Pokodenie a konzervovanie filmovho materilu

Pokodenie negatvov sa tka nielen nosica, ale aj striebornej obrazovej casti. Strata obrazu a ltnutie me byt niekedy zaprcinen nevhodnou vrobou – vyvolanm filmu, alebo ak s negatvy uskladnen v nie dobrch skladovch podmienkach, alebo pri nedbanlivom zachdzan. Nosice ako s sklo alebo plastick ltky obycajne neabsorbuj chemiklie z procesu vyvolvania filmov, preto sa tieto chemiklie lahko vymvaj a pokodenie zaprcinen vrobou je zriedkav. Na druhej strane pri vysokom obsahu striebra negatvy ovela lahie vytvraj strieborn zrkadl (silvering), ako napr. fotografie……U sklench platn prevldaj dva typy pokodenia: rozbitie a oddelenie emulzie z povrchu. Ksky skla z rozbitej platne by mali by uloen sklenou asou na pevnej (lepenkovej) podloke a prikryt alou podlokou na emulznej strane. Tieto ochrann vrstvy by mali ma rovnak rozmer ako originl.39 publikci.
3.

Nov prrastky fotonegatvov boli vo fotoarchve STM spracovan poda zauvanho systmu. Celkov poet prrastkov: 119 inv.j.
So spracovanm negatvov sa priebene vyhotovovali aj fotodokumentan karty v pote: 96 Oslovanch bolo 503 kusov negatvov.
Evidenne spracovanch bolo: 149 kusov pozitvov.
Vyhotovench bolo 53 ks pomocnch katalogizanch lstkov.
Pre vstavn, expozin, propagan a publikan a in ely bolo z fotoarchvu zapoianch 310 fotodokumentanch kariet, 22 ks diapozitvov a 100 ks pozitvov.

4.

Formou internho Spravodajcu bol vydan spis negatvov Prrastky negatvov vo fotoarchve za rok 1999.

5.

Zabezpeovalo sa archvne spracovanie spisovho materilu v zmysle platnch smernc.
V roku 2000 bolo zaevidovanch archvne 85 spisovch jednotiek.
Spracovan bola Kronika mzea vrtane fotodokumentcie za rok 1999 v rozsahu 13 rkp. strn a 9 str. obrazovej prlohy.


c) Ochrana zbierkovho fondu

1.

Prenjmom hotovho priestoru Vsl. tlaiarni v bezprostrednom susedstve STM sa vyrieil roky pretrvvajci problm s uskladnenm vekorozmernch technickch expontov.
Uskutonilo sa fyzicky i organizane nron sahovanie expontov leteckej techniky, textilnch strojov, polygrafickch a strojrskych zariaden z doasnho depozitu STM na Junej triede v Koiciach, do novozskanch priestorov.

2.
Zkladn oetrenie zbierkovch predmetov sa realizovalo na odbornch refertoch svojpomocne. Spolu bolo takto oetrench: 994 zbierkovch predmetov. Prce sa realizovali v sinnosti s vberom zbierok pre prezentan ely i celkovou prcou so zbierkami v depozitroch.
Kontrola zbierok v depozitroch a expozciach sa uskutoovala pravidelne poda asovho stavnho harmonogramu. Zznamy o kontrole s evidovan v osobitnch zznamnkoch.
Kontrola stavu a zabezpeenia ochrany zbierok prezentovanch mimo sdla mzea sa realizovala aj v Katieli Budimr, Kovskej vyhni v Moldave n/Bodvou, Hmri Medzev, M Tisovec, Mzeu J.M.Petzvala v Spiskej Belej a Dopravnom mzeu v Bratislave.

3.
Odborn retaurovanie a konzervovanie zbierok sa zabezpeovalo prostrednctvom oddelenia ochrany zbierkovho fondu.
Prednostne sa realizovali prce pre prezentan ely vstavnou i expozinou formou.
V roku 2000 bolo odborne oetrench, retarovanch a konzervovanch spolu 151 zbierok. Priebene sa vykonvala dokumentcia konzervtorskch a retaurtorskch prc na dokumentanch kartch, vrtane fotodokumentcie pred a po konzervovan.
spene pokraovali prce v retaurovan vekorozmernch expontov, najm leteckch motorov.
Nevyhnutn prce sa realizovali dodvateskm spsobom (opieskovanie silne korodovanch predmetov).


d) sek nehnutench technickch pamiatok

1.

