Postihne Kremnicu osud krajín tretieho sveta?

16.12.2005 | Changenet.sk | Barbora Glocková, Luboš Kürthy
V novembri sa konali stretnutia záujmových skupín a občianskych združení mesta Kremnica so zástupcami kanadskej spoločnosti Tournigan Gold na všeobecnej prezentácii o ich pripravovanej povrchovej ťažbe zlata v oblasti Šturec. Okrem mnohých sporných problémov bezprostredne sa týkajúcich života v Kremnici, ktoré vychádzali na povrch pri diskusii so zástupcami potenciálneho kanadského investora, bola prekvapujúca ich neinformovanosť, neznalosť miestnych pomerov a ignorovanie budúcich plánov mesta.
V tejto súvislosti bude zaujímavé sledovať aj postoj mestského zastupiteľstva k plánovanej ťažbe a k úskaliam s ňou úzko spätými.
Spomenuté stretnutia totiž nasledovali len pár týždňov potom, ako sme mali možnosť vypočuť si v MsKs z úst hlavného riešiteľa, Ing. arch. Jozefa Žiarana nosné myšlienky konceptu územného plánu mesta. Stratégia zvolená pri jeho spracovávaní jednoznačne rešpektuje storočia sa vyvíjajúcu urbanistickú štruktúru Kremnice a vytvára priestor pre citlivý prístup pri realizácii načrtnutých zámerov v budúcnosti. Skutočne nie je jednoduché „vkladať“ do historicky ustálenej štruktúry plochy a miesta s novou (súčasnou) funkciou a zároveň rešpektovať autenticitu mesta, ktorá je pre Kremnicu podstatná, či skôr určujúca. Z toho vychádzal aj sám riešiteľ, a preto pri plánovaní nasledujúcich troch desaťročí rozvoja mesta sa nepočíta s vytváraním priestoru pre priemyselné parky, keďže mesto nedisponuje takýmto potenciálom, ale naopak čerpanie z jeho historického, kultúrneho a prírodného dedičstva. Čiže v návrhu nového územného plánu je konečne zrejmá orientácia predovšetkým na turistiku ako inteligentný zdroj získania investícií.

Jedným z riešených priestorov je tiež dotknuté územie Šturca, ktorým prechádza náučný chodník Banskými dielami a technickými pamiatkami, kde by sa mal rozprestierať lesopark voľne pokračujúci až na Kremnické Bane. Každopádne si myslím, že Kremnica mala pri výbere riešiteľa územného plánu naozaj šťastnú ruku a v prezentovanom koncepte sa črtalo množstvo priestoru preto, aby Kremnica bola reprezentatívnym historickým banským miestom s turisticko-rekreačným zázemím, kde sa dá stráviť počas celého roka (aj v blízkom okolí – Skalka) nielen pár dní a zároveň tak ponúkne dlhodobé časovo neohraničené pracovné uplatnenie pre pripravených Kremničanov. Tento prístup, s ktorým sa pravdepodobne ešte v septembri stotožňovali aj predstavitelia mesta, je skutočne prezieravý a zodpovedá postaveniu historického mesta v krajine, ktorá je súčasťou EÚ. Zvlášť v čase, keď sa EÚ priamo podieľa na financovaní rozsiahleho projektu výstavby polyfunkčného športovo-rekreačného zariadenia na Skalke.

Zároveň však na začiatku 21. storočia dochádza s príchodom potenciálneho kanadského investora k jednoznačnej negácii všetkých projektov na rozvoj turistického ruchu (povrchová ťažba skutočne nevytvára atraktívne a zdravotne bezchybné prostredie), pričom sa vynára množstvo závažných problémov ohrozujúcich nielen tento druh inteligentných investícií, ale aj priamo životné prostredie obyvateľov Kremnice a dotknutých obcí. Povrchová ťažba totiž neznamená len otvorenie lomu, ale aj zaujatie niekoľkonásobne väčšieho územia pre úpravne, technické zariadenia, odpadové plochy (s tým spojených nových komunikácií pre nákladnú dopravu), používanie aj jestvujúcich komunikácií pre ťažkú techniku, využitie tiež kyanidového lúhovania pri získavaní zlata atď. O niektorých závažných problémoch, ktoré sú s povrchovou ťažbou zlata priamo spojené a nemožno ich odstrániť sa všeobecnejšie zmienim v niekoľkých bodoch:

Lokalita Šturec sa nachádza v bezprostrednej blízkosti mesta a je miestom s vysokou koncentráciou technických a banským pamiatok ešte v rámci pamiatkovej zóny mesta Kremnice – čo s existujúcimi nehnuteľnými pamiatkami, ktoré sa nedajú deponovať a obnovením povrchovej ťažby dôjde k ich zničeniu, čo s banskou históriou mesta, ktorá sa tak neguje? Čo s nádherným prírodným zákutím, ktoré je miestom oddychu nielen Kremničanov a ktoré nenávratne stratíme?

Povrchová ťažba sa realizuje odstrelom, trhavinami, ktoré sprevádza hluk, detonácie, záchvevy, zvýšená prašnosť (zvýšená rezonancia hluku v kremnickom prípade je spôsobená aj terénnou danosťou mesta situovaného medzi vrchmi) – čo so zvýšenými otrasmi a statickým ohrozením nehnuteľností (čiže aj súkromných domov všetkých obyvateľov mesta) v našom poddolovanom meste, kde už v minulosti aj bez pôsobenia iných činiteľov, došlo k vážnym statickým poruchám niekoľkých objektov (farský kostol na námestí, budova radnice v hradnom areáli) vedúcim k ich asanácií a aj v súčasnosti sme svedkami pokračujúcich „pohybov“ na námestí a v jeho JZ časti na niekoľkých miestach prepadávaním?

