Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku 1960 – 1970

Od 1.1.1960 KNV zriadili odborné organizácie pamiatkovej starostlivosti Krajské strediská štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody /Bratislava, Banská Bystrica, Prešov /. Metodicky podliehajú pod pamiatkový ústav.

Na základe zákona č.65/1960 Zb. o Národných výboroch a Vládneho nariadenia č.71/1960 Zb. o rozšírení právomocí a zodpovednosti Národných výborov, decentralizuje sa výkon Štátnej pamiatkovej starostlivosti na Okresné národné výbory. Ústav pokračuje na prácach súpisu pamiatok a spracováva sa bibliografia pamiatkovej literatúry.

V r. 1961 sa vypracováva návrh na vyhlásenie prvých národných kultúrnych pamiatok na Slovensku – 23 objektov a dielo Majstra Pavla z Levoče. V oblasti propagácie pamiatok odborní pracovníci spolupracujú pri realizácii filmov o Spišskej Sobote a Ždiari. Začína sa s prípravou na vydanie Súpisu pamiatok na Slovensku/ukladá uznesenie č.158/1961 predsedníctva SNR do konca r. 1962 /.

Celoslovenský terénny výskum historických pamiatok sa vykonal v r.1962 . Realizuje sa i systematické dokumentovanie fondu pamiatok. Urýchľujú sa práce na súpise pamiatok. Hlavnou vedeckou redaktorkou pripravovaného široko koncipovaného materiálu sa stáva doc.A.Guntherová-Mayerová. Dielo malo byť lexikónom pamiatkového bohatstva a malo mať ráz vlastivedného slovníka. Súpis pamiatok je však predovšetkým umelecko-historickým a pamiatkárskym kompendiom. Vláda navrhuje opatrenia ma odstránenie nedostatkov v pamiatkovej starostlivosti, týkajúce sa vykonávania konzervácie a obnovy kultúrnych pamiatok. V prílohe č.2 sa určuje úloha dokončenia celkovej evidencie fondu kultúrnych pamiatok a založenie štátnych zoznamov pamiatok v termíne do konca roka 1965.

Komisia pre školstvo a kultúru vydáva štatút ústavu, rozpis náplne práce a činnosti ústavu. KSŠPSOP Bratislava vydáva prvý zoznam kultúrnych pamiatok s názvom “Pamiatky nehnuteľné Západoslovenského kraja v štátnych zoznamoch”/ 1963 /. Realizuje sa výskum a reštaurovanie hradu Zvolen ako aj výskumy v zátopovej oblasti Liptovská Mara. V r. 1964 KSŠPSOP Banská Bystrica vydáva “Štátny zoznam kultúrnych pamiatok Stredoslovenského kraja “. Začína sa s prieskumom a súpisom hnuteľných pamiatok na Slovensku /1964- 1968/. Realizuje sa výskum /aj archeologický / kostola sv.Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, reštaurovanie nástenných malieb v Batizovciach a gotického oltára sv. Jakuba v Mošovciach. V r. 1965 sa začína konštituovať čsl. národný komitét ICOMOS /International Council of Monuments and sites – Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla , ako organizácia UNESCA/. Vo Vlastivednom múzeu v Košiciach ústav pripravil inštaláciu výstavy “Košický zlatý poklad”, ako aj inštaláciu levočského zlatníka Jána Szilassiho.

V r. 1966 Komisia SNR pre školstvo a kultúru schvaľuje nový štatút ústavu /rozšírenie štatútu z r.1962/.Ústav sa stáva ústredným vedecko-výskumným, odborno-technickým a metodickým pracoviskom štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, riadi metodicky Krajské strediská a Pamiatkostav Žilina, n.p.. Koná sa “Medzinárodná konferencia o záchrane historických jadier miest v Prahe a Levoči, výsledkom ktorej je “Levočská charta”. Do funkcie riaditeľa nastupuje 1. III. Ing. arch. Ján Lichner / do 31.X.1977/. Pamiatková starostlivosť je chápaná ako samostatná vedná multi disciplinárna disciplína. Realizujú sa komplexné výskumy budov Academie Istropolitany v Bratislave. Vypracovávajú sa návrhy na vyhlásenie 57 štátnych prírodných rezervácií. Prvý zväzok Súpisu pamiatok na Slovensku ústav vydáva v r.1967. V októbri sa v priestoroch levočskej radnice a v kostole sv. Jakuba realizuje výstava Majstra Pavla z Levoče za spolupráce Slovenskej národnej galérie. Kolektív ústavu vypracováva detailnú analýzu pamiatkovej starostlivosti do roku 1968 / v r. 1968/. Prediskutovaná bola v júni na konferencii v Liptovskom Mikuláši, kde tiež odzneli viaceré nové návrhy koncepcie pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Navrhuje sa aby Krajské strediská boli súčasťou pamiatkového ústavu, ako aj vytvorenie Okresných pamiatkových správ. Nová koncepcia stanovuje model ústavu ako ústredného odborného pracoviska a nositeľa riadiacej a výkonnej pamiatkovej starostlivosti popri Ministerstve kultúry a národných výboroch. Ústav sa organizačne delil na útvar teórie a výskumu pamiatok a útvar zabezpečovania pamiatkovej starostlivosti. Prvý mal vo vnútornom členení 7 odborov ( výskum teórie a metodiky, umeleckohistorický, historický, archeologický, chemicko-fyzikálny výskum, študijné projektovanie, reštaurovanie, dokumentácia a informácie /. Druhý tvorili tri Krajské strediská. V tejto podobe existoval ústav do začiatku apríla r.1975.

