Organy na Slovensku a vo svete

Otvorený list slovenských organistov ministrovi kultúry SR, Bratislava 12. 2. 2007
Ve?avážený pán minister,
už od decembra 2006 ve?mi pozorne sleduje celá obec profesionálnych organistov aktivity, ktoré súvisia s iniciovanou stavbou nového organu do Dómu sv. Martina v Bratislave.

Ke?že v ostatnom období (posledných 50 rokov) nebol na Slovensku v sakrálnom priestore postavený významný nástroj európskeho formátu, prijali sme s nadšením správu o pripravovanej stavbe nového organu do bratislavského dómu. Dielo renomovanej nemeckej organárskej firmy Gerald Woehl, ktorá sa v sú?asnosti radí medzi európsku špi?ku, je zárukou, že tento organ bude nielen dôstojným liturgickým, ale i dôležitým spolo?ensko-reprezentatívnym nástrojom cirkvi, mesta a štátu, sp??ajúcim aj náro?né umelecko-interpreta?né kritériá.
Z týchto dôvodov vnímame so zna?ným znepokojením a rozhor?ením zavádzajúce správy niektorých slovenských médií. Je zarážajúce, že tak významný po?in, akým je stavba prvého novodobého reprezenta?ného organu v najdôležitejšom chráme mesta a diecézy financovanom z ?isto cirkevných zdrojov, médiá znížili do neprijate?nej negatívnej polohy. Zatienili ho akýmsi vykonštruovaným ?bojom? o zachovanie starého organu, ktorého citlivé uchovanie a premiestnenie je nazvané dokonca ?zlo?inom?!



Vzh?adom na to, že sa necítime by? organistami, ktorých médiá za?lenili do kategórie ?Umelci sú proti?, a ke?že sa k tejto problematike vyjadrovali v drvivej vä?šine umelci, ktorých interpreta?né zameranie vôbec nesúvisí s danou problematikou, považujeme za potrebné vyslovi? názor zainteresovaných – profesionálnych koncertných organistov a pedagógov organovej hry s patri?ným vzdelaním.


Ke?že každý z nás umelecky pôsobí, ?i už ako aktívny koncertný hrá?, chrámový organista pri bohoslužbách alebo ako pedagóg organovej hry na umeleckých školách rozli?ného typu, denne sme konfrontovaní s nárokmi nielen interpreta?ného charakteru, ale aj so zvukovo-estetickou stránkou nástroja. Dôležitú úlohu pri tom zohráva konštruk?né riešenie organu, jeho technický stav a kvalita použitých materiálov.
S po?utovaním musíme skonštatova?, že 34-registrový dvojmanuálový organ Vincenta Možného (Vincenz Mozsny), postavený v roku 1881, ktorý sa v sú?asnosti nachádza v podveží zadnej empory Dómu sv. Martina v Bratislave zvukovo a technicky vôbec nevyhovuje sú?asným liturgickým a umelecko-interpreta?ným požiadavkám.
V odborných organologických kruhoch je všeobecne známe, že sú?asný organ bol na chóre umiestnený nevhodne. Z hudobnej estetiky 19. storo?ia vnímajúcej orchester a zbor ako ob?úbené a dominantné hudobné telesá a z tradície miestneho Cirkevno-hudobného spolku, ktorá bola realizovaná formou vokálno-inštrumentálnych produkcií, pre ktoré bolo potrebné vytvori? dostato?ný priestor, bolo nutné umiestni? organ tak, aby nezaberal miesto ur?ené pre hudobníkov. Preto bol organ v bratislavskom dóme “zastr?ený” do akusticky ve?mi nevhodného priestoru, ktorý nedovo?uje primerané šírenie aj tak zna?ne kvalitatívne okliešteného zvuku.


