Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo

Obrázok k článku

Vybudovanie pracoviska na masovú ochranu a konzervovanie ohrozených papierových dokumentov v Slovenskej národnej knižnici v Martine je jedným z hlavných cieľov materiálu Vecný, časový a finančný harmonogram prevádzky technologického zariadenia na masovú deacidifikáciu ohrozených dokumentov v knižniciach a archívoch. Materiál vypracovalo Ministerstvo kultúry SR a pripomienkovať sa dá do 25. februára. Ďalšími cieľmi materiálu je vytvorenie podmienok na výskum, vzdelávanie a na výchovu odborníkov v oblasti konzervácie papiera a tiež vývoj technologických postupov a zariadení na konzervovanie papiera, ktorý ohrozuje kyslosť.

"Riešenie problému tzv. kyslého papiera – kyslosti drevitého papiera, jedného z klasických nosičov informácií, ktorý sa začal vyrábať a používať po roku 1850, je celosvetový problém," upozorňuje ministerstvo. Drevitý papier má životnosť 100 až 200 rokov a najstaršie dokumenty v súčasnosti končia svoju životnosť a pre krehkosť sa stávajú nepoužiteľné. Tento proces sa nedá úplne zastaviť. Je však nevyhnutné, aby sa v knižniciach, archívoch a v iných zbierkotvorných inštitúciách vytvorili aspoň také podmienky, v ktorých by starnutie a rozpad tradičných nosičov historických informácií neprebiehali až do takej miery, že nebude možné zabezpečiť ochranu fondov, ktoré je nevyhnutné zachrániť pre budúce generácie, zdôrazňuje ministerstvo kultúry. Napríklad z približne 4,5 milióna dokumentov, ktoré sú vo fonde Slovenskej národnej knižnice je 67 až 71 percent na kyslom papieri.

Materiál pod názvom Vecný, časový a finančný harmonogram prevádzky technologického zariadenia na masovú deacidifikáciu ohrozených dokumentov v knižniciach a archívoch stručne popisuje súčasný stav a rozsah ohrozenia nosičov informácií na drevitom papieri (tzv. kyslý papier). Navrhuje možnosti riešenia (odstránenie kyslosti – deacidifikácia), ktoré sa dajú vhodne a efektívne použiť pre knižnice a archívy. Upozorňuje zároveň, že kapacita súčasnej ochrany je nedostatočná a na hromadnú ochranu nie sú vytvorené podmienky. Pritom ohrozené dokumenty, ktoré si vyžadujú deacidifikáciu, sa nenachádzajú len v knižniciach a archívoch, ale aj v múzeách, galériách a inde. Konzervovaním dokumentov sa dlhodobo zaoberajú Slovenská národná knižnica i Slovenský národný archív. Obe inštitúcie sú súčasťou projektu KNIHA SK (http://www.knihask.eu) na záchranu, stabilizáciu a konzervovanie tradičných nosičov informácií.

Najdôležitejším krokom pri konzervovaní drevitého papiera je jeho deacidifikácia. Na druhej strane podľa ministerstva neexistuje ideálna technológia, ktorá by odkyslila všetky materiály. Odkyslenie preto musí byť súčasťou ďalších konzervačných technológií. Preto by sa v rámci Slovenskej národnej knižnice vo Vrútkach malo vybudovať špeciálne konzervačné pracovisko – Integrované konzervačné centrum. Centrum by malo slúžiť knižniciam a archívom z celého Slovenska. Okrem konzervovania papiera by malo tiež vyvíjať technológie a zariadenia na konzerváciu a vzdelávať v tejto oblasti. Jeho zriadenie je podľa ministerstva kultúry "úvodným projektom na budovanie pracovísk na ochranu a konzervovanie jednotlivých častí kultúrneho dedičstva". Ministerstvo predpokladá, že po schválení materiálu sa spracuje stavebný zámer konzervačného centra "tak, aby mohol byť zaradený do Rozvojového programu priorít verejných prác na roky 2012 – 2013". Projekt má dva varianty financovania zo štátneho rozpočtu. Drahší predpokladá súhrnné náklady za viac ako 44,5 mil. € s DPH a jeho súčasťou je stavba centra a komplexné riešenie spracovania všetkých dokumentov, pri ktorých treba špeciálne spracovanie a ich výskyt nie je masový. Lacnejšia verzia v objeme viac ako 38,265 mil. € s DPH zahŕňa stavbu konzervačného centra bez špeciálnych technológií. V rozpočtoch sú zahrnuté aj náklady na vybavenie pracoviska Slovenského národného archívu vo výške 3 486 105 € s DPH. Na prevádzku centra by sa ročne malo minúť vyše 3,785 mil. € s DPH, z toho 3,68 mil. € sú náklady Slovenskej národnej knižnice a 105 000 € Slovenského národného archívu. Projekt by mal zamestnať asi stovku ľudí.

