27.12.2005 | Changenet.sk | Zuzana Balážová |
Koncom roka prebehla séria diskusií s občanmi Kremnice a okolitých obcí, na ktorých firmy Kremnica Gold a jej materská – kanadská spoločnosť Tournigan Gold predstavovali svoj zámer, obnoviť ťažbu zlata v Kremnici. V prvom momente si každý z nás predstavil ťažbu, na akú sme boli zvyknutí z minulosti, v miere, ktorú toto územie unesie. Viacerí sa iste potešili, že vzniknú nové pracovné miesta. Skúsme si však čísla uvádzané v popise projektu predstaviť.
Cieľom obidvoch firiem je vyťažiť a spracovať počas 10 rokov 30 mil. ton horniny a takto získať približne 28 t zlata a približne 222 t striebra. Táto ťažba má byť povrchová, známe prepadlisko Šturec bude otvorený a postupne zväčšovaný až do hĺbky 250 m pod súčasným povrchom. Hornina sa bude odvážať nad obec Lúčky, kde by mala byť skládka hlušiny a úpravňa.

Vyviezť toto množstvo z lomu znamená denne vyťažiť okolo 8600 t materiálu.

Premenené na drobné, za deň sa presunie smerom z lomu von:

860 áut o nosnosti 10 t, čo by bolo 36 áut za hodinu, alebo
172 áut o nosnosti 50 t, čo by bolo 7-8 áut za hodinu alebo
86 áut o nosnosti 100 t, čo by boli 3-4 autá za hodinu.
Tieto isté autá sa budú vracať aj naspäť, teda všetky čísla treba prenásobiť dvakrát.

Autori projektu priznávajú, že ťažba spôsobí zvýšenie hlučnosti a prašnosti v meste. Aké to však bude zvýšenie? Vieme, že zvuk sa šíri vlnením, iné sú akustické pomery a vnímanie hluku na rovine a iné v údoliach. Kremnica sa rozkladá na mieste stretu niekoľkých dolín, čo funguje ako antický amfiteáter. Zvuk alebo hluk, ktorý vzniká na úbočí niektorej z dolín, sa odráža od náprotivnej strany, čím sa znásobuje. Najmä neskoro popoludní, večer a v noci je tento efekt badateľný.

Lom spôsobí zvýšenie prachu (kremičitého prachu, pôvodcu nám dobre známej silikózy baníkov) v okolí. Prevládajúce vetry v meste sú severo-západné, a umiestnenie lomu je severo-západne od mesta. Dôsledky pre obyvateľov sú jasné.

Predchádzajúca banská činnosť spôsobila, že podložie mesta je poddolované a pripomína ementálsky syr. V minulosti i v súčasnosti sa prejavujú geologické poruchy v meste i v jeho okolí. Samotný Šturec je výsledkom katastrofy v 15. storočí, kedy sa prepadlo niekoľko obzorov. V 19. storočí museli naši predchodcovia rozobrať farský kostol na námestí, časť opevnenia a niekoľko ďalších stavieb pre statické poruchy spôsobené banskou činnosťou. V súčasnosti sme tiež svedkami statických porúch na domoch na Kremnických Baniach a prepadávania sa terénu na hlavnom kremnickom námestí. Nájde sa odborník – geológ, ktorý sa zaručí, že opakované odstrely približne 8600 t horniny denne nespôsobia ďalšie zosuvy?

V tesnej blízkosti budúceho lomu je zdroj termálnej vody. Máme istotu, že sa navrhovanou ťažbou nezničí?

Predkladatelia projektu nedokázali dosiaľ jednoznačne vysvetliť, ako bude 250 m hlboká ťažobná jama (bude vyzerať ako obrovský oválny lievik) po skončení prác revitalizovaná. Na otázku, či bude naspäť zasypaná, odpovedali, že výnos z ťažby by to nezaplatil. Zostane teda ako otvorená jazva?

Podľa projektu vznikne ročne 1,4 mil. ton hlušiny (za 10 rokov 14 mil. t hlušiny) ktorá pôjde hneď na skládku. Vieme si predstaviť, aký je to objem? 1,5 mil. ton rudy ročne by sa malo ďalej mlieť v guľových mlynoch na jemnú frakciu. Z nej by malo vzniknúť 0,5 až 0,7 mil. ton koncentrátu pre chemické spracovanie. Okrem neho vznikne 0,8 – 1 mil. ton nepoužiteľného odpadu v podobe jemného prachu. Ako sa s ním naloží? Ako sa uskladní, aby sa nerozptyľoval do ovzdušia? Za 10 rokov ho bude celkom 8-10 mil. ton.
Pre porovnanie: známa „červená“ skládka v Žiari nad Hronom obsahuje 9 mil. ton kalu.

Zvyšná rozomletá ruda (približne 0,6 mil. ton ročne) sa bude ďalej spracovávať. Na spracovanie zlata sa má použiť kyanid sodný. Je to vysoko jedovatá, zvlášť nebezpečná látka, veľmi dobre rozpustná vo vode. 0,03 mg kyanidu rozpusteného v 1 litri vody dokáže zabiť rybu, 50 mg kyanidu rozpusteného v 1 litri vody zabije dieťa. Na získanie 1 g zlata je potrebné použiť 0,5 g kyanidu, na získanie 1 g striebra je potrebné použiť 1 g kyanidu. Keďže podľa firmy Tournigan sú v Šturci zásoby zlata v objeme 28 ton a zásoby striebra v objeme 222 ton, bude potrebné na jeho spracovanie použiť najmenej 236 ton kyanidu. (Toto číslo je vypočítané pre laboratórne pomery, v priemyselných prevádzkach sa obvykle používajú oveľa väčšie množstvá kyanidu.)

