Písomné dedičstvo nechránime dostatočne

Kroky na ochranu písomného dedičstva Slovenska predložilo do pripomienkového konania Ministerstvo kultúry SR. Návrh programu komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov, historických knižničných fondov a knižničného písomného dedičstva Slovenska sa dá pripomienkovať do 22. februára. Súčasná situácia v odbornom spracovaní, ochrane, sprístupňovaní a uložení písomného dedičstva je totiž podľa ministerstva nevyhovujúca. Materiál nadväzuje na Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013, ktorú prerokovala vláda v novembri 2007. Zo stratégie sa zameriava najmä na úlohy venované tvorbe, ochrane a sprístupňovaniu digitálneho kultúrneho a vedeckého dedičstva, na pasportizáciu a ochranu starých a vzácnych tlačí, výstavbu a rekonštrukciu knižníc a ochranu knižničného fondu.

V oblasti ochrany písomného dedičstva “chýba celkový prehľad o ich aktuálnom stave, odborná a vedecká analýza ich kultúrnej a historickej hodnoty. Najvzácnejšie knižničné dokumenty, ako napríklad rukopisy, staré a vzácne tlače, slovacikálne dokumenty do roku 1918, nie sú spracované,” uvádza ministerstvo v materiáli. Upozorňuje aj na obmedzené kapacity digitalizačných, konzervátorských a reštaurátorských pracovísk knižníc. Vo väčšine prípadov sa tak na študijné účely sprístupňujú originály namiesto ich digitálnych kópií. Dobrý nie je ani stav depozitov, v ktorých sú uložené vzácne knižničné dokumenty a fondy. Sú často preplnené, v havarijnom stave a bez potrebného technického vybavenia a zabezpečenia. Pritom preventívna ochrana – uloženie v kvalitných depozitoch, je menej nákladná ako drahé reštaurovanie a konzervovanie poškodených dokumentov.


Ministerstvo kultúry preto chce vybudovať a zmodernizovať viaceré sklady vedeckých knižníc. Navrhuje výstavbu a rekonštrukciu skladu v Slovenskej národnej knižnici, vrátane modernizácie sídla. Podporuje aj stavebnú úpravu a dovybavenie veľkokapacitného skladu Univerzitnej knižnice v Bratislave, skladu v Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, úpravu skladových priestorov Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach a doriešenie skladových priestorov Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Odhad celkových nákladov na Slovenskú národnú knižnicu je vyše 49 miliónov eur, na Univerzitnú knižnicu v Bratislave takmer 1,8 milióna eur, na Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici 3,2 milióna eur a na Štátnu vedeckú knižnicu v Košiciach vyše 6,1 milióna eur. Ministerstvo spomína aj situáciu Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Za najvýhodnejšiu považuje výstavbu novej budovy knižnice na pozemku v jej správe. Zatiaľ však nie sú na to zdroje. Preto chce kritickú situáciu knižnice, najmä jej skladov, riešiť s ministerstvom obrany získaním vhodnej nehnuteľnosti bezodplatným prevodom v priestoroch kasární v Prešove. Napríklad stavba nového skladu národnej knižnice je nutná, lebo v sklade projektovanom na 2,75 milióna kníh je ich v súčasnosti približne 4,5 milióna a ročne pribúda asi 45-tisíc. Zároveň rezort kultúry plánuje vypracovanie materiálu, ktorý by pomenoval celý systém opatrení na ochranu písomného dedičstva v prípade mimoriadnych udalostí, napríklad živelných pohrôm. Súčasťou tohto materiálu má byť aj návrh na zriadenie krízového centra na ochranu historických knižničných dokumentov, fondov a knižničného písomného dedičstva v prípade mimoriadnych udalostí. Predpokladá sa, že krízové centrum vznikne v Slovenskej národnej knižnici.


