Nvrat do ias koovnch umelcov

Nvtevnkov Povaskej galrie umenia v iline v poslednch doch prekvapuje nevedn dianie na jej ndvor. Na tri tdne si toti tento priestor zvolili za hlavn stan mlad divadelnci z Poska a zo Slovenska, tanenci zo panielska, ohniv performeri a hudobnci z Fnska a Vekej Britnie. Inpirovan rou potulnch umelcov a kaukliarov, koovnch divadiel a eskamotrov sa rozhodli zrealizova nieo podobn aj pre divka 21. storoia……Vsledkom projektu so symbolickm nzvom Maringotka je rovnomenn predstavenie, v ktorom sa prelna poulin divadlo, commedia dellarte, filmov projekcia, ohniv ritul a iv koncert. Premira tohto originlneho predstavenia bude 18. augusta o 21.00 h na ndvor galrie. Urite za kadho poasia.

Maringotka je scna umoujca cestu za divkom. Cel predstavenie sa odohr vntri a na streche starho autobusu, hovor hlavn dua projektu Marek Adamy na takmer vetkch kontinentoch a umouje tak knihovnkom na rozlinej odbornej rovni zska sksenosti a poznatky z oblasti bibliografickej registrcie, autorskho prva, spoluprce a technolgie. Profesionlne celoivotn vzdelvanie pomha knihovnkom spozna nov technolgie, pochopi vznam konkurencie na informanom trhu a pracova s rozlinmi novmi informanmi zdrojmi v globlnom meradle. Oiven profesionalita knihovnkov na druhej strane podporuje vznik poznatkov a informci v spoloenstvch na celom svete, napomha vskumu a osobnostnmu rozvoju.

Vznamn podujatia

Generlna konferencia IFLA v roku 1997 prilkala do Kodane 2 976 delegtov zo 141 krajn. Delegti si vypouli 170 odbornch prspevkov, zastnili sa na 20 pracovnch stretnutiach, absolvovali 35 nvtev v dnskych kniniciach a prezreli si 185 stnkov vo vstavnej hale. Vaka grantu Danida sa mohlo na konferencii zastni 150 knihovnkov z 85 krajn. Pre 42 knihovnkov z rozvojovch krajn sa uskutonil predkonferenn seminr, ktor sa konal v Aarhuse. Danida spolu s holandskm ministerstvom na pomoc rozvoja a holandskm ministerstvom vzdelvania, kultry a vedy poskytla grant 79 mladm knihovnkom z rozlinch krajn na as na Generlnej konferencii v Amsterdame.

Na 64. generlnej konferencii IFLA v roku 1998 v Amsterdame sa zilo 3 300 delegtov zo 120 krajn. Odznelo na nej 192 prspevkov a uskutonilo sa 213 stretnut. Konferencia prebiehala v ase, kedy Krovsk kninica v Amsterdame (nrodn kninica) oslavovala 200 rokov od svojho zaloenia, o poskytlo priestor na nvtevu vnimonej vstavy.

Grant Hansa-Petra Geha poskytovan na as na konferencich IFLA bol zaloen v roku 1991 na kadoron podporu jednho knihovnka z bvalho Sovietskeho zvzu vrtane pobaltskch krajn zastni sa na seminri alebo konferencii. V roku 1997 grant zskala Sirje Virkus z Talinskej pedagogickej univerzity v Estnsku. Pani Virkus predniesla prspevky na predkonferennom seminri o alom profesionlnom vzdelvan i na konferencii v Kodani v Sekcii pre vzdelvanie a kolenia. V roku 1998 grant zskala Alevtina Choulinina z Konzervtorskho strediska Ruskej ttnej univerzity.

IFLA m dlh tradciu v podporovan spoluprce medzi kninicami. Len nedvno takto spoluprcu nadviazala kninica mzea vtvarnho umenia v Houstone s kninicou Gulbenkianovej nadcie v Lisabone. Umeleck kninice s rovnakm zameranm si navzjom vymieaj odbornch pracovnkov i sksenosti.