Prce na seku starostlivosti o technick pamiatky in situ sa realizovali prostrednctvom odbornch oddelen. Na poiadanie intitci i jednotlivcov sa poskytovali informcie o technickch pamiatkach, technolgiach, systme zchrany i vyuitia pre prezentan ely.
V tejto oblasti STM spolupracovalo s pamiatkovmi organizciami.

2.

Pre stlu expozciu Tradcie vroby soli v Solivare bol dodvatesky vyhotoven dynamick model znzorujci abu soanky a technolgie vroby soli (komplex technologickch objektov NKP-Solivar).

3.

Starostlivos sa venovala udriavaniu rekontruovanch technologickch objektov NKP-Solivar (Gpe, eterne, Vara), ktor s sprstupnen nvtevnkom, ako expozin objekty v pvodnom stave. V zmysle nariadenia Obvodnho banskho radu bola v achte Leopold vykonvan pravideln kontrola stavu achty a hladiny soanky. Vsledky meran s zaznamenvan Geologickm stavom Spisk Nov Ves v osobitnej evidencii.

4.

Uskutonila sa technick obhliadka Vysokej pece vo Vlachove a Hmor Medzev. Vsledky technickho stavu s nvrhom na rieenie boli spracovan psomne.
Prvod vody na hmor, ako podmienky zfunknenia tejto technickej pamiatky je stle v tdiu rieenia s Mestskm radom v Medzeve a Povodm Bodrogu a Horndu v Koiciach.
Uskutonilo sa mapovanie energetickch strojovch zariaden v Kemarku, Roave a Sldkoviove pre pripravovan expozciu Mzea elektroenergetiky

5.

Uskutonili sa alie rekontrukn prce novozskanch objektov SR pre expozin ely Mzea dopravy v Bratislave.

6.

So zainteresovanmi intitciami (mzea v regine a Mestsk rady) bola prerokovan problematika prezentanho vyuitia technickch pamiatok v lokalitch Tajov, Hodrua-Hmre, Harmanec, Dubnk, Medzev, Gelnica.

7.

Pre komisie pri pamiatkovch organizciach vypracovali sa technick posudky k iadostiam fyzickch osb o vvoz technickch predmetov (historick aut, motocykle) do zahraniia.

ll. EXPOZIN A VSTAVN INNOS

Expozcie
Stlou lohou je permanentn starostlivos o zabezpeenie prevdzky a vylepovanie existujcich stlych expozci STM. V zmysle koncepcie expozinej innosti bola pozornos sstreden na alie budovanie a odborn prpravu novch expozci.


1.

Ukonila sa nov expozcia Astronmia a astronomick technika, ktor bola verejnosti sprstupnen v decembri 2000.

2.

V rmci alej etapy budovania Mzea dopravy v Bratislave sa vybudovala a sprstupnila alia expozcia Vvoj elezninej dopravy a elezninej techniky na Slovensku.
Dodatkom k existujcej zmluve so SR sme zskali do prenjmu alie priestory pre expozin ely.

3.

V zmysle programu sa realizovala nov expozcia Tradcie vroby soli v Solivare. Vzhadom na nevyhnutn pravy varnch van v expozinom priestore sa expozcia sprstupn verejnosti v mji 2001.

4.

Zabezpeovala sa odborn prprava expozcie leteckej techniky. Uskutonilo sa mnostvo nronch rokovan, ktor vystili do konkrtnych zmluvnch vzahov s Ministerstvom obrany SR. Vytypovala sa leteck technika a uskutonili sa prpravy na zabezpeenie transportu lietadiel a alej techniky z jednotlivch tvarov na miesto urenia.

Vstavy
V oblasti vstavnej innosti boli aktivity STM aj v roku 2000 mimoriadne intenzvne. lohy sa sstredili na: prpravu a realizciu tatutrnych vstav realizciu vstav v spoluprci s inmi organizciami prezentciu STM vstavnou formou mimo sdla STM v inch mestch na Slovensku.

V roku 2000 boli realizovan vstavy:
tatutrne

1. Cassovia aero expo – vstava leteckch modelov a miniatrnej bojovej techniky. Vstava spojen s vyhodnotenm sanch modelov. (J.Rybrik, J.Gehin)
2. Antoine de Saint – EXUPERY – vstava o ivote a diele vznamnho letca a kontruktra. (J.Gehin)
3. Od Vltavy k Piave – vstava o eskoslovenskch legionroch a ich psoben, spojen s prezentciou techniky. (J.uffa, Bauer, E.Labani)
4. 100 rokov priemyselnho dizajnu na Slovensku – Vstava zo zbierkovho fondu STM a dizajnrskej tvorby Fakulty itkovho umenia TU v Koiciach, katedry architektry STU v Bratislave, Slovenskho centra dizajnu a TU Zvolen. (L.Klma)
5. Bla Gerster – Vstava k 150. vroiu narodenia vznamnho projektanta a stavitea Korintskho prieplavu. (J. Bernt)
6. Spoluas na prprave a realizcii celoslovenskej vstavy Cesta dejinami, intalovanej v SNM-EM Martin. (.Javnick, a kol.)

Vstavy prevzat – realizovan v spoluprci s inmi organizciami
Fotovstavy, vtvarn umenie, autorsk vstavy

1. Histria Koc vo filatlii
2. Hbka ostrosti – fotovstava
3. Indonzia a jej pamiatky
4. Koick chrobky
5. Krehk krsa svieok
6. Kvety Koc – E. Drabantov
7. Lazy a ivot
8. Lokomotvy trochu inak
9. udmila Lakom-Krausov Vyznanie
10. Ocenen ilustrcie detskch knh BIBIANA
11. Palikovan ipka
12. Putovanie pou
13. Vber z tvorby umelcov Medzibodroia
14. Z tvorby spolku ikonopiscov
15. Zvierat okolo ns
16. ELLES-ONY, maby, grafiky, fotografie, plastiky
17. Mj kalich
18. Pavlo Lopata – Ruky
19. Umenie Ekvdoru
20. Petrolejov lampy v zbierkach Mzea Krosno (Posko)
21. Sasn bulharsk vtvarn umenie
22. Vjaeslav Prichoko – maba

Vstavy architektonick

1. Svetov kultrne dedistvo UNESCO-Interir roka
2. Erik Asmussen – Architekt vdska architektra
3. Nov kola vo Viedni
4. Architektra v Tirolsku – Raksky kult.intitt

Putovn vstavy STM realizovan mimo sdla STM

1. Histria meteorolgie (J.Meterov)
Bardejov, november 1999 – janur 2000
Preov, janur – aprl 2000
2. Vanovci a K.Plicka s fotoapartom na cestch (J.Hetmnek)
Liptovsk Mikul, janur – februr 2000
Trenn, marec – mj
Nitra, mj – november

III. VEDECKO-VSKUMN INNOS

Zameranie vedecko-vskumnch loh bolo v roku 2000 na rieenie tmatickch loh z dejn vedy, vroby a techniky. Formou stavnch vedecko-vskumnch loh sa rieilo 5 dielich problmov .
1. Najvznamnejie bansk lokality na Slovensku, ich mzejn dokumentcia (D.Jaremov)
2. Uplatovanie priemyselnho dizajnu pri kontrukciach vrobnch strojov na Slovensku od 60. rokov 20. stor. po sasnos (L.Klma)
3. Nstroje, prstroje a pomcky v hodinrstve a ich mzejn dokumentcia (M.Jamnick)
4. Vedeck prstroje 19. stor. a ich zastpenie v zbierkovom fonde STM (J.Meterov)
5. Poiatky a rozvoj hromadnej vroby losk v strojrstve na Slovensku (J.Bernt)
6. Mimo plnu hlavnch loh sa pokraovalo na tvorbe medzinrodnho programu elezn ceta. Ukonen bol projekt slovenskej trasy, na ktorom sa okrem STM podieala TU Koice (E.Labani, D.Lobodov)

Vypracovanie literrnych a technickch scenrov k expozciam a vstavm:
7. Vstava k 150. vroiu B.Gerstera, stavitea Korintskho prieplavu
(J.Bernt, V.Tillov)
8. Expozcia Dejinn vvoj aby soli v Solivare a technolgie vroby soli
(J.Bernt, D.Jaremov, R.Magula, E.Labani, .Javnick, V.Tillov)
9. Expozcia "Vvoj elezninej techniky na Slovensku
(J.Kubek)
Spracovanie biografi:
10. Samuel Mikovni – otec slovenskej kartografie k 300. vroiu narodenia slovenskho kartografa (D.Jaremov)
11. Bla Gerster – ivot a dielo, k 150. vr. narodenia
(D.Jaremov)
12. . Pajdukov a E. Filkov, pre pripravovan Lexikn MUT-u o vznamnch osobnostiach dejn vedy a techniky
(J.Meterov)

Vstupy vedecko-vskumnej innosti s v kadej lohe spracovan formou zverenej prce – tdie. Vsledky bud vyuit predovetkm pri odbornej prprave stlych expozci alebo tatutrnych vstav, ale aj v odbornom zhodnocovan zbierkovho fondu i propagcii vsledkov prce STM prostrednctvom konferenci alebo publikovanm v odbornch asopisoch.
Vsledky vedecko-vskumnej innosti boli oponovan na rovni Kabinetu pre dejiny vedy a techniky, ktor je vntrostavnm organizanm tvarom STM ako poradn orgn riaditea STM.

IV. EDIN INNOS
V roku 2000 vydalo STM:
1. "Zbornk prednok z konferencie k dejinm vedy, vroby a techniky".
Nklad: 100 ks, Rozsah: 135 strn (.Javnick)
2. Katalg k vstave 100. rokov priemyselnho dizajnu na Slovensku, v spoluprci s Fak.. umenia TU v Koiciach (L.Klma)
3. Zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie "ivot a dielo B.Gerstera.
Rozsah: strn (J.Bernt, J.uricov)
4. Vsledky odbornej innosti spracovan formou tdi, odbornch, alebo propaganch prspevkov boli publikovan v rznych periodikch inch intitci, alebo masovokomunikanch prostriedkoch.
Prspevky publikovan v Zbornku STM "Dejiny vedy a techniky" Vodnostpcov stroje v baniach Spisko-gemerskho rudohoria (R. Magula)
Priemyseln dizajn 20. storoia na Slovensku (L. Klma)
Pozemn doprava na Slovensku v I.polovici 20.stor.(J.Kubek)
Spoluprca podnikov elektroenergetiky a STM (J. Novotn)
Z dejn kartografie na Slovensku (D. Jaremov)
Problematika mzejnej dokumentcie vvoja strojrstva na Slovensku (J. Bernt)
Fyzika 20. storoia na Slovensku a jej odraz v mzejnej dokumentcii a prezentcii (J. Meterov) Rozvoj a vyuvanie asomernej techniky (M. Jamnick) Z histrie vvoja fotografickej techniky a jej sasnos (J.Hetmnek)
Vedeck a technick objavy v tiscronej histrii (E.Labani)
Z dejn vroby skla na Slovensku (. Javnick)

Z alch prspevkov uvdzame:
KLMA,L. : Reklamn prostriedky kovospracujceho priemyslu na prelome 19. a 20. storoia. In.: Mzeum, . 3/2000
JAVNICK,.:Metodika prezentcie dejn vied a techniky. In.: Zbornk, Mzejn dokumentcia a prezentcia dejn Slovenska, Martin, 2000, s. 56-60
METEROV,J.: Expozcie STM v Koiciach, zameran na dejiny fyziky a astronmie na Slovensku. In.: Zbornk, Mzejn dokumentcia a prezentcia dejn Slovenska. Martin 2000 s. 110-112 RONKEVIOV,A.: Mzeum J.M.Petzvala. Tatransk dvojtdennk, V.Tatry


Prednky na alch domcich a zahraninch konferencich
Vvoj elektroenergetiky na Slovensku a spoluprca s Fy-Siemens. Odprednan na zdruen Siemens frum vo Viedni (E. Labani)
Budovanie Dopravnho mzea v Bratislave ako poboky STM (E. Labani). Odprednan na zasadnut MUT vo Viedni
Nov expozcia STM k dejinm astronmie na Slovensku. (J.Meterov) 7. ronk MESDEF, Richnava 29.9. – 1.10.2000
100 rokov priemyselnho dizajnu na Slovensku. (L.Klma), odborn seminr TU Ke a STM. Koice – september 2000
Vzdelvacie aktivity STM (J.uricov), Konferencia "Mzeum kolou a hrou", NMC SNM, Rudn, 2. – 5.10.2000
Recenzie
WESSELY,E.: Dejinn vvoj techniky. Strojncka fakulta TU Koice. Rozsah 165 strn, E. Labani

V. PREZENTAN A PROPAGAN INNOS
Pozornos bola zameran na realizciu osvedench podujat vzdelvacieho charakteru, ale aj prprave alch, netradinch aktivt, ako aj sprievodnm podujatiam k vstavm, expozciam i inm odbornm akcim. Z mnostva podujat uvdzame:
1. pecializovan vklady – pre rzne vekov skupiny nvtevnkov, iakov Z, tudentov strednch kl, SUO a tudentov vysokch kl. Vklady priamo v expozciach boli asto spjan s okruhlmi vroiami vznamnch osobnost vedy a techniky na Slovensku. Tto forma sa najastejie realizovala v expozciach na tmy:
Dejiny fyziky na Slovensku k 200.vr.nar. .A.Jedlka
Energetika – Od Hernovej banky po parn stroj
Hutnctvo – vroba eleza a ocele
Technika a umeleck slohy
2. Eurpsky de planetri – medzinrodn iniciatva zameran na podporu renia poznatkov astronmie prebiehajca kadorone v ase jarnej rovnodennosti. STM realizovalo premietanie videofilmov s astronomickou tmatikou a programy v planetriu o histrii astronmie, Slnenej sstave a jej polohe v galaxii Mlienej cesty, i programy zameran na jednoduch orientciu na nonej oblohe.

3. Medzinrodn de mze – tradine sa realizoval De otvorench dver v STM a v rmci toho rzne odborn a propagan aktivity
neden popoludnie s histriou techniky
premietanie videofilmov s tmatikou vedy a techniky
programy v planetriu pre rzne vekov skupiny
vklady v expozciach
Filatelisticko-filokartistick vstava
prednka "Pohadnice, ako predmet zberateskho zujmu"
4. Dni mesta Koc – STM realizovalo aj v roku 2000 pri tejto prleitosti mnostvo podujat:
Vstava o formovan sl. lgi v Taliansku "Od Vltavy k Piave". Na tomto odbornom a spoloenskom podujat sa zastnil prezident SR p. Rudolf Schuster, vldne a parlamentn delegcie eskej republiky a Slovenskej republiky.
Z alch vstavnch podujat ku Du mesta Koc uvdzame:
Kvety Koc, autorsk vstava obrazov E. Drabantovej
Lokomotvy trochu inak – miniatry z kovovch siastok autora J. Novka
Umenie Ekvdoru
a alie aktivity v rmci Da otvorench dver.
5. Valentnsky veer v STM – tradin podujatia v planetriu STM pri prleitosti Da sv. Valentna, zameran na mytologick prbehy hrdinov hviezdnej sfry doprevdzan hudbou.
6. Dni eurpskeho kultrneho dedistva – spropagovan a sprstupnen bezplatne boli technick pamiatky a vysunut expozcie v sprve STM
Technologick objekty NKP Solivar
Hmor Medzev
Kovska vyha v Moldave n/Bodvou
Pre Nrodn program rozvoja cestovnho ruchu MK SR bol spracovan materil "Cesty po histrii technickch pamiatok na vchodnom Slovensku"
Realizovalo sa premietanie videosnmkov o technickch pamiatkach
Sprstupnila sa verejnosti vstava plastikovho modelrstva "Cassovia Aero Expo 2000"
7. Planetrium – astronomick programy v planetriu STM boli realizovan na zklade poiadaviek pre rzne vekov skupiny nvtevnkov. Programov skladba bola orientovan od rozprvkovch foriem cez relaxan a zbavn a po odborn.
Okrem stlych programov venovanch zkladom astronmie, urench pre kolsk skupiny, sa na jednotliv mesiace, v slade s uebnmi osnovami kl rzneho typu pripravovali tmaticky zameran programy z ktorch uvdzame:
Astronmia a fyzika
Vzdialen galaxie a ierne diery – Fnixovia vesmru
Hrdinovia grckej mytolgie na hviezdnej oblohe