Hlavným zámerom programu je vytvoriť podmienky na kvalitné uchovávanie, ochranu (konzervovanie, reštaurovanie, mikrofilmovanie) a sprístupňovanie (napr. digitalizácia) historických knižničných dokumentov, fondov a knižničného písomného dedičstva. Odborným garantom programu je Slovenská národná knižnica a regionálnymi centrami pre západné a východné Slovensku sú Univerzitná knižnica v Bratislave a Štátna vedecká knižnica v Košiciach.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE V MATICI SLOVENSKEJ

Knižnice v súčasnosti všeobecne prechádzajú zložitým obdobím zmien. Medzi tieto zmeny patrí najmä rýchly vývoj informačných technológií, informačná explózia prejavujúca sa stúpajúcim počtom publikovaných dokumentov, meniaca sa ekonomická situácia, keď knižnice dostávajú do rozpočtov stále menej finančných prostriedkov pri stále stúpajúcich cenách kníh a najmä časopisov ako aj iného knižničného materiálu a nakupovaných služieb a stále vyšších požiadavkách na kvalitu poskytovaných knižničných služieb…

Odpovede

  1. Písomné dedičstvo nechránime dostatočne

    Písomné dedičstvo budeme viac chrániť

    BRATISLAVA 10. marca (SITA) – Kroky na ochranu písomného dedičstva Slovenska, ktoré navrhuje Ministerstvo kultúry SR, dnes schválila vláda. Návrh programu komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov, historických knižničných fondov a knižničného písomného dedičstva Slovenska vychádza z toho, že súčasná situácia v odbornom spracovaní, ochrane, sprístupňovaní a uložení písomného dedičstva je nevyhovujúca.

    V oblasti ochrany písomného dedičstva podľa ministerstva kultúry “chýba celkový prehľad o ich aktuálnom stave, odborná a vedecká analýza ich kultúrnej a historickej hodnoty. Najvzácnejšie knižničné dokumenty, ako napríklad rukopisy, staré a vzácne tlače, slovacikálne dokumenty do roku 1918, nie sú spracované”. Upozorňuje aj na obmedzené kapacity digitalizačných, konzervátorských a reštaurátorských pracovísk knižníc. Vo väčšine prípadov sa tak na študijné účely sprístupňujú originály namiesto ich digitálnych kópií. Dobrý nie je ani stav depozitov, v ktorých sú uložené vzácne knižničné dokumenty a fondy. Sú často preplnené, v havarijnom stave a bez potrebného technického vybavenia a zabezpečenia. Pritom preventívna ochrana – uloženie v kvalitných depozitoch, je menej nákladná ako drahé reštaurovanie a konzervovanie poškodených dokumentov.

    Ministerstvo kultúry v materiáli navrhuje vybudovať a zmodernizovať viaceré sklady vedeckých knižníc. Navrhuje výstavbu a rekonštrukciu skladu v Slovenskej národnej knižnici, vrátane modernizácie sídla. Podporuje aj stavebnú úpravu a dovybavenie veľkokapacitného skladu Univerzitnej knižnice v Bratislave, skladu v Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, úpravu skladových priestorov Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach a doriešenie skladových priestorov Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Zároveň rezort kultúry plánuje vypracovanie materiálu, ktorý by pomenoval celý systém opatrení na ochranu písomného dedičstva v prípade mimoriadnych udalostí, napríklad živelných pohrôm. Súčasťou tohto materiálu má byť aj návrh na zriadenie krízového centra na ochranu historických knižničných dokumentov, fondov a knižničného písomného dedičstva v prípade mimoriadnych udalostí. Predpokladá sa, že krízové centrum vznikne v Slovenskej národnej knižnici.

    Hlavným zámerom programu je vytvoriť podmienky na kvalitné uchovávanie, ochranu (konzervovanie, reštaurovanie, mikrofilmovanie) a sprístupňovanie (napr. digitalizácia) historických knižničných dokumentov, fondov a knižničného písomného dedičstva.

    Odborným garantom programu je Slovenská národná knižnica a regionálnymi centrami pre západné a východné Slovensku sú Univerzitná knižnica v Bratislave a Štátna vedecká knižnica v Košiciach. Do digitalizácie sa už investovalo množstvo síl aj zdrojov. Napríklad Slovenská národná knižnica na vybudovanie digitalizačného pracoviska doteraz preinvestovala takmer 1,1 milióna eur, z ktorých približne 80 % pochádzalo zo zdrojov EÚ. Zároveň sa kúpila aj časť technologického zariadenia – veľkokapacitný robot na digitalizáciu.

Comments are closed.