Kultrne dedistvo a jeho prezentcia

Ven itatelia, dovote mi mal zamyslenie, na prahu novho ronka nho asopisu Pamiatky a mze, revue pre kultrne dedistvo, asopisu, ktor doma i v zahrani prezentuje najvyie kultrne hodnoty z oblasti pamiatok a mze. Na strnkach tejto farebnej revue sa sname objektvne a kvalitne informova o stave pamiatkovch objektov, predmetov a ich sborov, prispieva k ich poznvaniu, prezentovaniu, podnecova zujem irokej verejnosti o ich uchovvanie, ochraovanie. Taktie sprstupova nov poznatky o pamiatkovom a mzejnom fonde, vzcnych zbierkach mze a galri, novch vsledkov vskumov, ako aj o rznych formch vyuvania a prezentcie hnutenho a nehnutenho kultrneho dedistva……Pribliovanie novch expozci a vstav, znmych aj menej znmych zbierok, informovanie o zaniknutch a zachrnench pamiatkach, zmeroch na ich vyuitie a sprstupnenie, viedlo v asopise k s mu robilo iba pansk sdlo. Osada zaala op ova a rozrastanm sa susednej obce, ku ktorej vyudnen obec Hegy prilenili. A tak mono poveda, e tu nastal kyvadlov pohyb obytnej zstavby, ktor sa po ase k sakrlnemu arelu vrtila. Km stredovek a zaiatok novoveku znamenal ustlenie polohy rozhodujcej asti sdiel na Slovensku, obdobie renesancie bolo poznaen predovetkm tureckm nebezpeenstvom a stavovskmi povstaniami. Tieto udalosti sce vrazne obmedzili vstavbu novch kostolov, no nezastavili ju plne a navye sa tu objavil nov moment – opevnenia okolo kostolnch arelov. I ke mry okolo kostolov a priahlch cintornov existovali bene aj v stredoveku, a renesancia im dala v niektorch prpadoch vrazn fortifikan charakter a z kostolov sa stali aj mal pevnosti. Iste ich nememe porovnva s uniktnymi opevneniami kostolov, ktor sa budovali v rovnako Turkami znepokojovanom Sedmohradsku, no i tak predstavuj “spestrenie” v poslan a urbanistickom psoben sakrlnych objektov. Spomeme Zemianske Kostoany alebo enkvice, ktorch opevnenie kostola psob mimoriadne dveryhodnm dojmom. Ukkou malebnho obohatenia siluety kostola je ohrada kostola v Liptovskch Matiaovciach, ktor za sebou symbolicky ochrauje domy osady. V krajine mimoriadne silno, no zrove psobivo dva o sebe vedie kostol na nvr nad obcou Lanr. Tu zalenenie jeho arelu do krajiny a jej vyuitie ako kulisy architektry je predzvesou barokovej symbizy diel prrody a loveka. Hoci tto barokov skupinu sakrlnych stavieb reprezentuj skr arely kalvri pri sdlach mestskho charakteru (Bansk tiavnica, Preov, Kremnica), i na vidieku meme uvies prklad mimoriadnej innosti krajinou znsobenho psobenia architektry, akm je naprklad Kalvria v Kltore pod Znievom. Aj dnes monumentlne psob arel kostola Vekej Skalky na tese nad Vhom pri Trenne a okujco emotvne ruina barokovho kostola zaniknutho kltora v lesoch Malch Karpt nad obcou Nah. Rovnako aj rovina Trnavskej tabule v prpade previazanho dvojveia kostola v Modranke pri Trnave, i jemne zvlnen zpadn Zhorie s alejami thlych topoov pri vekolepom prieel kostola vo Vekch Levroch boli vanm krajinrskym prostredm na vyjadrenie tvorivch ambci barokovch architektov. Baroko sa vrazne prejavilo i pri kostoloch osadzovanch doprostred zstavby obc, kde i pri dnench, podstatne objemnejch obytnch domoch, tieto jednoznane ovldaj prostredie ako bezkonkurenn dominanty, ako naprklad v Nitrianskej Blatnici alebo ariskch Michaanoch, rovnako ako jedna z najkrajch centrl na Slovensku, kostol v Chorvtmi osdlenej Dbravke. Aj stroh klasicizmus sa prezentoval niekokmi i urbanisticky zaujmavo psobiacimi stavbami, akou je vrazne vystupujce zoskupenie hmt kostola v ataji, alebo na okraji obce skromne stojaci uniktny evanjelick kruhov kostol so stpovou ochodzou po obvode v Zemianskom Podhrad. Neoslohov stavby v niom nezaostali v snahe dominova dedinm, ktor sa medzitm vkovou hladinou svojej zstavby zaali pribliova tm dnenm, o sa prejavilo i na vej vke lod i ve kostolov. Bada to na histriou poznaenom chrme v ernovej, ale i na Harmincovch kostoloch vo Vlkovciach pri Trnave, Terchovej alebo Krsnej nad Horndom. Ojedinelo situovanm kostolom zo zaiatku 20. storoia je chrm v Novch Sadoch pri Nitre. Akoby chcel svojm umiestnenm “na lke” medzi jednotlivmi asami obce poukza na funkciu vekofarskch kostolov prvho uhorskho