Modrotlač sa dostala do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva

Obrázok k článku od zora.

Modrotlač sa dostala do UNESCO Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Ako agentúru SITA informovala PR manažérka Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, pod ktorý patrí i ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva, Lucia Sopková, členovia Medzivládneho výboru včera na Mauríciu do zoznamu UNESCO schválili zápis prvku „Blaudruck/ Modrotisk/ Kékfestés/ Modrotlač, resist block printing and indigo dyeing in Europe (rezervná tlač a farbenie látky indigom)“. Nomináciu predložilo Slovensko v spolupráci s Českou republikou, Maďarskom, Nemeckom a Rakúskom, pričom hlavným predkladateľom je Rakúsko.

 

Ako ďalej uviedla Sopková, prípravu návrhu na zápis za Slovensko zabezpečilo a koordinovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), ktoré je u nás zodpovedné za vykonávanie UNESCO Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003. Odborne sa na príprave spisu podieľali etnologičky Oľga Danglová a Ľubica Voľanská, obe z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied a tiež modrotlačiari Martin Trnka z Púchova, Peter Trnka pôsobiaci v Ivanke pri Dunaji a Matej Rabada tvoriaci v Párnici na Orave. Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná v roku 2015. Predkladateľom národnej nominácie bolo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Viac informácií možno nájsť na internetovej adrese: https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/modrotlac/.

 

Modrotlačou nazývame indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej „rezervy“ – t. j. zmesi zamedzujúcej zafarbenie látky v mieste vzoru. Ako spôsob dekorovania látok zohrala modrotlač významnú úlohu v slovenskej, rovnako ako európskej textilnej tradícii. Na naše územie sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí a rozvetvila sa do výnimočného bohatstva lokálnych podôb prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov.

 

Trináste zasadnutie Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO sa v Republike Maurícius v meste Port Louis, v Swami Vivekananda international convention centre koná od pondelka 26. novembra do soboty 1. decembra. Zasadnutiu predsedá minister kultúry a umenia Maurícia Prithvirajsing Roopun. Počas šiestich dní predstavitelia 24 štátov zvolených do medzivládneho výboru diskutujú o množstve tém súvisiacich s kultúrnym dedičstvom sveta. Na zasadnutí je 800 účastníkov zo 125 krajín. Slovenskú delegáciu vedie Juraj Hamar, predseda Rady ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK-u a v delegácii je ďalej Ľubica Voľanská, podpredsedníčka Rady ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, dodala v tlačovej správe Sopková.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vzniká zoznam nášho nehmotného dedičstva

Zvýšiť vedomosti verejnosti o našom nehmotnom kultúrnom dedičstve ale aj prispieť k propagácii jeho nositeľov je časť z cieľov pripravovaného Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrhy na zápis do zoznamu prijíma Ministerstvo kultúry SR do 20. júna 2010. Zoznam má okrem iného aj zaznamenať, ohodnotiť a sprístupniť významné prvky súvisiace s nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Patria medzi ne napríklad ústne tradície, interpretačné umenie, spoločenské praktiky, či tradičné remeslá. V neposlednom rade má byť jednou z úloh zoznamu i podpora nositeľov tradícií v ich snahách o zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva.