Štiavnická Kalvária dostala šancu na prežitie

Do obnovy banskoštiavnickej Kalvárie sa môže zapojiť každý adoptovaním jednej z kaplniek, prvými adoptívnymi rodičmi sa dnes stali sestry Vášáryové.
Po približne 60 rokoch devastácie dostala banskoštiavnická Kalvária šancu na prežitie. Rekonštrukcia jednej zo slovenských najvýznamnejších barokových pamiatok a najkrajších kalvárií sa začala vďaka snahám združenia Kalvársky fond. Ako na dnešnej tlačovej besede povedal predseda Kalvárskeho fondu Martin Macharik, ktorý na obnove kalvárie pracuje už tri roky, nejde o prvú snahu o jej záchranu. Reálnu podobu dostala vďaka podpore Nadácie VÚB. Tá na projekt zatiaľ prispela prvými dvoma miliónmi korún (66 388 €) z celkovo 20-miliónovej (663 880 €) podpory. Zároveň dala aj milión korún (33 194 €) vybraným vysokým školám. Podľa správkyne nadácie Martiny Slezákovej chcú, aby sa do obnovy zapojili študenti techniky, architektúry či záhradnej architektúry, podieľali sa na výskumoch a projektoch pre kalváriu. Ich projekty by sa mali použiť napríklad aj pri revitalizácii pôvodného barokového lesoparku, ktorý sa po rokoch neudržiavania premenil na húštinu. Vďaka tejto podpore sa na obnovu banskoštiavnickej Kalvárie podarilo získať ďalšie takmer 4 milióny korún (132 780 €) zo Svetového pamiatkového fondu (World Monuments Fund) na reštaurovanie nástenných malieb. Aj to je však pre záchranu kalvárie málo, potrebných je spolu totiž až 100 miliónov korún (3,32 mil. €).

Pomôcť tiež môže každý, kto si adoptuje niektorú z 18 kaplniek. Po dnešnom dni ich už však je na adopciu len 17. Prvými adoptívnymi rodičmi sa totiž dnes stali Štiavničanky, sestry Magda a Emília Vášáryové. Adoptovali si kaplnku číslo 7 – Ježiš na Olivovej hore. Adopcia jednej kaplnky stojí spolu 300-tisíc korún 9 960 €), ktoré sa dajú zaplatiť naraz alebo po častiach, či počas desiatich rokov v ročných 30-tisícových (996 €) splátkach. Sestry Vášáryové, ktoré v Banskej Štiavnici vyrastali, zložili ako prvú splátku 140-tisíc korún (4 647 €). Magda Vášáryová, ktorá si pred 11 rokmi adoptovala drevený kostolík v obci Krajné Čierno (okr. Svidník) a pomohla svojím príkladom zachrániť aj ďalšie drevené kostolíky, verí, že aj v prípade banskoštiavnickej Kalvárie povzbudia ďalších darcov. Zároveň dúfa, že rekonštrukcia kalvárie si získa aj miestnych a už sa nestane, že kľučku k jednej z kaplniek uvidí na dverách neďalekého domu. Vďaka vysokému prvému príspevku by kaplnka, ktorú si adoptovali sestry Vášáryové, mohla byť z veľkej časti obnovená už začiatkom budúceho leta. Do leta by mal byť obnovený aj Dolný kostol, kde by okrem webstránky fondu – http://www.kalvaria.org mali záujemcovia nájsť informácie o možnostiach podpory.

Po podpore z Nadácie VÚB sa práce na obnove banskoštiavnickej Kalvárie začali v lete tohto roka. Brigádnici z celého Slovenska odpracovali 3 600 hodín prípravných prác, stavebné a reštaurátorské práce sa začali v auguste. V súčasnosti sa zabezpečuje statika, odvodenie a reštaurovanie nástenných malieb Dolného kostola. Vďaka grantu Ministerstva kultúry SR sa opravili všetky strechy, pokračuje v reštaurovaní Dolného kostola a jedného dreveného reliéfu z kaplnky. Obnovu kalvárie tento rok podporilo aj Mesto Banská Štiavnica a švajčiarske mesto Hunnenberg.

Podľa http://www.kalvaria.org, banskoštiavnická Kalvária je unikátnym architektonicko-krajinným celkom a najvýznamnejšou barokovou kalváriou u nás. Tvorí ju 25 kaplniek, z toho tri kostoly so vzácnou maľovanou výzdobou. Obsahuje drevený a kováčsky mobiliár a drevené maľované reliéfy. Kaplnky a kostoly sú zasadené do svahu utuhnutého lávového stĺpa uprostred vyhasnutej sopky – kopca Scharffenberg (Ostrý vrch). Jej základný kameň bol položený v roku 1744 za spolupráce katolíkov aj evanjelikov. Od roku 1993 je súčasťou územia, ktoré bolo s Banskou Štiavnicou zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta World Monuments Fund v New Yorku.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.