Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa rozšíril o paličkovanú tylovú čipku z oblasti Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament

Obrázok k článku

Tylovú paličkovanú čipku Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament vo štvrtok 2.3. 2017 slávnostne zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zoznam sa tak rozšíril na 13 prvkov. Iba tie prvky, ktoré sú v ňom zapísané, sa môžu uchádzať o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO. Oba zápisy slávnostne vyhlásili v Divadle Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Bratislave. Na podujatí, ktoré pripravilo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, si zástupcovia predkladateľov úspešných nominácií prevzali certifikáty o zápise. Ako ďalej agentúru SITA informovala PR manažérka SĽUK Lucia Sopková, súčasťou podujatia bolo okrem vyhlásenia nových prvkov i slávnostné pripomenutie úspešného zápisu prvej medzinárodnej česko-slovenskej nominácie Bábkarstvo na Slovensku a v Česku do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v decembri 2016.

 

Ako ďalej informoval SĽUK, paličkovaná tylová čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí medzi unikáty medzi mnohými druhmi paličkovanej čipky na Slovensku. Ojedinelá je pre svoju krehkosť a vzdušnosť. Tá sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Spočiatku bola typická pre obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia. Tylová čipka si v tejto oblasti zachovala znaky belgickej tylovej čipky, s ktorou je vývojovo spätá. Obľuba bielej tylovej čipky v okolí Myjavy súvisí s tradíciami štýlu miestnych odevov, v ktorom sa využívajú vzdušné biele látky. Čipka sa stala súčasťou ľudového odevu aj liturgického textilu. Pozoruhodné je, ako sa s ním, ako s prvkom vlastného kultúrneho dedičstva, identifikujú súčasní obyvatelia myjavského regiónu a ako si ho cenia.

 

Vajnorský ornament patrí k najvýraznejším ornamentálnym štýlom, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli počas 19. storočia a prvej polovice 20. storočia. Ovplyvnil štýl výšiviek, ale aj interiérové nástenné maľby vo Vajnoroch a v dedinách v blízkom okolí Bratislavy. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov – pisárky, ktoré boli zároveň autorkami výšiviek a malieb. Vo Vajnoroch bola ich najtvorivejšou predstaviteľkou Katarína Brúderová (1882 – 1964). Tá posunula lokálny ornamentálny štýl založený na princípe rytmického opakovania jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike. Táto tradícia sa vo Vajnoroch nikdy neprerušila. Dodnes ju udržiavajú a rozvíjajú tvorcovia vo výšivkách, na krasliciach, maľbách na stenách domov, či na úžitkových predmetoch. Svoj obdiv k nej prejavujú obyvatelia Vajnôr dodnes, keď si pri sviatočných príležitostiach oblečú kroj. Na uchovávaní tradície sa podieľajú mnohí jednotlivci i miestne občianske združenia.

 

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis do zoznamu je ocenením týchto ich výnimočnosti. Zápis do národného zoznamu je základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je v súčasnosti 13 zapísaných prvkov: Fujara a jej hudba, Radvanský jarmok, Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, Terchovská muzika, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku, Čičmianske ornamenty, Banskoštiavnický Salamander, Tradičné bábkarstvo na Slovensku, Gajdy a gajdošská tradícia na Slovensku, Modrotlač, Horehronský viachlasný spev a dva najnovšie Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament. Register vedie Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré patrí pod Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK). Viac podrobností o registri, ale aj ukážky a popisy jednotlivých zapísaných prvkov možno nájsť na webstránke  http://www.ludovakultura.sk.

 

Zdroj: http://www.vajnory.sk

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!