Kremnica Gold otvorila v Andrej štôlni banské múzeum

7. augusta 2008 – Spoločnosť Kremnica Gold, ktorá plánuje obnoviť ťažbu zlata v Kremnici, otvorila dnes v priestoroch bývalej prieskumnej Andrej štôlne v lokalite Šturec nad Kremnicou banské múzeum. V prvej etape je zatiaľ sprístupnených 610 metrov horizontálnych banských diel – časť hlavnej chodby a úvodné metre piatich prekopov. V nich sú vystavené exponáty približujúce kremnické baníctvo od 17. po 20. storočie. Prehliadka trvá zhruba hodinu a pol. „Postupne chceme návštevníkom predstaviť vývoj techniky prepravy rudy v bani, svietidlá, náradie baníkov a sprístupniť aj miesta pre fyzicky zdatnejších turistov,“ povedal Dušan Roob z Kremnice Gold, iniciátor zriadenia múzea. Andrej štôlňa z roku 1982 je podľa neho jediné dobre zachované banské dielo v Kremnici, ktoré na banské múzeum vyhovuje po technickej stránke aj z hľadiska bezpečnosti návštevníkov. „Výnimočná je tým, že pri jej razení sa baníkom podarilo preraziť niekoľko banských diel z 19. a dokonca aj zo 16. storočia, ako napríklad šachty Roth či Klinger,“ dodal Roob.

Riaditeľ firmy Kremnica Gold Boris Bartalský uviedol, že podnetom na zriadenie múzea bola požiadavka občanov a návštevníkov Kremnice. Toto mesto totiž napriek svojej bohatej baníckej histórii doteraz žiadne takéto múzeum nemalo. Myšlienky obnoviť ťažbu zlata v lokalite Šturec sa spoločnosť Kremnica Gold stále nevzdáva, hoci na pôvodný projekt nezískala potrebné povolenia a hoci Kremničania aj vedenie mesta sú proti tomu. Firma podľa Bartalského pripravuje nový projekt ťažby. „Je tu overených 30 ton zlata z toho vyťažiteľných 20 ton. Som presvedčený, že v budúcnosti sa k ťažbe pristúpi,“ povedal Bartalský. Ťažba zlata v podzemných baniach sa v Kremnici skončila v roku 1970, povrchová ťažba v roku 1992.

Podľa prednostu kremnického mestského úradu Igora Kríža vedenie mesta aj obyvatelia zriadenie banského múzea vítajú, lebo ide o propagáciu histórie Kremnice a príspevok k rozvoju cestovného ruchu, na ktorom chce mesto postaviť svoj rozvoj. Ich odmietavý postoj k zámeru obnoviť ťažbu zlata v Kremnici sa však nemení.

Do prvej etapy banského múzea investovala Kremnica Gold zhruba 500-tisíc korún (16 597 €). V auguste bude múzeum v skúšobnej prevádzke so vstupmi menších skupiniek turistov, než je povolené. Riadna prevádzka by sa mala začať v septembri.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.

Význam archeomineralógie pri poznávaní kultúrneho dedičstva a jej úloha…

Ľudstvo si stále viac uvedomuje nenahraditeľné miesto kultúrneho dedičstva medzi najcennejšími hodnotami civilizácie. Jeho významnou súčasťou sú aj stavebné a výtvarné pamiatky, remeselné a umelecké artefakty. Poznanie ich pôvodu a predpokladov možnosti ich zachovania pre budúce generácie, predstavujú celý rad komplikovaných problémov. Pri riešení týchto otázok môžu nezastupiteľným spôsobom pomôcť aj petrológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a ďalšie vedné odbory.

Niekoľko poznámok k projektu ťažby zlata v Kremnici

27.12.2005 | Changenet.sk | Zuzana Balážová |
Koncom roka prebehla séria diskusií s občanmi Kremnice a okolitých obcí, na ktorých firmy Kremnica Gold a jej materská – kanadská spoločnosť Tournigan Gold predstavovali svoj zámer, obnoviť ťažbu zlata v Kremnici. V prvom momente si každý z nás predstavil ťažbu, na akú sme boli zvyknutí z minulosti, v miere, ktorú toto územie unesie. Viacerí sa iste potešili, že vzniknú nové pracovné miesta. Skúsme si však čísla uvádzané v popise projektu predstaviť.