Kyanid sa neutralizuje buď chlórom (karcinogénna látka, známa ako prudko účinkujúci jed používaný v nedávnej histórii pri vojenských operáciách), alebo chlórňanom sodným, ktorý je silná žieravina. Na neutralizáciu 236 ton kyanidu bude potrebné použiť najmenej 14140 ton chlórňanu sodného. Toto množstvo veľmi nebezpečných látok bude potrebné dopraviť, uskladniť, bude sa s nimi manipulovať. Aj pri dodržiavaní všetkých ochranných opatrení existuje riziko, že vznikne ekologická havária.

Presviedčajú nás o tom nedávne udalosti. V Baia Mare v Rumunsku dlhotrvajúce dažde spôsobili preplnenie odkaliska, pretrhnutie jeho hrádze a spláchnutie kalu obsahujúceho kyanid do riečky Samos a následne do Tisy. Toto spôsobilo ekologickú haváriu a doslova otrávenie údolia Samos a Tisy až v Maďarsku. V Kumtare v Kirgizstane sa zasa prevrátil kamión dovážajúci kyanid do rieky, ktorá ústi do jazera Isyk Kul – zásobárne pitnej vody pre celú oblasť.

Výsledný kal (obsahujúci kyanatan sodný) sa má „uložiť“ na riadenom odkalisku. Vznikne približne 0,5 až 0,7 mil. ton usadeniny (počítané bez vody) ročne, ktorá je nerozpustná, ale spolu s vodou vytvára alkalické prostredie. Teda počas 10 rokov vznikne 5-7 mil. ton usadenín obsahujúcich kyanatan sodný. Vieme si predstaviť, kde sa uskladnia? Je to asi 600 000 automobilov s nosnosťou 10 ton (napr. Tatra 138).

Kalové skládky potrebujú permanentnú službu, aby sa voda, ktorá do nich natečie (alebo naprší), neutralizovala. Takto zneutralizovaná voda obsahuje rozpustené soli a hoci sa narieďuje, zaťažuje vodné toky a životné prostredie v ich okolí. Skládka pritom nesmie vyschnúť, aby sa jemný kal nerozptyľoval do ovzdušia. Navrhované umiestnenie kalových skládok (na Kremnických Baniach, pri Kunešove, nad Kopernicou, nad Hornou Vsou a nad Bartošovou Lehôtkou) je tak nešťastné, že pri prípadnej havárii by boli kaly spláchnuté do údolí a vodných tokov ležiacich pod nimi, teda do Kremnického a Kopernického potoka a ďalej do Hrona.

Podľa zákona č. 17/2004 a jeho novely č.587/2004 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov, sa do fondu odkladá 25 Sk na každú tonu kalu. Takže po 10 rokoch sa vytvorí fond vo výške približne 150 mil. Sk. Táto čiastka je smiešne nič, keď si predstavíme len súčasné ceny stavebných prác a služieb potrebných na prevádzkovanie, prípadne revitalizáciu skládok kalov.

Uvedené dôvody viedli poslancov Českej republiky k tomu, aby schválili zákon, ktorý zakazuje používať kyanidovú metódu spracovania zlata a striebra v banskom priemysle v Čechách. Bola to reakcia na pokus, začať ťažbu zlata v Kašperských Horách. Týmto sa podarilo aj do budúcna zabrániť ničeniu životného prostredia.

„Stratégia trvaloudržateľného rozvoja mesta Kremnica do roku 2010 (Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce)“ je základným dokumentom, ktorým sa samospráva mesta pri výkone svojej činnosti stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Jeho súčasťou je táto vízia:

“Mesto spokojných obyvateľov a návštevníkov, mesto čisté, bezpečné, zdravé, ekologické, príťažlivé, vzdelané, kultúrne, komunikujúce, prosperujúce, dodržujúce princípy trvalo udržateľného rozvoja.”

Historické pamiatky siahajúce do raného stredoveku, členitý hornatý terén a čistá príroda, vynikajúce podmienky pre letné i zimné športy. To všetko sú silné-kladné stránky, ktoré robia z Kremnice pôvabné a príťažlivé mesto.

Musíme si uvedomiť, že Slovensko je priestor, kde mestá a dediny sú od seba vzdialené len niekoľko (veľmi často menej ako 10) km. Krajina medzi nimi je formovaná buď poliami, pasienkami, lúkami, alebo viac či menej rozľahlými lesmi. Nieto tu priestoru, ktorý by bol neobývaný, pustý, nenavštevovaný ľuďmi.

Projekt navrhovanej ťažby by úplne zdevastoval mesto Kremnica i jeho okolie. Riziká chemických havárií sú príliš vysoké. Toto všetko je v príkrom rozpore s víziou zapracovanou v strategickom rozvoji mesta Kremnice.

Na internetovej stránke firmy Tournigan sú informácie o ďalších snahách tejto spoločnosti exploatovať (čo znamená rabovať, drancovať) Slovensko. V súčasnosti robia prieskumy uránových ložísk v Jahodnej pri Košiciach, Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi a tiež neďaleko Popradu vo Švábovciach a v Spišskom Štiavniku.

Záleží na nás, na občanoch a obyvateľoch tejto krajiny, či im to dovolíme.

Postihne Kremnicu osud krajín tretieho sveta?