Integrované konzervačné centrum by podľa ministerstva kultúry malo dať podnet na založenie moderného konzervačného priemyslu na Slovensku.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písomné dedičstvo nechránime dostatočne

Kroky na ochranu písomného dedičstva Slovenska predložilo do pripomienkového konania Ministerstvo kultúry SR. Návrh programu komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov, historických knižničných fondov a knižničného písomného dedičstva Slovenska sa dá pripomienkovať do 22. februára. Súčasná situácia v odbornom spracovaní, ochrane, sprístupňovaní a uložení písomného dedičstva je totiž podľa ministerstva nevyhovujúca. Materiál nadväzuje na Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013, ktorú prerokovala vláda v novembri 2007. Zo stratégie sa zameriava najmä na úlohy venované tvorbe, ochrane a sprístupňovaniu digitálneho kultúrneho a vedeckého dedičstva, na pasportizáciu a ochranu starých a vzácnych tlačí, výstavbu a rekonštrukciu knižníc a ochranu knižničného fondu.

Maďarič menoval šéfa SĽUK-u a odvolal šéfa národnej knižnice

Juraj Hamar je novým šéfom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK). Novému riaditeľovi SĽUK-u dnes odovzdal minister kultúry Marek Maďarič menovací dekrét. Ako ďalej agentúru SITA informoval tlačový referát Ministerstva kultúry SR, pri tejto príležitosti vyzval Marek Maďarič Hamara pred zamestnancami súboru k rozšíreniu náplne činnosti a programovej koncepcie SĽUK-u tak, “aby táto inštitúcia nielen prezentovala na profesionálnej úrovni tradičnú ľudovú kultúru, ale aby prevzala na seba aj úlohu starostlivosti o ňu”. Juraj Hamar vo funkcii nahrádza Petra Litomerického, ktorý ešte v decembri 2009 požiadal ministra kultúry o uvoľnenie z funkcie riaditeľa SĽUK-u dohodou k 28. februáru.

Štátne archívy sú v zlom stave, chýbajú odborníci aj priestory

Najstaršie dokumenty v archívoch, tzv. zoborské listiny, pochádzajú zo začiatku 12. storočia. BRATISLAVA 22. januára 2004 (SITA) – Štátne archívy na Slovensku sú v zlej situácii a pri súčasnom personálnom obsadení a technickom vybavení nemožno rátať s ich rozvojom. “Pri pretrvávaní tohto stavu sa nedá vylúčiť ani úplné zničenie archívneho dedičstva SR,” skonštatoval na dnešnej tlačovej besede v Bratislave riaditeľ odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra (MV) SR Peter Kartous.

Odpovede

  1. Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo

    Aktuálnu reportáž z reštaurátorskej dielne Slovenskej národnej knižnice v Martine si môžete prečítať (a pozrieť) TU.

