K nočným dominantám mesta patrí aj Kalvária

Kalvária, Horný kostol, foto: Kamil Nováčik

Kalvária, ako jedna z najznámejších dominánt Banskej Štiavnice, zdobí už toto historické mesto aj po zotmení, tak ako už dávnejšie Nový a Starý zámok. Zabezpečuje to osvetlenie jej Horného kostola, ktoré minulý týždeň ako najviditeľnejší výsledok projektu elektrifikácie areálu Kalvárie slávnostne spustili aktivisti zo združenia Kalvársky fond a predstavitelia Stredoslovenskej energetiky ako generálneho sponzora projektu.

Občianske združenie Kalvársky fond, ktoré banskoštiavnickú Kalváriu rekonštruuje od roku 2008, rozbehlo projekt jej elektrifikácie pred zhruba dvoma rokmi a trvať by mal päť rokov. Stredoslovenská energetika sa v memorande, ktoré s Kalvárskym fondom podpísala vlani v júni, zaviazala poskytnúť naň minimálne 150-tisíc eur, a to minimálne po 30-tisíc eur ročne počas piatich rokov.

Ako uviedol predseda Kalvárskeho fondu Martin Macharik, Horný kostol bude nasvietený denne od zotmenia do polnoci a v lete do jednej alebo druhej hodiny v noci. V ďalších rokoch chcú postupne vybudovať osvetlenie aj ďalších objektov kalvárskeho komplexu. „Postupne každý rok, ako bude spolupráca s naším donorom pokračovať, budeme dopĺňať ďalšie kaplnky. Už na budúci rok to bude ďalších päť kaplniek, o rok ďalších sedem kaplniek a do troch rokov by malo svietiť všetkých 24 stavebných objektov na Kalvárii,“ povedal Macharik. Pripomenul, že na to, aby mohla byť Kalvária osvetlená, bolo treba vykopať niekoľko kilometrov zemného vedenia, položiť niekoľko kilometrov káblov a ustrážiť, aby neskončili v zberných surovinách, čo sa spočiatku neveľmi darilo.

Kalváriu v Banskej Štiavnici postavili v polovici 18. storočia z iniciatívy jezuitov a vďaka štedrým darom miestnych baníkov, šľachticov a zástupcov mesta. Tento komplex 19 kaplniek, troch kostolov a jedného súsošia sa stal najvýraznejšou dominantou mesta a navštevovali ho pútnici z celého Uhorska. V roku 1951, keď boli náboženské aktivity a aj činnosť niekdajšieho Kalvárskeho fondu komunistickým režimom obmedzené, začala Kalvária chátrať. Otvorenie trhu s cennosťami po roku 1989 spustilo vlnu postupného rozkrádania vzácnych sôch a devastáciu jednotlivých objektov. Ako zistila architektka a pamiatkarka Katarína Vošková z Kalvárskeho fondu, zo 69 pôvodných sôch a sošiek sa zachovalo len deväť. Tento nepriaznivý stav podnietilo miestnych aktivistov k obnoveniu združenia Kalvársky fond, ktoré od roku 2008 zabezpečuje celkovú obnovu areálu a postupné obnovenie jeho náboženského a kultúrneho života.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pýcha Banskej Štiavnice chátra a upadá

“Kalvária s Kalváriou”
Pred znárodnením mali všetky pamiatky svojich konkrétnych vlastníkov. Sakrálne objekty patrili cirkvi, ale farníci ich prakticky považovali za svoje a aj sa o ne starali. Socializmus i tieto vzťahy zásadne pokrivil – dôsledky cítime dodnes.

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.