Modrotlač a horehronský spev na zozname kultúrneho dedičstva

Obrázok k článku

Modrotlač a horehronský spev sa dostali do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ocenená bola aj Škola remesiel ÚĽUV. Nové prvky v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska – modrotlač a horehronský spev a v Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku – Školu remesiel ÚĽUV, slávnostne vyhlásili  v bratislavskom sídle Ministerstva kultúry SR. Ako ďalej agentúru SITA informovala Martina Padušňáková zo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK), Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis prvkov do národného zoznamu je základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO). Podujatie zorganizovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v spolupráci s ministerstvom kultúry.

 

Modrotlač je indigom na modro farbená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou – zmesou, ktorá zamedzuje zafarbeniu látky v mieste vzoru. Táto technika dekorovania látok sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu. Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj modrotlač so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom. V polovici 20. storočia bolo na Slovensku vyše 30 modrotlačiarskych dielní a ich látky smerovali prevažne na vidiek, kde sa ľudia odievali do kroja. Dielne sa začali vytrácať s postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch domácností. V súčasnosti zohráva významnú úlohu v zachovaní modrotlače Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Tradícia modrotlače pokračuje aj vďaka mladému výtvarníkovi, dizajnérovi Matejovi Rabadovi, ktorý na začiatku tohto roka oficiálne oznámil obnovenie výroby modrotlače na Slovensku.

 

Obce horehronského regiónu sa vyznačujú bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším patrí ľudový viachlasný spev, ktorý je charakteristický intenzívnym prejavom počuteľným do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Tradícia tohto spevu vychádza z valašsko-pastierskeho spôsobu života a náboženského cítenia obyvateľov Horného Horehronia. Spev je pritom typický najmä pre obce, v ktorých sa dodnes praktizuje tzv. východný obrad. Okrem estetickej a umeleckej hodnoty predstavuje horehronský spev aj identifikačný prvok, prostredníctvom ktorého miestni vyjadrujú príslušnosť k rodnej obci alebo regiónu.

 

Pokiaľ sa modrotlač a horehronský spev dostali do Reprezentatívneho zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, tak Škola remesiel Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) sa oddnes môže pýšiť zápisom v Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Zápis vyjadruje uznanie činnosti venovanej ochrane a rozvoju nehmotného kultúrneho dedičstva. ÚĽUV sa od roku 1945, teda vyše 70 rokov, venuje ochrane a dokumentovaniu tradičných technológií, postupov či vzorov. Od začiatku 90. rokov vedie v troch regionálnych pobočkách v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach kurzy tradičných remesiel. Je v kontakte s tradičnými výrobcami. Vďaka týmto a ďalším aktivitám sa pracovníkom ÚĽUV podarilo oživiť mnohé takmer zaniknuté tradičné remeslá. Zápis do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku je základným stupňom pre výber programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva na medzinárodnej úrovni.

 

 

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Vzniká zoznam nášho nehmotného dedičstva

Zvýšiť vedomosti verejnosti o našom nehmotnom kultúrnom dedičstve ale aj prispieť k propagácii jeho nositeľov je časť z cieľov pripravovaného Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrhy na zápis do zoznamu prijíma Ministerstvo kultúry SR do 20. júna 2010. Zoznam má okrem iného aj zaznamenať, ohodnotiť a sprístupniť významné prvky súvisiace s nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Patria medzi ne napríklad ústne tradície, interpretačné umenie, spoločenské praktiky, či tradičné remeslá. V neposlednom rade má byť jednou z úloh zoznamu i podpora nositeľov tradícií v ich snahách o zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva.