POŽIAR V KNIŽNICI

Obrázok k článku

Uplynulo 11 rokov od poiaru v Kninici ruskej akadmie vied v St. Peterburgu. Poiar vypukol 14.-15.2.1988 a svojou vekosou a zniujcou silou nemal v tomto storo obdobu. Rozsahom ete previl kody vzniknut pri povodni v roku 1966 vo Florencii a pri poiari v r. 1986 vo Verejnej kninici v Los Angeles……Postupne boli a ete aj s zverejovan alie informcie o tejto katastrofe a pre ns je zaujmav spsob, akm sa odstraovali nsledky a zachraovali knihy. Kninica bola zaloen v roku 1714 ruskm crom Petrom Vekm a boli v nej uloen materily z jeho zahraninch ciest. Dnes m 20 mil. knh z oblasti vied, vtvarnho umenia, kultry a rznych alch oblast. V sasnosti je kninica najvou akademickou kninicou na svete a dleitm centrom vyhadvania a spracvania informci. Poiar bol vnimone zniujci a len s vekm nasadenm a nmahou sa ho podarilo zastavi. Poiarom bolo plne zniprax pod vedenm pna Ter-Akopova na zmku v Landshute, kde sa vystriedalo niekoko retaurtorov pri odstraovan tapiet lepench dextrnovm lepidlom. Pn Ter-Akopov navrhol odstraovanie po predchdzajcom navlhen vodou a alkoholom (1:3) a nslednom psoben enzmu alfa-amylzy. Toto mono uvies ako dobr prklad toho, ako je potrebn pre retaurtora zvldnu vlastnosti materilov a ich chemick podstatu, aby sa vedel sprvne rozhodn pri vbere retaurtorskych zsahov. Tto metdu mono rovnako uplatni i pri odstraovan glejom lepench listov prdotia na ich oddelenie od dosiek pri retaurovan knh. Retaurovanm anglickch tapiet sa zaoberala i Kateina Opatov a Jarmila ebrov z Prahy, ktor na neutralizciu tapiet pouili sten uhliitan horenat, ktorm sa tapety navlhili a po sat ich nakarovali na 32-gramov japonsk papier krobovm lepidlom. Retu bola vykonan temperovmi a akvarelovmi farbami. Pani Blanka Hnulkov zo ttneho strednho archvu v Prahe priblila retaurovanie mp na pauzovacom papieri a ich ukladanie do priesvitnch fli znaky Tenolan. O svojej praxi v Rakskej nrodnej kninici vo Viedni a retaurovan zbierky filmovch plagtov mala prspevok pani Helena Fukatschov zo Slovenskho nrodnho archvu v Bratislave. V informanom bloku, ktor nasledoval po prednkach sme sa mali monos dozvedie o vyuit klimatizanej skrine pri konzervcii pergamenu. Klimatizanou skriou bola oznaen sklenen ndoba, v ktorej spodnej asti sa ulo ndobka s vodou, resp. butanolom a sli na zvlhenie a zrove dezinfekciu pergamenu a pergamenovch listn. Vhodne mono vyui na tieto ely pecilne lepen akvrium tak, ako sa pouva v Matici slovenskej. Na dezinfekciu butanolom musia by vak dodran potrebn podmienky vlhkosti a koncentrcie butanolu. al blok prednok bol zameran na etick problmy retaurovania a konzervovania, ktor s vekou citlivosou rozoberala akademick maliarka Zdenka Kuelov. Poukazovala na nevyhnutn potrebu dokumentcie stavu diela pred retaurovanm, na etick vzah retaurovania a konzervovania a mnohokrt zle chpan zmysel i vzach oboch innost a kritick hodnotenie svojvonho dotvrania retaurovanho diela. Druh blok prednok sa tkal preventvnej ochrany hlavne kninch a fotografickch zznamov. Bol venovan tm, ktor sa denne staraj o uskladnenie dokumentov, poukazoval na nedostatok informci pracovnkov, ktor takto innos vykonvaj, pretoe je zva ponechan na knihovnkov a historikov. O klimatizanch jednotkch a ich vyuit v Nrodnej kninici v Prahe rozprval Jan Francl z Oddelenia preventvnej ochrany, ktor je zveren do rk vysokokolkov z chemickm a technickm zameranm. Vemi ptavou bola prednka Antonna Krejho – Metodika oetrenia archvnych fotografickch zznamov. Pracovn skupina rieila grantov lohu, ktorej vsledkom je zhrnutie informci do 44 – strnkovej publikcie. Aplikcia technk, popisovanch v publikcii umon sprvcom fotografickch fondov diagnostikova stav fotozznamu, vhodnos prostredia, v ktorom je fond uloen, oetri fotografie vlastnmi silami, zvoli sprvny spsob uloenia fotozznamov a zvoli optimlny spsob ich duplikcie. Publikciu pod nzvom Techniky oetrenia, uloenia a duplikcie archvnych fotografickch zznamov mono kpi na adrese: AMG, Kosteln 44, 170 00 Praha 7 za 57 eskch korn. O ochrane psomnch pamiatok pred negatvnymi inkami UV a IR iarenia venovan hlavne vstavnkom a podmienkam vystavovania archvnych materilov vo vitrnach s upravenmi podmienkami, nevhodnosou uloenia materilov na svetle a vhodnm vberom osvetlenia, i zatmenia prednal Ladislav Tikovsk. Odvolval sa na eskoslovensk normu pre umel osvetlenie vntornch priestorov SN 36 0450. al blok prednok bol venovan vlkninm a farbm, pouvanm v retaurtorskej praxi. Historickm prehadom farbenia papiera sa zaoberala Hana Paulusov zo ttneho strednho archvu v Prahe. Autori Jan Novotn a Zorka Ulbrichov z Nrodnej kninice v Prahe sa venovali farbeniu papieroviny pre dolievanie. Na farbenie pouili ribacelov farby na bze azofarbv. Farbenm dlhovlknitej sulftovej ihlinanovej celulzy, vyrobenej v Slovenskch celulzkach a papierach v Ruomberku a papieroviny z Vekch Losn, ako zkladnch surovn pri dolievan retaurovanho papierovho dokumentu, sa zaoberali Ing. Alena Makov, Ing. Ivan Kuka a Zdenka Kkov z Matice slovenskej v Martine. Na farbenie vlkniny pouili kvalitn papierncke farby znaky Cartasol. Autori sa zaoberali i vpotom mnostva papieroviny, potrebnej na doplnenie dolievanho dokumentu. Jednm z parametrov, potrebnch pre aplikciu potaovho programu na vpoet potrebnho mnostva, je zadanie dolievanej plochy. Niektor z metd jej urenia tvorili podstatu alieho prspevku tchto autorov. Jednou z monost, uplatovanou v Matici slovenskej je urenie plochy nepravidelnho tvaru pomocou skenera a na tieto ely vytvorenho programu. alm dom seminr pozvone preiel do hodnotenia a kritickho pohadu na vvoj masovch neutralizanch metd. Autori prspevku, Ji Zelinger, Michal urovi a Hana Paulusov rozoberali doteraz znme metdy masovej neutralizcie a poukazovali na ich klady a zpory. V prspevku sa priklonili k nzoru, e je potreba dkladne zvi, ktorej z metd sa prikoni a v naich podmienkach skr siahnu po hotovch a odskanych technolgich, ne vyma nov prototypy zariaden a technolgi. Na ltnutie novinovho papiera vplyvom svetla poukzal Vladimr Bukovsk z Matice slovenskej, ktor sa vo svojej prci venoval vplyvu MMMK (metylmagnzium – metoxycarbontu) na neutralizciu novn. Vplyvom tohoto inidla novinov papier vrazne oltne. Rovnak efekt dosiahne vak papier poas prirodzenho starnutia bez neutralizcie. Zoltnutie novinovho papiera je zvisl od mnostva drevoviny a teda lignnu, pouitho pri jeho vrobe. Michal urovi v prednke Stabiliztory MMMK hadal nhradu za toxick metamol, povan na riedenie nevodnho neutralizanho inidla MMMK, ktor mono v niektorch prpadoch poui na pravu pH papiera. Na upadajcu kvalitu sasnch bunin a papierov z hadiska ich stlosti a trvanlivosti upozornil Pavel Krkoka zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Trhov podmienky ntia dnes vrobcov myslie viac na monos finannho zvhodnenia vroby, o je niekedy ia, na kor kvality vrobkov z hadiska stlosti a trvanlivosti. Vplyvom archvnych krabc na proces starnutia papiera sa vo svojich prcach zaoberala Jarmila Minrikov zo Slovenskho nrodnho archvu v Bratislave. Sledoval sa vplyv kyslosti papiera na uloenie archvnych materilov v krabiciach. Vsledky ukzali, e nie je nevyhnutn vmena kyslch archvnych krabc za neutrlne tak ako sa predpokladalo, avak ich pouvanie je zrukou kvalitnej ochrany archvnych zbierok. Pani Silke Schrder z Berlna sledovala pouitie derivtov celulzy v konzervtorsko-retaurtorskej praxi a doporuuje pouitie hydroxypropyl celulzy (Klucel). Nov fixan prostriedok na atramenty bol testovan v spoluprci s Vysokou kolou chemickotechnologickou v Prahe. Paraloid K-175 je vhodn len na prechodn fixciu raztok. Nsledn vyextrahovanie 5%-nho roztoku paraloidu v tolune sa doporuuje tolunom. Posledn de prednok sa sstredil na konzervovanie peat, pergamenu a koe. So sksenosami s pouvanm roztoku propolisu pri konzervovan peat sa podelila autorka prspevku Jana Dernovkov zo ttneho strednho archvu v Prahe. Pergamen a vlhkos alebo voda a kolagn sa stali predmetom skmania kolektvu autorov z Otrokovc – TOMA, a. s a Nrodnej kninice v Prahe. Dlhoronm vskumom tukovacch pst a sledovanm mikrobiologickch vlastnost vzbovch usn sa zaoberal Alojz Orlita a Jaroslav Vaculk. Odzneli vemi zaujmav prspevky zaoberajce sa rozborom a konzervanmi zsahmi vemi vzcnych fragmentov koe njdench v Relikviri svtho Maura z roku 1010, ktor identifikovali ako pozostatky z obuvi sv. Jna Krstitea. Odobratm nepatrnch ksokov sa elektrnovou mikroskopiou zistil pvod a druh zvieraa. Po isten a dezinfekcii sa zvolil konzervan zsah za pomoci tukovacch pst VK vlastnej vroby. Zaujmavosou bolo i konzervovanie historickch koench a textilnch rievic, uloench storoia pod vodou. TOMA a.s. prila s ponukou tukovacch pst, ktor u boli dvnejie v jej ponuke. Novinkou bola tukovacia pasta na pergameny a biele koe, kde sa nahradilo toxick rozpadlo chloroform benznom. Svoje vrobky doporuuj pouva na konzervovanie historickch vzbovch usn a pergamenov. S tosou kontatovali, e vroba trieslominench vzbovch usn v Otrokoviciach sa kvli zplavm zastavuje. Okrem odbornch prednok pripravili organiztori zaujmav kultrno-spoloensk program, ktorho sasou bol koncert Sboru pan a dvek z Litomyle, spoloensk veer, nvteva zmku a galrie, exkurzia na Vyej odbornej kole retaurovania a konzervanch technk. Seminr sa ukonil prehliadkou mesta Litomyl. Nov techniky, technolgie a materily pouvan v benej retaurtorsko-konzervtorskej praxi ntia neustle ku tdiu a zskavaniu novch informci. Sn by stlo za pozornos zorganizova pre odbornkov z oblasti retaurovania a konzervovania, tak v skromnch ako i ttnych zariadeniach, pracovnkov kninc, archvov, mze a galri, vysokch i strednch odbornch kl, aby sa mohli pravidelne stretva na odbornch stretnutiach, i seminroch i na Slovensku. Ing. Alena Makov Publikovan na: www.snk.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