  2. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    Archívne materiály sa majú ošetrovať a konzervovať na Slovensku
    SDKÚ-DS zásadne nesúhlasí s tým, aby sa písomné kultúrne dedičstvo ošetrovalo v zahraničí

    BRATISLAVA 23. marca, 11:50 (SITA) – Integrované konzervačné centrum vo Vrútkach by malo zachraňovať slovenské archívne písomnosti. Taká je predstava SDKÚ-DS, ktorá zásadne nesúhlasí s tým, aby sa písomné kultúrne dedičstvo ošetrovalo v zahraničí. “Ide o milióny kníh, ide o milióny archívnych materiálov,” zdôraznil predseda parlamentného poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš. Podľa jeho slov zachraňovať písomné dedičstvo cez rôzne obchodné spoločnosti je obyčajný sprostý obchod s históriou krajiny. Janiš poukázal na zámer rezortu kultúry vypísať tender na záchranu starých kníh a písomností, ktoré sú napísané na tzv. kyslom papieri. Podmienky tendra sú podľa jeho slov napísané tak, aby ho vyhrala “nemenovaná nemecká firma z Lipska”. “Projekt Integrovaného konzervačného centra dostal minister kultúry Marek Maďarič na stôl, ale ho ignoruje a namiesto toho vypíše súťaž za zhruba 170 miliónov eur,” poznamenal Janiš s tým, že eurofondy tak skončia nie na Slovensku, ale v zahraničí.

    Projekt Integrovaného konzervačného centra, na ktorého vypracovaní spolupracovali SAV, vysoké školy, Slovenský národný archív a Slovenská národná knižnica, by mohol byť podľa Janiša realitou do dvoch rokov. “Počíta s 80 pracovnými miestami, ďalšie desiatky miest sa vytvoria po Slovensku ako obslužné činnosti,” dodal s tým, že toto komplexné pracovisko bude slúžiť pre ďalší výskum a vedu a výchovu vysokoškolákov. Podľa neho je na jeho vybudovanie dostatok prostriedkov v Operačnom programe Informatizácia spoločnosti. Poslankyňa Magdaléna Vášáryová dodala, že sa chcú stretnúť s ministrom kultúry, aby si osobne vypočuli, prečo podporuje a prečo predložil spomínané riešenie na vládu.

  3. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    Vybudovanie konzervačného centra do dvoch rokov je nereálne
    Rezort kultúry podľa hovorcu Jozefa Bednára podporuje vybudovanie Integrovaného konzervačného centra, skôr ako o päť až šesť rokov to však nie je reálne. Reaguje tak na poslancov za SDKÚ-DS, podľa ktorých by mohlo byť do dvoch rokov hotové.

    BRATISLAVA 23. marca, 14:10 (SITA) – Tvrdenie poslancov SDKÚ-DS, že je možné zabezpečiť odkyslenie knižničných dokumentov na Slovensku už v roku 2012, je klamstvo a je to vylúčené. Ministerstvo kultúry tak reaguje na kritiku šéfa poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislava Janiša a poslankyne Magdalény Vášáryovej, ktorým sa nepáči zámer rezortu vypísať tender na záchranu starých kníh a písomností napísaných na tzv. kyslom papieri a presadzujú projekt Integrovaného konzervačného centra, ktoré by zachraňovalo slovenské archívne písomnosti. Podmienky tendra sú podľa Janiša napísané tak, aby ho vyhrala “nemenovaná nemecká firma z Lipska”. Projekt konzervačného centra vo Vrútkach, na vypracovaní ktorého spolupracovali SAV, vysoké školy, Slovenský národný archív a Slovenská národná knižnica, by podľa Janiša mohol byť realitou do dvoch rokov.

    “Poslanci SDKÚ Janiš a Vášáryová, ako je u nich zvykom, hovoria bez problémov o všetkom a tomu zodpovedá nízka odborná úroveň ich názorov,” zareagoval hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Ako zdôraznil, ministerstvo kultúry je za vybudovanie Integrovaného konzervačného centra vo Vrútkach a do vlády už predložilo prvý rámcový materiál, ktorý aj schválila. “Ale skôr ako v horizonte piatich – šiestich rokov je stavba a sprevádzkovanie takéhoto technologicky zložitého zariadenia nereálne,” je presvedčený. Ako dodal, ak chce Slovensko využiť do roku 2013 čerpanie finančných prostriedkov na digitalizáciu kultúrneho dedičstva zo štrukturálnych fondov OPIS, a digitalizácia knižničných dokumentov zahŕňa aj odkyslenie, musí využiť tie kapacity, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii.

  4. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    Minister kultúry odvolal riaditeľa národnej knižnice

    Generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine Dušan Katuščák nezabezpečil komplexné podklady pre výstavbu Integrovaného konzervačného centra (IKC) vo Vrútkach, čím vláda nemohla schváliť jeho výstavbu ani potrebné investície. Jeho vybudovanie a prevádzka sa podľa ministerstva kultúry tak oddiali. Šéf rezortu kultúry Marek Maďarič sa preto rozhodol Katuščáka z funkcie odvolať. Ministerstvo nebolo upozornené ani na finančné riziká výstavby tohto pracoviska a na jeho dofinancovanie v súčasnosti chýba 3,6 milióna eur. SNK zároveň tým, že výstavbu začala a včas nepožiadala o zaradenie tohto projektu do Rozvojového programu priorít verejných prác, porušila zákon o verejných prácach.

    Vláda 10. marca schválila harmonogram prevádzky technologického zariadenia na masovú deacidifikáciu ohrozených dokumentov v knižniciach a archívoch. Deacidifikáciou sa výrazne spomalí prirodzené starnutie kyslého papiera. Masové odstránenie kyslosti je síce kľúčovou operáciou, ale musí sa uplatňovať len ako súčasť konzervačných technológií. To malo zabezpečiť práve spomínané IKC. Tento objekt má byť na pozemku, kde sa nachádza detašované pracovisko SNK vo Vrútkach, ktoré plánuje knižnica zmodernizovať a zrekonštruovať. Nachádzať sa tam budú všetky technologické prevádzky na digitalizáciu, mikrofilmovanie, konzervovanie a reštaurovanie zbierok.

    Vyriešiť odstránenie kyslosti papiera je celosvetovým problémom, keďže drevitý, teda kyslý papier sa začal vyrábať a používať po roku 1850. Jeho životnosť je 100 až 200 rokov, a preto sú niektoré dokumenty pre svoju krehkosť v súčasnosti nepoužiteľné. Metódami neutralizácie papiera sa ako prvá na Slovensku zaoberá od roku 1991 SNK. Tie sa v súčasnosti používajú aj v masových postupoch a technológiách deacidifikácie. Knižnica ich štandardne využíva pri záchrane najviac ohrozených kníh vyrobených na drevitom papieri.

    “Kapacita ich postupov je však nízka a nepostačuje potrebám knižnice,” upozorňoval rezort kultúry. Z jej celkového fondu, ktorý tvorí približne 4,5 milióna knižničných dokumentov, je 67 až 71 percent vyhotovených na kyslom papieri. V prípade Slovenského národného archívu sa to týka 75 až 80 percent archívnych dokumentov.

    TASR, 31. 3. 2010

    Čítajte viac a pozrite si video: TU

  5. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.
    Už 33 rokov pracuje na poli knižničnej a informačnej vedy, kde sa zameriava najmä na metodológiu informačných systémov, bibliografiu, štandardizáciu a na integračné nástroje národného knižnično-informačného systému na Slovensku. Toto profesijné zameranie sa odrazilo aj v jeho rozsiahlej publikačnej, vedeckej a pedagogickej činnosti. V rokoch 1992 – 1996 ako predseda SSK presadzoval iniciatívy z oblasti informatizácie a štandardizácie, v rokoch 1997 – 2000 bol vedúcim KKIV FiF UK. Z pôsobenia v ostatných profesijných a odborných organizáciách spomeňme aspoň najvýznamnejšie: sekcia IFLA pre výskum a vzdelávanie, Ústredná knižničná rada ministra kultúry SR, Gestorská rada pre knižničnú a informačnú vedu UK, Slovenský literárny fond – sekcia pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy, vedecká rada SPN a iné.

    Zdroj: internet

  6. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    MAĎARIČ: Minister Krajcer zavádza o digitalizácii

    BRATISLAVA 7. októbra (SITA) – Minister kultúry Daniel Krajcer zavádza o digitalizácii, tvrdí to jeho predchodca Marek Maďarič. Podľa Maďariča nie je pravda, že by sa za jeho vedenia rezortu neurobilo v oblasti digitalizácie takmer nič. Tvrdí, že “ministerstvo kultúry v minulom období pripravilo konkrétne projekty a postupy zabezpečenia digitalizácie kultúrneho dedičstva na Slovensku”. Pripravilo stratégiu digitalizácie a podieľalo sa na príprave rozsiahlej štúdie uskutočniteľnosti, ktorá podrobne popisuje digitalizáciu zo všetkých hľadísk. Spracovali sa projektové štúdie a metodické manuály, uskutočnili medzinárodné verejné obstarávania, na základe ktorých boli podpísané zmluvy. Pripravené sú okrem iného aj návrhy ďalších výziev a verejné obstarávanie na zabezpečenie portálu Slovakiany, ktorý má nadviazať na európsky portál Europeana. “To sú nespochybniteľné fakty,” uviedol pre agentúru SITA Maďarič.

    Maďaričov nástupca Daniel Krajcer (SaS) v rozhovore pre SITA, zverejnenom 6. októbra, uviedol, že “to, čo jediné sa urobilo v rámci celého obrovského procesu digitalizácie, na ktorý celá slovenská kultúra čaká, bolo len zazmluvnenie dvoch súkromných konzorcií. Reálne, z hľadiska digitalizácie, z hľadiska čerpania finančných prostriedkov, sa neurobilo takmer nič. Neboli žiadne výzvy, neboli projekty, žiadne žiadosti.” Teda príprava procesu digitalizácie sa podľa Krajcera nezačala. Krajcer chápe, že predchádzajúce vedenie ministerstva môže formulovať iné názory. Kľúčové však podľa neho je, ako sa na to pozerajú organizácie ako napríklad národná knižnica, či národná galéria, teda organizácie, čo sú do digitalizácie kultúrneho dedičstva priamo zapojené. Krajcer tvrdí, že urobí všetko pre to, aby sa naše kultúrne dedičstvo nevyvážalo do zahraničia.

    Podľa Maďariča súčasný minister kultúry “proces digitalizácie zastavil a ani po štyroch mesiacoch preverovania zmlúv nie je jasné, ako v ňom chce pokračovať”. Tvrdí tiež, že v preverovaných zmluvách nie je ani zmienka o vývoze dokumentov do zahraničia. “Odborníci vedia, že existujú viaceré spôsoby odkysľovania textových dokumentov a príslušné inštitúcie, ktoré spravujú kultúrne dedičstvo, sa môžu rozhodnúť pre ten najlepší postup. Jeho zmyslom však nie je otázka démonizovaného vývozu alebo nevývozu, ale čo najlepšie a najrýchlejšie ošetrenie a záchrana ohrozených textových dokumentov. Pri riešení tejto otázky by mala zavážiť skutočnosť, že na masové odkysľovanie nie sú na Slovensku vybudované kapacity a v najbližšom období na ich vybudovanie nie sú v štátnom rozpočte finančné prostriedky, pričom z európskych fondov nie je možné, podľa pravidiel, takúto výstavbu financovať,” uviedol ďalej v stanovisku exminister Marek Maďarič.