1.VII.1969 dochádza k zrušeniu KNV a bývalé Krajské strediská sa včleňujú do organizačnej štruktúry ústavu, vznikajú OPS-ky, z nich prvá v Žiari nad Hronom a MSPS v Bratislave. Tlačou vyšiel i zoznam hnuteľných pamiatok Východoslovenského kraja, začal sa výskum Spišského hradu /trval 10 rokov /, projekcia a štúdie rekonštrukcie pamiatky. 12.II.1970 sa konala ustanovujúca schôdza čsl. národného komitétu ICOMOS na bratislavskom hrade. Predsedom sa stal prof.E.Hruška. Vláda SSR vydala uzn.č.307/1970 o prehĺbení vplyvu centrálnych zložiek na záchranu kultúrnych pamiatok, ucelená koncepcia pamiatkovej starostlivosti rieši riadenie, plánovanie a financovanie obnovy na základe jednotného programu. V tomto roku vychádzajú i Hnuteľné pamiatky stredoslovenského kraja, začal sa výskum Beckovského hradu a začína vychádzať aj časopis Pamiatky a príroda.

Seriál: Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku (3 zo 7)
Nabudúce: Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku 1971 – 1981

Zdroj: www.pamiatky.sk | Mgr. Magdaléna Brázdilová

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VZNIK A VÝVOJ ÚSTAVU

1951 – Pamiatkový ústav bol založený k 1.1.1951 a premenovaný na Slovenský pamiatkový ústav v novembri toho istého roku.

riaditeľ: Dr.Ing.arch.Jozef ŠEBEK (z Prahy), od 1.12.1954 Július ŠVEDA

Vendelín Jankovič – historik

Vendelín Jankovič (1915-1997)
Rozsiahle celoživotné dielo z oblasti slovenskej histórie a kultúry, radí V.Jankoviča k najvýznamnejším osobnostiam zakladateľskej generácie pracovníkov pamiatkovej starostlivosti na Slovensku.

Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku 1981 – 1989

Dochádza k zmene názvu ústavu na Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti, vydáva sa nový štatút, ktorý ho kvalifikuje na odbornú organizáciu pre teóriu, metodiku a informácie o pamiatkovej starostlivosti a inžinierske pracovisko. Uznesením vlády SSR č.326/1980 boli v r. 1981 založené Štátne reštaurátorské ateliéry, delimitáciou reštaurátorskej činnosti z Ústredia umeleckých remesiel a Chemicko-fyzikálneho laboratória odčleneného z ústavu.

Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku 1971 – 1981

Nedostatky zistené previerkou Výboru ľudovej kontroly /1971 / sa dotýkali oblasti kompetencie a organizačnej štruktúry ústavu, vedenia štátnych zoznamov . Intenzívne sa začalo pracovať na slovenskom pamiatkovom zákone. Ústav vypracováva program obnovy kultúrnych pamiatok podľa jednotlivých druhov s harmonogramom prác a finančnými nákladmi.

Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku 1990 – 1999

S prihliadnutím na zmeny spoločensko -politicko-ekonomických podmienok, pripravili sa 2 varianty novely zákona o pamiatkovej starostlivosti. Novým riaditeľom ústavu bol od 1.VII.1990 menovaný Ing. arch. Ivan Gojdič. Vychádza slovník unifikovaných názvov hnuteľných kultúrnych pamiatok zapísaných v štátnom zozname a vypracováva sa “Automatizovaný register hnuteľných kultúrnych pamiatok /1991/.

Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku 1951 – 1959

Pamiatkový ústav sa stal štátnym vedeckým a výskumným pracoviskom v odbore ochrany kultúrnych a prírodných pamiatok. Autormi spomínaného výnosu boli pracovníci pamiatkového oddelenia Povereníctva dr.Vladimír Wagner a dr.Alžbeta Guntherová-Mayerová. Napriek niektorým nepresnostiam bol hodnotným dokumentom, ktorý obsahoval vymedzenie poslania a náplne práce, ako aj organizačný poriadok.