ANALÝZA VPLYVOV LEGISLATÍVY Z OBLASTI KULTÚRNYCH PAMIATOK NA ROZVOJ PODNIKATEĽKSÉHO PROSTREDIA A CESTOVNÉHO RUCHU
Vláda SR na svojej 131. schôdzi, 10. mája 2005, prerokovala a s pripomienkami schválila Analýzu vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľksého prostredia a cestovného ruchu.
Kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Vzťah ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít však nie je bezproblémový, preto sa Ministerstvo hospodárstva SR podujalo identifikovať a analyzovať jednotlivé problémy. S týmto cieľom bola zriadená medzirezortná komisia zo zástupcov Ministerstva kultúry SR, Pamiatkového úradu SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, VÚC Bratislava, zástupcu občianskych združení a Ministerstva hospodárstva SR. Komisia začala pracovať v júli 2004.

1. časť materiálu mapuje súčasný stav legislatívy a opatrení vlády SR na ochranu kultúrnych pamiatok a popisuje kompetencie orgánov štátnej správy a špecializovaných inštitúcií v tejto oblasti. Do legislatívy je premietnuté úsilie štátu o zachovanie materiálnych dokladov našej histórie, umenia, vedy, techniky a iných oblastí ľudskej aktivity, ktoré sú svojimi originálnymi kvalitami porovnateľné so súdobými výkonmi vo svete (Charta OSN).
Cieľom je zachovať doklady v autentickom stave prezentujúcom znaky a prvky pôvodnosti a originality, pravidelne a účinne ich spravovať a udržiavať a súčasne ich aktívne využívať na uspokojovanie potrieb súčasnej spoločnosti.

K 31. 12. 2004 Pamiatkový úrad SR eviduje 9 534 nehnuteľných a 14 363 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Na Slovensku je 18 mestských pamiatkových rezervácií, 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry, 554 kaštieľov a kúrií, 175 palácov a víl, 449 technických pamiatok, 1 599 kostolov, 337 parkov a inej historickej zelene, 84 kláštorov, 109 hradov a podobne.

2. časť materiálu identifikuje problémy s ktorými sa stretávajú podnikatelia pri úsilí obnoviť, prestavať a využívať pamiatkové objekty na komerčné ciele. Ústava SR zaručuje ochranu súkromného vlastníctva a súčasne štát sa zaväzuje starať sa o kultúrne dedičstvo.
V praktickom živote dochádza k protirečeniu týchto dvoch ustanovení. Rozhodnutia Pamiatkového úradu SR pred i počas investičnej výstavby zvyčajne zvyšujú náklady, pričom na dodatočné zvýšenie nákladov investori nie sú pripravení a nie sú ničím kompenzované. Časovo a finančne náročný schvaľovací proces predlžuje prípravnú etapu investičnej akcie.
Podpora zo strany štátu na kompenzáciu takto zvýšených nákladov však nie je taká, ako zaručuje Ústava. Tým, že sa investície do obnovy národných kultúrnych pamiatok sa neodpisujú tak, ako investície do novostavieb ( pretože „pamiatkové kvality“ predstavujú trvalé hodnoty), netvoria sa zdroje na pravidelnú údržbu a generálnej obnovy. Banky neposkytujú úrokové zvýhodnenie investičných aktivít v rámci pamiatkového fondu tak, ako je to bežné v zahraničí.
Problémy spôsobené oboma stranami sú aj v komunikácia medzi (budúcim) majiteľom objektu a pamiatkovými orgánmi.

V 3. časti sa charakterizujú opatrenia, ktoré sú premietnuté do uznesenia vlády. Smerujú jednak k obciam, ktoré by mali mať spracované územné plány vrátane zásad ochrany pamiatkových oblastí a objektov a aktuálnej územno-plánovaciu dokumentácie. Mimoriadny význam má vyjasnenie vlastníckych vzťahov k pamiatkam.

Spracované opatrenia sú zamerané:
• na zlepšenie informovanosti zo strany Ministerstva kultúry SR,
• sprehľadnenie procesu využitia národných kultúrnych pamiatok v cestovnom ruchu vypracovaním výkladu zákona o ochrane pamiatkového fondu,
• vypracovaním osobitného zákona nakladania s nehnuteľnými národnými kultúrnymi pamiatkami.