Okrem zvýšenej prašnosti, hlučnosti a prítomnosti ťažkých mechanizmov (faktory kvôli ktorým tu bude chcieť stráviť dovolenku naozaj málokto), bude časovanou bombou prítomnosť samotnej metódy pri získavaní zlata kyanidovým lúčením (k problému kyanidu a informácie o častých haváriách s ním spojených odporúčam konzultovať na webe Duha.cz), s ktorou súvisí rozmiestnenie odkalísk s prudko jedovatými kyanidovými zvyškami. Prirodzene teda zaznamenáme pokles základných faktorov kvalitnej životnej úrovne mesta.

Ako mesto so „živou“ povrchovou banskou ťažbou a sprievodnými rušivými javmi bude Kremnica len ťažko miestom vyhľadávaným k oddychu a na turistiku (už ste si niekedy plánovali dovolenku do Ostravy alebo Mostu?), čiže stratí najvhodnejší zdroj príjmov a zamestnanosti. S tým bude spojený aj menší záujem o nehnuteľnosti a pokles ich hodnoty (táto skutočnosť priamo a citeľne znehodnotí majetok veľkého počtu miestnych obyvateľov), ktorá je v súčasnosti vyššia aj oproti okolitým mestám, keďže mesto Kremnica má okrem iného štatút pokojného a turisticky obľúbeného miesta.

Jednou z kompenzácií k spomínaným početným ohrozeniam a nenávratnej strate významnej banskej, historickej a prírodnej lokality by malo byť 100 pracovných miest na kvalifikovaných postoch. Podľa slov zástupcov kanadského investora na stretnutí s občianskymi združeniami však dosiaľ nebola analyzovaná profesijná štruktúra kremnického obyvateľstva ani zodpovedne zodpovedaná otázka, kde požadované špecifické profesijné zameranie obyvatelia Kremnice získajú. Počíta sa práve s nimi pri obsadzovaní kvalifikovaných postov? Pri povrchovej ťažbe totiž bývalí kremnickí baníci sotva nájdu automaticky uplatnenie a s vysokou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že sa tu pre miestnych obyvateľov nájde podstatne menej, skôr nekvalifikovaných pomocných pracovných miest.

Na stretnutí zástupcov občianskych združení a poverených zástupcov spoločnosti Tournigan Gold bolo konštatované, že spoločnosť ktorá chce začať povrchovú ťažbu zlata v Kremnici, je úplne nová a preto nemôže poskytnúť žiadne referencie o ekologických dopadoch svojich predchádzajúcich už zrealizovaných projektov. Zveríme budúcnosť mesta do rúk spoločnosti bez referencií?

Čo povedať záverom? Podnikateľský zámer obnoviť povrchovú ťažbu v Kremnici je z hľadiska spoločnosti Tournigan Gold legitímny, pochopiteľný a na základe rôznych analýz pravdepodobne výhodný. Z hľadiska negatívnych dopadov je však rentabilnosť spomenutej časovo obmedzenej povrchovej ťažby s trvalými neodstrániteľnými následkami krajne problematická vo vzťahu k miestnej komunite. Definitívny zánik turistického ruchu a s ním spojených pracovných príležitostí (z hľadiska potenciálu rozvoja turistického ruchu v tejto oblasti nie je 100 pracovných miest žiadne ohurujúce číslo), znehodnotenie kvality života miestneho obyvateľstva rizikom úniku kyanidu, detonáciami, zvýšenou prašnosťou a hlukom môže byť po ukončení ťažby len sotva primerane nahradený rekultiváciou zdevastovanej krajiny alebo daňami odvedenými spoločnosťou Tournigan Gold.

Podobné projekty často nachádzajú uplatnenie v menej rozvinutých krajinách tretieho sveta, ale v stredoeurópskych súvislostiach by v prípade jeho úspechu šlo rozhodne o unikát. Ako príklad možno uviesť zodpovedný prístup mestských a obecných zastupiteľstiev a ministerstva životného prostredia v ČR, kde boli v 90-tych rokoch 20. storočia podobné plány na rozbehnutie povrchovej ťažby zlata (zhodou okolností tiež kanadskou spoločnosťou) v Kašperských horách zamietnuté. Znamená to azda, že občania a zodpovední zástupcovia ČR odmietajú výhodné investície?

Diskusia k článku.

Niekoľko poznámok k projektu ťažby zlata v Kremnici

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Niekoľko poznámok k projektu ťažby zlata v Kremnici

27.12.2005 | Changenet.sk | Zuzana Balážová |
Koncom roka prebehla séria diskusií s občanmi Kremnice a okolitých obcí, na ktorých firmy Kremnica Gold a jej materská – kanadská spoločnosť Tournigan Gold predstavovali svoj zámer, obnoviť ťažbu zlata v Kremnici. V prvom momente si každý z nás predstavil ťažbu, na akú sme boli zvyknutí z minulosti, v miere, ktorú toto územie unesie. Viacerí sa iste potešili, že vzniknú nové pracovné miesta. Skúsme si však čísla uvádzané v popise projektu predstaviť.

Vitajte v Kremnici (pozvánka na výstavu)

Otvorenie výstavy Stará dobrá Kremnica alebo ako si Kremnicu nepamätáme bolo okrem spoločenskej udalosti súznejúcej s tohotočnými oslavami 650. výročia založenia mesta aj uskutočnením dlhodobejšieho sna skupiny ľudí stelesňujúcich priateľskú spoluprácu inštitúcie NBS MMM a občianskeho združenia SOS. Výstava, aj keď sa pripravovala v posledných troch týždňoch pred jej uvedením do života, de facto vznikala temer dva roky postupným mapovaním existujúceho materiálu, ktorý by bol schopný priblížiť plynutie času na obraze mesta.