Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj…

Materiál predložený na medzirezortné pripomienkové konanie Ministerstvom hospodárstva SR, číslo 2299-2004-001, dňa 30.08.2004 možnosť pripomienkovať do 15.09.2004 na eMail: machurkova@economy.gov.sk.

Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu Predkladacia správa
Kultúrne a historické pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácii pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR identifikovať a analyzovať tieto problémy.

S týmto cieľom bola zriadená zo zástupcov Ministerstva kultúry SR, Pamiatkového úradu SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, VÚC Bratislava a Ministerstva hospodárstva SR medzirezortná komisia, ktorá sa zišla a prerokovala predmetnú problematiku 28. júla 2004.

Výstupy z rokovania medzirezortnej komisie a stanoviská dotknutých subjektov – mestských úradov, podnikateľov, profesijných združení, odborníkov z akademickej oblasti, boli zapracované do analýzy.

Prvá časť analýzy sa stručne venuje súčasnému stavu ochrany kultúrnych pamiatok na Slovensku, príslušným zákonom, postaveniu a úlohe Ministerstva kultúry SR a Pamiatkového úradu SR. Druhá časť je zameraná na skúsenosti z uplatňovania zákona č. 49/2002 Z. z. v praxi, na subjektívne a objektívne príčiny problémov. Nasleduje časť, v ktorej sú navrhnuté postupy na riešenie problémov a záverečné zhrnutie celej problematiky.

Predkladaný materiál má za cieľ navrhnúť východiská, ktoré budú smerovať k odstráneniu niektorých problémov, ktoré vznikli v praxi a k zosúladeniu postupov pri využívaní zákonov jednotlivými subjektmi. Poznatky budú zapracované do pripravovanej Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v SR, ktorá bude predložená na rokovanie vlády SR koncom t. r.

Predložená analýza nemá priamy finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.

Viac informácií: http://www.economy.gov.sk/pk/popis.php?id=235

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

Projekt bezpečnostná zóna pre ambasádu U.S.A.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zverejňuje podľa § 3 odsek 5 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správy poriadok) v znení neskorších predpisov informácie týkajúce sa doterajšieho priebehu správneho konania vo veci Projekt bezpečnostná zóna pre ambasádu U.S.A., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie, Slovensko (ďalej len „vec“ ) na úradnej tabuli Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

Dejiny Pamiatkového ústavu 1853 – 1950

Krajinou, z ktorej vyšiel priamy podnet k prvým pamiatkárskym akciám u nás, bolo Bavorsko, a to cez pamiatkovú starostlivosť Rakúskej ríši, kde bola pamiatkovým orgánom C.k. centrálna komisia (Kaiserliche und konigliche Central – Commision zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale). Táto komisia bola zriadená cisárskym nariadením z 31.decembra 1850. V roku 1853 začala komisia svoju činnosť aj na Slovenskom území. Mala sedem členov konzervátorov a 5 členov korešpondentov, medzi nich patrili gróf Ján Keglevich, Arnold Stummer, Ipolyi Arnold, Ignác Fabry, Maximilian Siemanowsky a korešpondenti gróf Anton Balassa, A.Zipser. Napriek tomu, že C.k. centrálna komisia sa hlásila svojim názvom k architektonickým pamiatkam, jej zorné pole od začiatku obsahovalo temer celý dnešný register pamiatok.