Kozmonautick zaujmavosti
Slnen sstava
Shrn astronomickch poznatkov a alie
PROPAGCIA
1. V propagcii innosti STM sa vyuvala u tradine dobr spoluprca so vetkmi typmi kl a mdiami. Propagcia sa uskutoovala najm prostrednctvom:

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Prca me by aj formou dovolenky

BANSK TIAVNICA – Poas roka pracuje Peter Hamburger ako socilny pracovnk. Ani leto nezvykne tento 38-ron Nemec trvi vylihovanm niekde pri mori. Oddych chpe plne inak. U jedensty raz sa zastuje na medzinrodnom tbore dobrovonej prce…

Zaciatky pamiatkarskej a retaurtorskej praxe Evy Ricottiovej…

Zaciatky pamiatkarskej a retaurtorskej praxe Evy Ricottiovej na Pamiatkovom stave — Magdalna Brzdilov

K ivotnmu jubileu akademickej maliarky-retaurtorky
Po krtkej praxi v Slovenskej nrodnej galrii, pani Ricottiov, nastpila v roku 1964 svoju profesionlnu cestu na retaurtorskom pracovisku vtedajieho Slovenskho stavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prrody v Bratislave….

Hodnotenie innosti Slovenskho nrodnho mzea za rok 2000

Pln hlavnch loh SNM na rok 2000 vychdzal z Koncepcie innosti a rozvoja SNM v rokoch 1996 – 2000 , zo zsad, ktor stanovuje pre innos mze Zkon NR SR . 115/1998 o mzech a galrich a ochrane predmetov mzejnej a galerijnej hodnoty a aiskovch loh stanovench pre tento rok. Dleitm ukazovateom pri zostavovan PH na rok 2000 bola zloit hospodrska situcia ttu a rezortu kultry zvl, o bolo v poiatkoch zostavovania PH brzdiacim faktorom a pln skr predstavoval program na zabezpeenie najzkladnejch loh organizcie…

NRODN KNINICA QUEBEKU

Kanadu tvor administratvne 10 provinci, z ktorch najvia je frankofnna provincia Quebec. Rozloha Quebeku je obrovsk. V porovnan s Eurpou je tak ako rozloha panielska, Portugalska, Franczska, Belgicka, vajiarska a Nemecka dokopy. Hoci anglofnni Kanaania tvoria len ptinu obyvatestva Quebeku, ovldaj 80% jeho ekonomiky…

Mnusov zisk z historickho bohatstva?

Viera Vojtkov
Pred piatimi rokmi spracovalo banskotiavnick stredisko Pamiatkovho stavu podklady potrebn na zaradenie Hellovho domu do Zoznamu 100 najohrozenejch pamiatok sveta. Zoznam pravidelne zostavuj v organizcii World Monuments Fund v New Yorku. A hoci na zaradenie do zoznamu bva nval, Hellov dom sa do dostal na obdobie 1998 1999. ia, skr ne mu to nejako pomohlo, o miesto v zozname zasa priiel. Dnes je op ndej…