NRODN KNINICA QUEBEKU

Kanadu tvor administratvne 10 provinci, z ktorch najvia je frankofnna provincia Quebec. Rozloha Quebeku je obrovsk. V porovnan s Eurpou je tak ako rozloha panielska, Portugalska, Franczska, Belgicka, vajiarska a Nemecka dokopy. Hoci anglofnni Kanaania tvoria len ptinu obyvatestva Quebeku, ovldaj 80% jeho ekonomiky…

Mnusov zisk z historickho bohatstva?

Viera Vojtkov
Pred piatimi rokmi spracovalo banskotiavnick stredisko Pamiatkovho stavu podklady potrebn na zaradenie Hellovho domu do Zoznamu 100 najohrozenejch pamiatok sveta. Zoznam pravidelne zostavuj v organizcii World Monuments Fund v New Yorku. A hoci na zaradenie do zoznamu bva nval, Hellov dom sa do dostal na obdobie 1998 1999. ia, skr ne mu to nejako pomohlo, o miesto v zozname zasa priiel. Dnes je op ndej…

ZKON NR SR . 13/1993 Z.z. o umeleckch fondoch

ZKON NR SR . 13/1993 Z.z. o umeleckch fondoch
Nrodn rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zkone :
PRV AS
Prvne postavenie a poslanie umeleckch fondov … 1
(1) Na podporu tvorivej literrnej, vedeckej a umeleckej innosti sa zriauj tieto umeleck fondy :

a/ Literrny fond pre odbor tvorivej innosti v oblasti slovesnej, divadla, filmu, rozhlasu, televzie a zbavnho umenia s osobitnm zreteom na :
1. pvodn krsnu literatru
2. vedeck a odborn literatru
3. novinrstvo a novinrsku fotografiu
4. prekladatestvo
5. divadlo, rozhlas, film, televziu a zbavn umenie

Nvrat do ias koovnch umelcov

Nvtevnkov Povaskej galrie umenia v iline v poslednch doch prekvapuje nevedn dianie na jej ndvor. Na tri tdne si toti tento priestor zvolili za hlavn stan mlad divadelnci z Poska a zo Slovenska, tanenci zo panielska, ohniv performeri a hudobnci z Fnska a Vekej Britnie. Inpirovan rou potulnch umelcov a kaukliarov, koovnch divadiel a eskamotrov sa rozhodli zrealizova nieo podobn aj pre divka 21. storoia…

Pokodenie a konzervovanie filmovho materilu

Pokodenie negatvov sa tka nielen nosica, ale aj striebornej obrazovej casti. Strata obrazu a ltnutie me byt niekedy zaprcinen nevhodnou vrobou – vyvolanm filmu, alebo ak s negatvy uskladnen v nie dobrch skladovch podmienkach, alebo pri nedbanlivom zachdzan. Nosice ako s sklo alebo plastick ltky obycajne neabsorbuj chemiklie z procesu vyvolvania filmov, preto sa tieto chemiklie lahko vymvaj a pokodenie zaprcinen vrobou je zriedkav. Na druhej strane pri vysokom obsahu striebra negatvy ovela lahie vytvraj strieborn zrkadl (silvering), ako napr. fotografie…