V spoluprci s Krovskou kolou knihovnctva a informanej vedy v Kodani boli vypracovan vyhodnotenia oboch Generlnych konferenci – v Kodani i Amsterdame. Vsledky vyhodnotenia poskytli cenn informcie pre Odborn radu IFLA na pravu profesionlneho programu. tdie zrove poslia pri plnovan budcich konferenci. koliaci program na oivenie verejnch kninc v Thajsku zaal rozvojom kvalifikcie thajskch knihovnkov. 200 knihovnkov kolili experti v rmci zkladnho programu IFLA pre pokrok v knihovnctve a t potom pokraovali v koleniach pre knihovnkov v rmci celho Thajska. Nadcia Margreet Wijnstroomovej pre regionlny kninin rozvoj je financovan z prspevkov na poes M. Wijnstroomovej, tajomnky IFLA v rokoch 1971-1987 a estnej lenky IFLA od roku 1987. Nadcia umouje knihovnkom z rozvojovch krajn aktvne pracova v odbornch skupinch IFLA ako i na projektoch v jednotlivch kniniciach tretieho sveta.

S podporou IFLA sa reprezentanti PIALA (Pacific Islands Association of Libraries and Archives – Asocicia kninc a archvov Tichomorskch ostrovov) oboznmili s vznamom knihovnckych asocici. Seminr vysvetlil zmysel knihovnckych asocici v Mikronzii ako sprostredkovatea rozvoja siet, spoloenskej podpory, spolonho vyuvania zdrojov a spench rokovan s vldnymi agentrami. Na seminri zskalo vedenie asocicie sksenosti z rozvoja novch programov pre alie vzdelvanie a na propagciu kninc v regine. V roku 1997 sa za asti 27 tudentov konal 5. pracovn seminr o mikropotaoch v Kapskom meste, ktor poskytol nov poznatky knihovnkom so zkladnmi znalosami o potaoch v kniniciach. 6. pracovn seminr o mikropotaoch sa ukutonil v roku 1998 pre portugalsky hovoriace krajiny Afriky: Angola, Guinea-Bissau, Mozambik at. Pracovn seminre oboznmili knihovnkov z rozvojovch krajn so zkladnmi spsobmi vyuvania osobnch potaov v kadodennej praxi riadenia kninc.

Vbor IFLA pre autorsk prva a ostatn legislatvne zleitosti zloen z odbornkov z 23 krajn sa v roku 1998 zaal zaobera zloitou problematikou intelektulneho vlastnctva a licenci. Pracovn skupiny boli ustanoven na preskmanie niekokch rozlinch oblast vrtane zachovania skromia, Florentskho dohovoru a vzdelvania. Regionlny seminr o vzdelvan koliteov na vyuvanie vedeckch zdrojov na zkladnch kolch sa konal v Dakare v roku 1997. astnci zo kolskch a verejnch kninc z Burkina Faso, Kamerunu, Guiney, Pobreia slonoviny a alch krajn sa oboznmili s vyuvanm vedeckch informci a ich sprstupovanm rznym typom pouvateov. FORCE (Foundation and Resource Centre – nadcia a centrum zdrojov) – organizcia so sdlom v Holandsku, ktor podporuje kninice na celom svete – a IFLA podpsali v roku 1998 Memorandum porozumenia. Memorandum stanovuje vzjomn spoluprcu Nadcie FORCE a IFLA v oblasti knininch a informanch sluieb pre zrakovo postihnutch pouvateov v rozvojovch krajinch. FORCE poskytla grant 25 zrakovo postihnutm knihovnkom na as na Generlnej konferencii IFLA v Amsterdame.

V roku 1998 sa v Dakare stretli odbornci, aby posdili potreby vzdelvania vidieckych komunt v Afrike. Dohodlo sa, e kolenia by mali prebieha na niekokch rovniach a mali by by orientovan na knihovnkov a technikov. Profesionlne vzdelvanie by sa malo zamera na rozhodovacie procesy, na vytvranie metd a plnov v rmci intitci a spoloenstiev. Pre technikov by sa malo vzdelanie zameriava na operan innosti a sprvu.

V roku 1998 sa v Pari zili historici, knihovnci a odbornci z alch oblast, aby analyzovali informovanos poas obdobia studenej vojny. Konferencia s nzvom Knihy, kninice, tanie & publikan innos v ase studenej vojny” privtala 60 astnkov, ktor diskutovali o vskume prstupu k informcim a ich vyhadvania na Zpade a Vchode za poslednch 50 rokov.