    Ministerstvo kultúry vedené Krajcerovým predchodcom Marekom Maďaričom deň pred parlamentnými voľbami, 11. júna podpísalo zmluvu, podľa ktorej majú vzácne knihy odkysľovať v zahraničí. Zámer vyvážať dokumenty ohrozené pre kyslosť papiera na odkysľovanie do Nemecka verejne začiatkom roka kritizoval vtedajší generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice Dušan Katuščák. Presadzoval budovanie slovenského centra na odkysľovanie papiera. Tvrdil tiež, že ho Maďarič “lámal“, aby schválil vývoz dokumentov do Nemecka. Začiatkom apríla ho Maďarič odvolal.

  7. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    Minister kultúry odvolal riaditeľa národnej knižnice

    Generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine Dušan Katuščák nezabezpečil komplexné podklady pre výstavbu Integrovaného konzervačného centra (IKC) vo Vrútkach, čím vláda nemohla schváliť jeho výstavbu ani potrebné investície. Jeho vybudovanie a prevádzka sa podľa ministerstva kultúry tak oddiali. Šéf rezortu kultúry Marek Maďarič sa preto rozhodol Katuščáka z funkcie odvolať.

    Katuščák opäť riaditeľom Slovenskej národnej knižnice

    BRATISLAVA 14. októbra (SITA) – Dušan Katuščák bude opäť riaditeľom Slovenskej národnej knižnice. V stredu 13. októbra večer o tom rozhodla výberová komisia pre obsadenie postu generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine. Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR Eva Chudinová, pred komisiu predstúpili dvaja kandidáti na šéfa SNK – bývalý generálny riaditeľ SNK Dušan Katuščák a súčasná poverená generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

    “Obaja uchádzači predstavili prezentáciou a odpoveďami na otázky členov komisie svoju predstavu koncepcie rozvoja a smerovania SNK. Výberová komisia v tajnom hlasovaní v pomere 5:4 vybrala ako prvého v poradí kandidáta Dušana Katuščáka,” dodala Chudinová. Vypočutie sa konalo v sídle ministerstva v Bratislave.

    Dušana Katuščáka odvolal z funkcie šéfa SNK začiatkom apríla Marek Maďarič, predchodca súčasného ministra kultúry Daniela Krajcera. Podľa medializovaných informácií problémom mohol byť odmietavý postoj Katuščáka k zámeru vtedajšieho vedenia ministerstva kultúry odkysľovať vzácne knihy a dokumenty v zahraničí. Katuščák zámer vyvážať dokumenty ohrozené pre kyslosť papiera na odkysľovanie do Nemecka začiatkom roka verejne kritizoval. Presadzoval budovanie slovenského centra na odkysľovanie papiera. Tvrdil tiež, že ho Maďarič “lámal“, aby schválil vývoz dokumentov do Nemecka. Ministerstvo kultúry vedené Maďaričom deň pred parlamentnými voľbami, 11. júna, podpísalo zmluvu, podľa ktorej majú vzácne knihy odkysľovať v

  8. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    … Ministerstvo kultúry vedené Maďaričom deň pred parlamentnými voľbami, 11. júna, podpísalo zmluvu, podľa ktorej majú vzácne knihy odkysľovať v
    Článok s tajničkou? :P

  9. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    No nevravim.. SMERACKY SMRAD stale citit. Rovnako ako v tom clanku QUO VADIS do kategorie pamiatok, co som sem dal.

    A ked sa sem toto po skonceni ci pade aktualnej vlady zas vrati.. strasna predstava.

  10. Re: Kyslosť papiera ohrozuje písomné dedičstvo
    … Ministerstvo kultúry vedené Maďaričom deň pred parlamentnými voľbami, 11. júna, podpísalo zmluvu, podľa ktorej majú vzácne knihy odkysľovať v
    Článok s tajničkou? :P

    nenapisala uskalienka ale agentura sita :) ano… clanok s tajnickou… viac-krat su na sita.sk nedokoncene vety… niekedy sa da vydedukovat a slovicko, dve dopisem… ak nie, nechavam nedopisane… ved iba preberam a citujem spravu…

    v celom tomto kolotoci kolo digitalizacie a odkyslovania mam trosku zmatok, ze kam ktoru spravu zverejnit…

