Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku 1971 – 1981

Nedostatky zistené previerkou Výboru ľudovej kontroly /1971 / sa dotýkali oblasti kompetencie a organizačnej štruktúry ústavu, vedenia štátnych zoznamov . Intenzívne sa začalo pracovať na slovenskom pamiatkovom zákone. Ústav vypracováva program obnovy kultúrnych pamiatok podľa jednotlivých druhov s harmonogramom prác a finančnými nákladmi.Vykonala sa kategorizácia celého pamiatkového fondu / 1971-1973 /. Pri príležitosti 20 ročnej existencie ústavu sa realizuje výstava “Chránime “. Prebieha i kolokvium ICOMOS-u venované záchrane ľudovej architektúry a dedinských súborov.

V r. 1972 sa koná “Celonárodný aktív pamiatkovej starostlivosti Slovenska a Čiech “. Rozhoduje sa o novom modeli slovenskej pamiatkovej starostlivosti. V r.1973 sa vydáva dočasný štatút ústavu, ktorý definuje jeho poslanie ako ústrednej organizácie štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Pribúda odbor projektovania, začalo sa s podrobným súpisom historických pamiatok na Slovensku /trval do r. 1976 /. V.Jankovič a V.Dangl spracovávajú teoretickú štúdiu o národno-historických pamiatkach, pokúša sa prepracovať zásady starostlivosti o tento druh pamiatok. V roku 1974 sú pripravené návrhy na vyhlásenie rezervácií ľudovej architektúry / Vlkolinec, Čičmany, Ždiar a Špania Dolina /, pozornosť sa sústreďuje na pamiatky SNP /30.výročie povstania/. Na základe vykonaných výskumov realizovaných ústavom, dochádza k demontáži pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, Liptovská Sielnica a Parížovce /. V roku 1975 bol vydaný Súpis pamiatok oslobodenia. V apríli sa odčleňuje z ústavu projekčná zložka do novoutvoreného Ústavu pre vývoj a projektovanie stavieb kultúry a obnovu pamiatok v Bratislave / neskôr Projektový ústav kultúry/. Ústav vypracováva podklady pre vyhlásenie pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Podbieli a budov Kysuckého skanzenu vo Vychylovke.

Na základe podkladov ústavu, Odbor múzeí a pamiatok Ministerstva kultúry SR vypracoval” Zásady ďalšieho rozvoja štátnej pamiatkovej starostlivosti” ako podklad pre uznesenie vlády č.126 z 12.V.1976 ” O koncepcii ďalšieho rozvoja štátnej pamiatkovej starostlivosti v SSR”. Požaduje sa vytvorenie “Ústredia štátnej pamiatkovej starostlivosti”, vznik “Štátnych reštaurátorských ateliérov” a rozšírenie “Projektového ústavu kultúry”. 1.IX.1976 sa delimituje reštaurátorská zložka ústavu do Ústredia umeleckých remesiel. 15.XI.1976 prevzal funkciu riaditeľa Ing.Michal Jurka /do 30. VI.1981/. V roku 1977 poverovacou listinou MK SSR č. MK 9178/77 org.práv. z 20.12.1977 bol Pamiatkový ústav poverený funkciou “Odborového informačného strediska ” a informačnou gesciou pre odbor pamiatkovej starostlivosti.

V rokoch 1977-1979 sa vypracovávajú inventárne zoznamy hnuteľných pamiatok na Slovensku, vykonal sa súpis, vyhodnotenie ,založenie evidencie a návrh plánu reštaurovania výtvarných pamiatok. V roku 1978 sa vydáva nový štatút ústavu / už piaty / s platnosťou od 1.I.1978. Dochádza k zmene štruktúry, ústav sa stáva Ústrednou odbornou organizáciou pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a vedecko-výskumné, metodické, inžinierske a koordinačné pracovisko. Krajské strediská sa dostávajú opäť pod riadenie KNV. Uznesením vlády SSR č.88/1978, má sa venovať zvýšená pozornosť štyrom Mestským pamiatkovým rezerváciám /Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča, Kremnica /. Na ústave sú menovaní garanti obnovy pamiatkových objektov v týchto MPR. Vypracovala sa tiež koncepcia a metodika pre systémy evidencie a dokumentácie pamiatok /S.Kovačevičová/.

V roku 1979 bola založené stále pracovné skupiny (13 skupín) socialistických krajín pre obnovu historických a kultúrnych pamiatok a muzeálnych hodnôt. SR sa stala gestorom siedmej pracovnej skupiny – Metódy a techniky evidencie a dokumentácie kultúrnych pamiatok. Riešiteľom tejto úlohy bol Slovenský pamiatkový ústav, ktorý v rámci gescie tejto skupiny zorganizoval ešte v roku 1979 v Starej Lesnej I. medzinárodné kolokvium na Slovensku s témou “Pamiatková starostlivosť v SSR so zameraním na mestské pamiatkové rezervácie východoslovenského kraja. V roku 1980 ústav pripravuje podklady na vyhlásenie Nitry za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V tomto roku sa koná II. kolokvium na tému pamiatková starostlivosť v SSR so zameraním na ochranu ľudovej architektúry / v Martine /. Uznesením vlády SSR č.320/1980 vzniká “Ústredie štátnej pamiatkovej starostlivosti” (trvanie do 31.12.1986).

Seriál: Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku (4 zo 7)
Nabudúce: Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku 1981 – 1989

Zdroj: www.pamiatky.sk | Mgr. Magdaléna Brázdilová

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

Dejiny Pamiatkového ústavu 1853 – 1950

Krajinou, z ktorej vyšiel priamy podnet k prvým pamiatkárskym akciám u nás, bolo Bavorsko, a to cez pamiatkovú starostlivosť Rakúskej ríši, kde bola pamiatkovým orgánom C.k. centrálna komisia (Kaiserliche und konigliche Central – Commision zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale). Táto komisia bola zriadená cisárskym nariadením z 31.decembra 1850. V roku 1853 začala komisia svoju činnosť aj na Slovenskom území. Mala sedem členov konzervátorov a 5 členov korešpondentov, medzi nich patrili gróf Ján Keglevich, Arnold Stummer, Ipolyi Arnold, Ignác Fabry, Maximilian Siemanowsky a korešpondenti gróf Anton Balassa, A.Zipser. Napriek tomu, že C.k. centrálna komisia sa hlásila svojim názvom k architektonickým pamiatkam, jej zorné pole od začiatku obsahovalo temer celý dnešný register pamiatok.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…