kra svtho tefana, o ktorch dodnes vieme tak mlo. Pribline od konca 18. storoia sa i na Slovensku zaalo objavova viac kostolov v jednom vidieckom sdle. Sviselo to predovetkm s postupnm zrovnoprvnenm konfesi a tak sa popri katolckych kostoloch stavali i kostoly evanjelick, na juhu kalvnske, na vchodnom Slovensku navye i grckokatolcke (tie u od 17. storoia) a od 20. storoia i pravoslvne. Samostatn tdie by si vyiadalo hodnotenie priestorovo-kompozinch vzieb kltornch arelov a obytnej zstavby vidieka, ale aj zvl zaujmav a rznorod urbanisticko-krajinrsky vzah medzi sdlami pozemskch mocnch – hradmi a katiemi a domami Bomi v podhradskch obciach. Predovetkm v 20. storo dostvaj kostoly alch vkovch, no predovetkm objemovch architektonickch a aj urbanistickch konkurentov. S to koly, nsledne nkupn centr a kultrne domy. Kostol strca svoje vsadn urbanistick postavenie, rovnako ako nboenstvo vplyv na myslenie obyvateov obc. Toto storoie zrove vnieslo i na vidiek priemyseln stavby, pri ktorch sa dovtedy dominujce kostoln vee stali zrazu skromnmi dokladmi minulosti. Tovrensk komny vo Vlkovciach z prvej tretiny 20. storoia s sce vyie ako Harmincove kostoln vee, no ete nepredstavuj viu hmotu. Avak chladiace vee atmovej elektrrne v Jaslovskch Bohuniciach pri znmom pohade z dianice u urobili z malenickho kotola “trpaslka”. ia, industrializcia Slovenska priniesla so sebou i znik obc, po ktorch zostvaj ako nem vitky opusten chrmy, aby ete krtko upozorovali, e lovek by mal by iv aj niem inm ako chlebom. Kostol v bvalch Hornch Opatovciach, na pozad skldky odpadu pod haldami hlinikrne v iari na Hronom, je opustenou dominantou lovekom devastovanej krajiny. Barokov kostol v Keli, ktor ostala pod hladinou priehrady, u akosi nechba jej obyvateom, ktor si nov kostol postavili vo svojej novej dedine. Ten star m oproti opatovskmu predsa len vie astie, tto architektra ete stle dominuje okoliu a na svoj znik ak aspo v peknom prostred. Rovnako ako ruina gotickho kostolka na najniie poloenom mieste Slovenska pri ramene Bodrogu, za ochrannmi protipovodovmi hrdzami osady Klin. Kok krsa a melanchlia sa koncentrovala v tomto zabudnutom kte… Sasn, z urbanistickho aj architektonickho hadiska nie najspenejia vlna vstavby novch kostolov priniesla i na vidiek niekoko sto novch dominnt. Vstavba ete urite nekon, ale ani hodnoty vidieckeho urbanizmu, ktorho boli a vinou ete stle s kostoly tm najvraznejm fenomnom, nepatria minulosti. Ete je anca lepie pozna a zachova jeho storoiami vytvoren, nazhromaden a potvrden kvality, ba zveadi ich tak, ako sa to podarilo vstavbou novch kostolov v Sliaoch na Liptove, v Dlhej nad Cirochou na Zemplne, Brezovici na Orave alebo v Lovinobani v Novohrade. Urbanistick hodnoty sakrlnych stavieb s si vemi podobn v celej Karpatskej kotline ale i na odvrtench svahoch ktor ju obklopuj, no predsa len je medzi nimi rozdiel. Tie strune uveden a nmatkovo zdokumentovan hodnoty s nae… Tak, ako s pre slovensk krajinu charakteristick na severe hrebene hr a na juhu rovina a oblaky nad ou, rovnako s, a to pre cel Slovensko, charakteristick kostoln, nahor sa tiace vee. Km zostan dominantami, dovtedy bude aj predpoklad zachovania naej duchovnosti. A aj o tom to tak trochu chcelo by. Poznmky: 1/ c. d., Obzor Bratislava 1985, s. 192 – 197. 2/ Sakrlna architektra na Slovensku, Komrno, KT 1996; aplovi, D.: Vasnostredovek osdlenie Slovenska. Bratislava, AEP 1998; udov architektra a urbanizmus vidieckych sdiel na Slovensku. Bratislava, AEP 1988; Egyhzy-Jurovsk, B.: Vidiecke osdlenie na Slovensku v dobe romnskej z pohadu archeolgie, Pamiatky a mze, 2/1999. 3/ Fiala, A.: Sakrlna architektra v stredovekch opevnench sdlach, Pamiatky a mze, 4/1995. 4/ Ruttkay, M.: Dedina a dom vo vrcholnom a neskorom stredoveku. In: udov architektra a urbanizmus vidieckych sdiel na Slovensku z pohadu najnovch poznatkov archeolgie a etnografie. Bratislava, AEP 1998, s. 58. 5/ Polla, B.: Zaniknut stredovek osada Miloj. Sbornk SNM, Histria, 6, 1966, s. 117 a nasl. 6/ Plach, V. – Hlavicov, J.: Vsledky archeologickho vskumu na hrade Devn. Nitra 1981, s. 234 a nasl. 7/ aplovi, D.: Stredovek dedina vo Svinici. Brno – Koice 1981.


  Publikovan na: www.snm.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Hodnotenie innosti Slovenskho nrodnho mzea za rok 2000

Pln hlavnch loh SNM na rok 2000 vychdzal z Koncepcie innosti a rozvoja SNM v rokoch 1996 – 2000 , zo zsad, ktor stanovuje pre innos mze Zkon NR SR . 115/1998 o mzech a galrich a ochrane predmetov mzejnej a galerijnej hodnoty a aiskovch loh stanovench pre tento rok. Dleitm ukazovateom pri zostavovan PH na rok 2000 bola zloit hospodrska situcia ttu a rezortu kultry zvl, o bolo v poiatkoch zostavovania PH brzdiacim faktorom a pln skr predstavoval program na zabezpeenie najzkladnejch loh organizcie…

Pokodenie a konzervovanie filmovho materilu

Pokodenie negatvov sa tka nielen nosica, ale aj striebornej obrazovej casti. Strata obrazu a ltnutie me byt niekedy zaprcinen nevhodnou vrobou – vyvolanm filmu, alebo ak s negatvy uskladnen v nie dobrch skladovch podmienkach, alebo pri nedbanlivom zachdzan. Nosice ako s sklo alebo plastick ltky obycajne neabsorbuj chemiklie z procesu vyvolvania filmov, preto sa tieto chemiklie lahko vymvaj a pokodenie zaprcinen vrobou je zriedkav. Na druhej strane pri vysokom obsahu striebra negatvy ovela lahie vytvraj strieborn zrkadl (silvering), ako napr. fotografie…