok ústredného zoznamu formovať a budovať jednotný informačný systém o všetkých zložkách kultúrneho dedičstva s tým, že tento bude napojený na jednotný informačný systém cestovného ruchu realizovaný SACR ako súčasti Sektorového operačného programu priemysel a služby, opatrenie 2.3.
T: 31. 12. 2005 Z: MK SR, MH SR

Spolupráca: VÚC

9. Prostredníctvom profesijných zväzov a združení v cestovnom ruchu, ako aj VÚC informovať a odporučiť záujemcovi o kúpu pamiatkovo chráneného objektu, prípadne pozemku v pamiatkovej rezervácii, aby ešte pred rozhodnutím o jeho kúpe dôkladne prekonzultoval s KPÚ, resp. s PÚ SR, aké povinnosti mu vyplývajú zo zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.
T: priebežne Z: MH SR, MK SR

Spolupráca: VÚC

10. Pri obstarávaní a pri aktualizácii územno-plánovacej dokumentácie rešpektovať princípy základnej ochrany pamiatkového územia v súlade s Usmernením orgánov územného plánovania vo väzbe na § 29 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktoré vydalo spoločne MŽP SR a MK SR 5. 9. 2002. Hľadať možnosti finančnej podpory tohto procesu obstarávania a novelizácie.
T: priebežne Z: MK SR, MVRR SR

Spolupráca: VÚC

4. ZÁVER

Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu je podľa názoru odborníkov doma i v zahraničí kvalitný a porovnateľný s ostatnými podobnými zákonmi v Európe. Treba ho však dôsledne dodržiavať v praxi všetkými zúčastnenými stranami. Jeho vymedzenia sú štandardné, v požiadavkách voči investorom, neprekračuje rámec prísnosti obvyklý vo vyspelých štátoch EÚ. Podstatný rozdiel je však v tom, že v ňom chýba väčšia finančná podpora zo strany štátu, čo je v zahraničí už samozrejmé.

Zo skúseností zo sveta je známe, že aj keď investície do pamiatkového fondu sú podstatne vyššie v porovnaní s budovaním nových kapacitne rovnakých objemov novostavieb, ich atraktivita a tým aj návratnosť investícií je vyššia, t. j. oplatí sa. Oplatí sa tiež rešpektovať pokyny a rozhodnutia KPÚ a PÚ SR, v takom prípade je istota zachovania práve tých hodnôt, ktoré predstavujú a zabezpečujú vyššiu atraktivitu podnikateľskej aktivity v pamiatkovo chránenom objekte. Investor, ktorý nemieni rešpektovať požiadavky a pokyny pamiatkárov, by mal ísť podnikať mimo pamiatkového prostredia.

Z jednotlivých stanovísk aj z diskusie vyplynula tiež veľmi výrazná potreba zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi jednotlivými subjektmi. Zrejmá je nevyhnutnosť zosúladenia, objasnenia základných pojmov v ochrane pamiatkového fondu, neustále ďalšie vzdelávanie a osveta v tejto oblasti.

V každom vyspelom štáte sa doceňuje ekonomický význam kultúrneho dedičstva, ktoré je nielen zdrojom inšpirácie pre tvorbu nových hodnôt, ale aj zdrojom významných príjmov z rozvoja kultúrneho cestovného ruchu. Svet ešte stále neobjavil príťažlivé hodnoty našich kultúrnych pamiatok, turistických miest, ľudovej architektúry a iných staviteľských klenotov zakomponovaných do jedinečnej slovenskej prírody. Za tento stav si môžeme sami. Lepšou spoluprácou všetkých dotknutých orgánov sa však otvára možnosť, že situácia sa v dohľadnom čase môže výrazne zlepšiť.

Pripomienkové konanie do 5. 1. 2005 na adrese: http://www.economy.gov.sk/pk/popis.php?id=252, eMail: machurkova@economy.gov.sk

– Zdroj: Ministerstvo Hospodárstva SR

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Projekt bezpečnostná zóna pre ambasádu U.S.A.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zverejňuje podľa § 3 odsek 5 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správy poriadok) v znení neskorších predpisov informácie týkajúce sa doterajšieho priebehu správneho konania vo veci Projekt bezpečnostná zóna pre ambasádu U.S.A., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie, Slovensko (ďalej len „vec“ ) na úradnej tabuli Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.