Celá stavba bola sprevádzaná nedostatkom finan?ných prostriedkov. Cirkevná obec pristúpila ku vo?be finan?ne menej náro?ného stavite?a, ktorým sa nakoniec stal Vincent Možný ? výrazná osobnos? slovenského organárstva, ktorý ale v európskom kontexte bol ponímaný ako organár miestneho významu. Možný nemal dostato?né skúsenosti so stavbami vä?ších nástrojov. Jeho najvä?ší organ, ktorý do toho ?asu postavil mal iba 16 registrov. Nikdy predtým, ani potom nepostavil organ takej ve?kosti, ako do Dómu sv. Martina v Bratislave.
Táto skuto?nos? sa negatívne odzrkadlila hlavne v konštruk?nom riešení, na jeho pomery ve?kého – 34 registrového nástroja. Už krátko po kolaudácii sa vyskytli technické problémy súvisiace s nezvládnutím konštrukcie tzv. Barkerovej páky (pomocné zariadenie u?ah?ujúce chod hracieho aparátu – traktúry). Kritizovaná bola aj zvuková stránka nástroja. Píš?alový materiál, ktorý bol z polovice použitý zo starších nástrojov (teda nebol konštruovaný priamo pre tento nástroj a priestor, ako to tvrdia niektoré názory), nesp??al zvukové ani kvalitatívne kritériá kladené na organ takejto ve?kosti a významu. Spomínaná nespokojnos? sa tiahne celou históriou organu až po jeho sú?asnos?. Dokumentujú to napríklad snahy dlhoro?ného dómskeho organistu Štefana Németha z 30-tych rokov 20. storo?ia, ktorý dlhé roky organizoval neúspešnú zbierku na stavbu nového organa zo zahrani?ia (F. Klinda: Organ v kultúre dvoch tisícro?í, HC Bratislava 2000, s. 172), ?i závery z kolaudácie po jeho generálnej oprave v roku 1994, kedy komisia odborníkov odporu?ila vlastníkovi stavbu nového organu.


Diskutabilnými sa javia aj názory zveli?ujúce historickú hodnotu predmetného nástroja. Nik z odborníkov, ani odborná literatúra nespomína v médiách prezentovaný názor, že organ navrhol a financoval hudobný skladate? Franz Liszt. Tak isto aj uvádzanie dómskeho organu ako referen?ného nástroja na interpretáciu diel rakúskeho skladate?a Franza Schmidta sa nejaví ako jednozna?né. Schmidt síce prácu Možného obdivoval (sám si dokonca u neho objednal cvi?ný organ), ale nikde nespomína obdiv k nástroju v Dóme sv. Martina. Ve?avravný je v tomto smere fakt, že nikto z rakúskych, ani slovenských organistov neuskuto?nil na tomto organe žiadnu CD nahrávku, dokonca ani jediný organový koncert!


Organ Vincenta Možného je nepochybne technickou pamiatkou, ktorej hodnotu nikto nespochyb?uje, o ?om sved?í aj fakt, že cirkev ako jej vlastník sa snaží organ znovu postavi? do vyhovujúceho priestoru (v zahrani?í bežný postup záchrany pamiatky). Nik z kritikov sa však nezamyslel aj nad tým, že ke? existuje úprimná snaha o záchranu organu a jeho kvalít, tak jeho znovupostavenie vo vyhovujúcom otvorenom priestore umožní okrem plného liturgického využitia, nástroju zaznie? dokonca omnoho lepšie, ako v samotnom Dóme sv. Martina, kde je jeho zvuk umelo zadržiavaný v ohrani?enom a uzavretom podveží empory! Okrem toho je ve?mi pravdepodobné, že aj po otáznej stavbe nového organu na inom mieste kostola sa z organu Vincenta Možného stane ?m?tva? nepoužívaná kultúrna pamiatka, ktorá bude len ve?mi ?ažko konkurova? kvalitám nového organu. Tu treba podotknú?, že nepoužívaný organ, v porovnaní s inými hnute?nými pamiatkami, napríklad oltáre, obrazy alebo sochy, podlieha v ove?a vä?šej miere hrozbe poškodenia.


Vážený pán minister, vo svetle týchto faktov si dovo?ujeme poukáza? aj na širšie súvislosti so stavbou nového organu:
? Nikde na Slovensku, vrátane biskupských sídiel, s výnimkou Bansko-Bystrickej katedrály, dodnes (ani 18 rokov po nežnej revolúcii) nemáme v sakrálnom priestore vyhovujúci reprezentatívny organ európskeho formátu. V tomto smere nie je výnimkou ani Bratislava, ktorá sa môže hrdi? iba organom v akusticky pre? nie celkom vhodnom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, ktorý je už dnes po technickej stránke zastaraný.
? Neutešenú situáciu pod?iarkuje aj fakt, že kultúrne vyspelé Slovensko v tomto smere zaostalo nato?ko, že nás ?aleko predbehli všetky okolité štáty, vrátane štátov bývalého východného bloku. Vzorom nám môže by? napríklad susedné Ma?arsko, kde sa v každom vä?šom kostole Budapešti nachádza ve?ký reprezenta?ný 3-4 manuálový organ špi?kových kvalít, stavbu ktorých do zna?nej miery podporuje aj štát.
? Na Slovensku je ve?a omnoho cennejších historických organov, ktoré by si zaslúžili našu pozornos? a ochranu, na záchranu ktorých sa však nevynakladá dostato?né úsilie.


V danej situácii je potrebné si vyjasni? o ?o vlastne ide a ?o má vä?šiu prioritu.
? Na jednej strane stojí snaha o zakonzervovanie sú?asného nevyhovujúceho stavu. Po konzultácii s pracovníkmi pamiatkového úradu a predstavite?mi cirkvi je jasné, že nový organ nemôže z praktických dôvodov stá? na inom mieste ako na empore. Pokia? by tomu tak nebolo, cirkev nový nástroj stava? nebude a z dómu sv. Martina sa stane múzeum, bez vizitky progresívneho vyspelého kultúrneho života.
? Na druhej strane je tu možnos? využi? jedine?nú ponuku cirkvi, ktorá sa možno ?alších 50 rokov nezopakuje – postavi? nový nástroj v hodnote 40 miliónov korún, ktorého financovanie neza?aží nikoho z nás, ani našich potomkov, a ktorý za?lení Bratislavu do rodiny kultúrnych bášt Európy, pretože vizitku kultúrnosti národa netvorí len príležitostne krásne znejúci orchester a zbor, ale najmä stále prítomný kvalitný hudobný nástroj, ktorý denne ožije rukami umelcov pri liturgii a koncertoch.


Ve?avážený pán minister, veríme, že Vy ako ?lovek s ve?kým kultúrnym rozh?adom, sa dokážete v danej situácii patri?ne zorientova? a zauja? stanovisko, ktoré posunie vnímanie Slovenska do roviny progresívne kultúrne napredujúceho národa, pevne za?leneného do kontúr európskeho hudobného vývoja.
Sme presved?ení, že v prípadnom skúmaní rozhodnutí príslušných pamiatkových úradov, dokážete zauja? postoj, ktorý upokojí verejnú mienku, a že sa Vám podarí nájs? prijate?né riešenie aj pre odbornú verejnos?.



So želaním mnohých pracovných úspechov Vás s úctou pozdravujú



? Doc. Imrich Szabó, Art.D.,
koncertný organista, pedagóg organovej hry
Vysokej školy múzických umení v Bratislave
odborný poradca pri stavbách a rekonštrukciách organov


? Mgr. art. Zuzana Ferjen?íková,
koncertná organistka, odborný asistent
Vysokej školy múzických umení v Bratislave,
titulárna organistka Benediktinerabtei Unserer Lieben Frau zu den Schotten Viede?


? Mgr. art. Marianna Gazdíková,
koncertná organistka,
pedagóg organovej hry Konzervatória v Bratislave


? Mgr. art. Peter Reiffers,
koncertný organista, regenschori kostola Najsvätejšej Trojice v Trnave,
organár, pedagóg organovej hry Konzervatória v Bratislave


? Mgr. art. Marek Cepko,
organológ, organista kostola sv. Jakuba v Trnave,
pedagóg organovej hry Konzervatória v Bratislave


? Mgr. art. Marek Vrábel,
koncertný organista,
pedagóg organovej hry Cirkevného konzervatória v Bratislave


? Mgr. art. Zlata Kori?ánska,
koncertná organistka,
pedagóg organovej hry Cirkevného konzervatória v Bratislave



? Mgr. art. Mária Kolenová,
organistka kostola Najsvätejšieho Spasite?a v Bratislave
pedagóg organovej hry Cirkevného konzervatória v Bratislave


? Mgr. art. Juraj Mi?únek,
regenschori kostola Nanebovzatia Panny Márie v Topo??anoch
pedagóg Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Topo??anoch


? Mgr. art. Peter Sochu?ák,
regenschori katedrály sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici
pedagóg Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici


? MgA. Kamila Kevická,
koncertná organistka, organistka kostola sv. Dominika Sávia v Bratislave
pedagóg Základnej umeleckej školy Svätý Jur



Ku otvorenému listu sa samostatným vyjadrením pripojili nasledovní umelci:


Mag. Art. Monika Melcová
– titulárna organistka v Saint Martin des Champs v Paríži;
– hlavný pedagóg organovej hry na Conservatoire Gaston Litaize v Paríži;
– prezidentka spolo?nosti za zachovanie historického organu Cavaillé Coll v Saint Martin des Champs.


PaeDr. Mgr. art. Zuzana Zahradníková, PhD.
– koncertná organistka, odborná asistentka na Katedre hudobného umenia Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku


Mgr. art. Marta Gáborová
– hlavný pedagóg organovej hry na Konzervatóriu v Žiline
– pedagóg organovej hry na Katedre hudby, Fakulta prírodných vied, Žilinská univerzita



Na vedomie:
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Pamiatkový úrad SR
Krajský pamiatkový úrad Bratislava
Arcibiskupský úrad v Trnave
Rím.-kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave
slovenské médiá


Zdroj: Spolok slovenských organistov

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Dóm svätého Martina dostal nový organ za vyše milión eur

Dóm svätého Martina v hlavnom meste dostal nový organ. Dňa 17. júna 2010 ho predstavil jeho autor Gerald Woehl, ktorý organy vyrába už vyše 40 rokov a sám vytvoril najdôležitejšie časti bratislavského nástroja. Koordinátor projektu Stanislav Šurin, ktorý si už hru na organe vyskúšal, si ho nevie vynachváliť. Jeho zvuk je vraj “úžasný” a “fantastický” a je to podľa neho “najlepší organ na Slovensku”. Podotkol, že na inom sa mu už bude hrať ťažko.

Zreštaurovaný barokový organ sa opäť rozozvučí

POPRAD 18. januára 2001 (SITA) – Necelé štyri mesiace trvalo reštaurovanie barokového organu v kostole sv. Juraja v mestskej časti Popradu Spišskej Sobote. V nedeľu o 16:00 sa v kostole uskutoční slávnostný koncert, na ktorom predstavia celú šírku a rozsah zreštaurovaného organu, uviedol pre agentúru SITA správca rímsko-katolíckej farnosti v Spišskej Sobote Michal Lipták.

Odpovede

  1. Organy na Slovensku a vo svete

    2223 Komentar k clanku z predosleho systemu Obnova.sk: 2007-02-22 08:35:48 LiptaJ Čítal som už aj argument že terajší (starý) organ je tak nevyhovujúci že nebola urobená jediná CD nahrávka produkcie na tomto nástroji. Aj z tohto dôvodu by bolo treba argumentom pod článkom podpísaných odborníkov zatlieskať. Keby ! Keby pri dóme nebol dopravný koridor. Niet väčšej márnosti tohto druhu ako v súčasnosti orodovať za nový kvalitný organ do chrámu ktorý sa 24 hodín denne otriasa hlukom a vibráciami z cestného ťahu od Nového mosta. Takže len blázon no nie seriózny hudobný producent by robil v Dóme sv. Martina hudobné nahrávky. Bez ohľadu na to či ide o historický alebo moderný organ.

Comments are closed.