Vydavatestvo SilverPlatter a IFLA podpsali zmluvu, poda ktorej bude SilverPlatter vyrba kompaktn disk o IFLA s nzvom IFLANET Unplugged” (IFLANET naivo) pre delegtov IFLA konferenci a do roku 2002. lenovia IFLA, ktor sa nemu zastova na konferencich, bud mc vyuva kompaktn disk na tdium prspevkov odprednanch na konferencich ako aj alch dokumentov a sprv. V roku 1998 sa vo Valparaise stretlo viac ne 30 knihovnkov a informanch pecialistov, aby analyzovali praktick spsoby aplikcie modernch riadiacich technk v kniniciach. Pracovn seminr potvrdil porozumenie pre sasn riadiace techniky a podporil rozvoj truktrovanch koliacich programov na uspokojovanie potrieb profesionlov a intitci.

Sekcia IFLA pre verejn kninice usporiadala poas Generlnej konferencie v Amsterdame seminr zameran na revziu Smernc pre verejn kninice. Revzia si kladie za cie aktualizova potreby kninc fungujcich v rznych kultrach a na rznych stupoch rozvoja.

Zhrnutie

Celoivotn vzdelvanie znamen pre profesionlnych knihovnkov rozvjanie sksenost potrebnch na zvldnutie vyuvania novch monost – vo forme technolgi, zdrojov a spojen – sprstupovania informci irokmu spektru verejnosti. Profesionlne vzdelvanie je hnacm motorom pri osobnostnom raste a prostriedkom na prezentovanie profesionlnej zodpovednosti pri chpan novch spsobov rozirovania a prijmania poznatkov vo vetkch formch. IFLA zohrva vznamn lohu v oblasti profesionlneho rozvoja v stovkch intitci na celom svete a pre tiscky knihovnkov s rznou rovou sksenost a talentu. IFLA predstavuje svetov univerzitu alieho vzdelvania knihovnkov a informanch pecialistov a svoje silie znsob aj v 21. storo.

Preloila a upravila
JARMILA MAJEROV
——————————————————————————–


Publikovan na: www.snk.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Prca me by aj formou dovolenky

BANSK TIAVNICA – Poas roka pracuje Peter Hamburger ako socilny pracovnk. Ani leto nezvykne tento 38-ron Nemec trvi vylihovanm niekde pri mori. Oddych chpe plne inak. U jedensty raz sa zastuje na medzinrodnom tbore dobrovonej prce…

NRODN KNINICA QUEBEKU

Kanadu tvor administratvne 10 provinci, z ktorch najvia je frankofnna provincia Quebec. Rozloha Quebeku je obrovsk. V porovnan s Eurpou je tak ako rozloha panielska, Portugalska, Franczska, Belgicka, vajiarska a Nemecka dokopy. Hoci anglofnni Kanaania tvoria len ptinu obyvatestva Quebeku, ovldaj 80% jeho ekonomiky…

Tizian aristokrat maby, o ktorom hovorili, e bol najv

V ten de zskal dlhoron ritul v Tizianovom dome v Bentkach in rytmus. Obvykl rann lka aju sa podvala o hodinu neskr, no zostala nedopit. Okolo smej sa takmer storon majster ete iiel pozrie do svojho ateliru, kde boli rozmaovan dva portrty. Odhrnul zves na stojane, ale vzpt ho zatiahol. S roztrasenmi rukami odloil tetec, ktor u neudral medzi prstami. Preiel k oknu a pozrel sa na svoje milovan Bentky, ktor v tom roku trpeli pod archou moru. Z mnohch miest sa ril tipav dym, bolo pou kvlenie trpiacich. Tizian sa unavene posadil za stl a snail sa ete osi napsa. Dejiny sa u nedozvedia, o chcel odkza. Slka ho nala lea na zemi s pootvorenmi oami. Poda mnohch zomrel najv maliar vetkch ias. V pondelok uplynulo od tohto okamihu 425 rokov…

Umelcov už 10 rokov podporuje Centrum súčasného umenia

Tvorbu slovenských umelcov podporuje už desať rokov Nadácia – Centrum súčasného umenia. Ako pre agentúru SITA povedala projektová manažérka nadácie Svetlana Waradzinová, od svojho vzniku podporili 856 projektov vo všetkých druhoch umenia celkovou sumou 68,7 miliónov korún. Nadácia od roku 2001 vyhlasuje Cenu Oskára Čepana. V súťaži určenej mladým výtvarníkom vo veku do 35 rokov chce pokračovať aj v roku 2004. Tento rok nadviaže aj na prvý ročník benefičnej aukcie súčasného slovenského umenia.