Spišské múzeum pripravuje rozsiahlu obnovu hradu

Obrázok k článku

Spišské múzeum v Levoči pripravuje rozsiahlu rekonštrukciu Spišského hradu za milióny eur. Obnova horného a stredného hradu je rozdelená do štyroch etáp. V prvej etape by sa mal zrekonštruovať a pre verejnosť sprístupniť románsky palác, ktorý je podľa riaditeľky Spišského múzea v Levoči Márie Novotnej architektonicky najvzácnejším objektom na hrade. V tejto etape by sa mali obnoviť aj západné paláce, tzv. paláce Zápoľských, spolu s hradnou kaplnkou, ktoré sú už dnes prístupné pre verejnosť. „Aj tie práce, ktoré boli v minulosti urobené, už nahlodal zub času,“ uviedla Novotná. Posledná rozsiahlejšia rekonštrukcia hradu sa uskutočnila v 70-tych rokoch minulého storočia.

Základným cieľom obnovy Spišského hradu je sprístupnenie celého areálu pre verejnosť. Obnovu hradu pripravuje múzeum už niekoľko rokov. V rokoch 2007 a 2008 sa uskutočnil rozsiahly výskum hradu, ktorý priniesol podľa Novotnej až prevratné výsledky a nové pohľady na stavebný vývoj hradu. Vo výstavných priestoroch Spišského múzea v Levoči je v týchto dňoch výstava súťažných návrhov na ďalšiu obnovu hradu, ktorej výsledky sú už známe. Víťazom súťaže sa stalo Štúdio J+J, s.r.o. Autormi víťazného návrhu sú architekti Magdaléna Janovská, Mária Čutková a Ján Dolejší. Múzeum už má pripravenú projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie na prvú etapu obnovy hradu. Na rekonštrukciu chce múzeum získať peniaze z európskych fondov. „Určite využijeme maximálnu hranicu finančnej dotácie, ktorá je okolo 2,9 mil. eur,“ dodala riaditeľka múzea.

Spišský hrad by ani po rekonštrukcii nemal podstatne zmeniť svoju súčasnú podobu. Zlepšiť by sa však mala statika múrov, odvodnenie nádvorí a vlhnutie objektov. Románsky palác by mal byť po rekonštrukcii zastrešený. Tým by sa malo zabrániť ďalšej deštrukcii paláca. Po jeho zastrešení a obnove získa múzeum na hrade veľký priestor pre organizovanie podujatí aj v prípade nepriaznivého počasia. V druhej etape by mali prísť na rad ďalšie časti horného hradu, ktoré sú momentálne pre verejnosť neprístupné. Zlepšiť by sa mali aj prístupové trasy pre verejnosť. Hrad si podľa Novotnej vyžaduje obnovu a úpravy aj preto, že v minulosti sa nepočítalo s takou masívnou návštevnosťou, akú hrad zažíva v posledných rokoch. V rekordnom roku 2008 si hrad pozrelo približne 220 000 návštevníkov. Ku koncu septembra tohto roka videlo hrad vyše 175 000 návštevníkov. S vysokou návštevnosťou súvisia aj služby, ktoré musí múzeum pre návštevníkov zabezpečiť už na úrovni 21. storočia.

Presné termíny začiatku stavebných prác zatiaľ Novotná nekonkretizovala. Keďže múzeum sa chce v prvej etape obnovy hradu uchádzať o prostriedky z eurofondov, všetko bude závisieť od vyhlásenia jednotlivých výziev. Dokončenie všetkých štyroch etáp obnovy hradu je podmienené vyjasnením ďalšieho financovania. „Úplne nádherne by bolo, keby do konca tohto desaťročia boli všetky štyri etapy zrealizované,“ uviedla Novotná.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!