    taaakze dnes obe spravy putuju sem i do SNM spusta projekt digitalizacie muzejnych zbierok…
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=27505

    ak je nieco nespravne, verim, ze palo skoriguje :) vdaka…

    Ministerstvo kultúry nebude plniť zmluvu o digitalizácii

    BRATISLAVA 18. októbra (SITA) – Ministerstvo kultúry nebude uskutočňovať základnú zmluvu s TENDER MEDIA GROUP, s.r.o. na digitalizáciu kultúrneho dedičstva. Ako uviedol dnes na tlačovej besede šéf rezortu Daniel Krajcer, zmluvu o digitalizacii posudzovali na základe právnych analýz a auditu. „Hrozili by miliardové škody. Išlo by o miliardové výdavky. SR by musela tieto peniaze pravdepodobne vrátiť. V celom projekte išlo o lukratívny biznis pre súkromné ciele,“ vyhlásil Krajcer. Peniaze podľa neho majú smerovať do slovenskej kultúry a tak bude jeho rezort aj postupovať.

    Ministerstvo kultúry vedené Krajcerovým predchodcom Marekom Maďaričom deň pred parlamentnými voľbami, 11. júna, podpísalo zmluvu, podľa ktorej majú vzácne knihy odkysľovať v zahraničí. Zámer vyvážať dokumenty ohrozené pre kyslosť papiera na odkysľovanie do Nemecka verejne začiatkom roka kritizoval vtedajší generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice Dušan Katuščák. Presadzoval budovanie slovenského centra na odkysľovanie papiera. Tvrdil tiež, že ho Maďarič “lámal“, aby schválil vývoz dokumentov do Nemecka. Začiatkom apríla ho Maďarič odvolal.

    Bude rokovať o vypovedaní zmluvy o digitalizácii
    Do kultúry pôjdu podľa Krajcera stovky miliónov eur

    BRATISLAVA 18. októbra (SITA) – Minister kultúry Daniel Krajcer chce rokovať s majiteľmi TENDER MEDIA GROUP, s.r.o. o možnosti vypovedania základnej zmluvy na digitalizáciu kultúrneho dedičstva. „Budem komunikovať s majiteľmi konzorcia. Stretneme sa ešte dnes. Budeme korektne rokovať o vypovedaní zmluvy. Tento inštitút vypovedania zmluvy je zakotvený v zmluve. Vypovedacia lehota je stanovená na dvanásť mesiacov,“ uviedol dnes na tlačovej besede.
    Minister uviedol, že jeho rezort nebude plniť základnú zmluvu s TENDER MEDIA GROUP, s.r.o. na digitalizáciu kultúrneho dedičstva. Zmluvu o digitalizácii posudzovali na ministerstve na základe právnych analýz a auditu. „Hrozili by miliardové škody. Išlo by o miliardové výdavky. SR by musela tieto peniaze pravdepodobne vrátiť. V celom projekte išlo o lukratívny biznis pre súkromné firmy,“ vyhlásil Krajcer. Peniaze podľa neho majú smerovať do slovenskej kultúry a tak bude jeho rezort aj postupovať. Škody by vznikli podľa neho tým, že projekt nebol v súlade so základným cieľom operačného programu. „Išlo by teda o neoprávnené výdavky. V takom prípade prijímateľ musí prostriedky vrátiť späť,“ dodal.

    Krajcer má ambíciu obnovovať objekty kultúrneho dedičstva. Týka sa to aj sakrálnych pamiatok. Na obnovu kultúrneho dedičstva pôjde podľa neho za štyri roky toľko peňazí, ako doteraz nikdy nešlo. „Hovorím o stovkách miliónov eur,“ uviedol. Ministerstvu kultúry sa podarilo zabezpečiť aj financovanie investičných projektov pre Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) Košice 2013 a to schválenie alokácie 60 miliónov eur do Regionálneho operačného programu, vytvorenie prioritnej osi 7 špeciálne určenej na fungovanie projektov EHMK.

Comments are closed.