Chýbajú zákony na záchranu pamiatok

Obrázok k článku

Ochrane kultúrnych pamiatok sa na Slovensku nevenuje toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila. Nemôžeme pritom povedať, že by sme nemali podmienky alebo odborníkov. Chýba však snaha a legislatíva, aby sa veci mohli pohnúť ďalej. Tvrdí to vedúci Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Domenico Pangallo. Agentúre SITA poskytol jeho vyjadrenie Stanislav Ščepán z komunikačného odboru SAV.


Slovenská akadémia vied uvádza, že laboratórium environmentálnej a potravinovej mikrobiológie sa ako jediné na Slovensku zaoberá negatívnym vplyvom mikroorganizmov na kultúrne pamiatky. Pri reštaurovaní sa sústreďuje na záchranu pamiatok najmä biolátkami bez vedľajších účinkov na človeka či okolie. “Ústav molekulárnej biológie SAV má určite čo ponúknuť pri reštaurátorstve slovenských kultúrnych pamiatok, no mnohí zo zainteresovaných o tejto možnosti nevedia. Slovenská legislatíva nijako nestanovuje, ako postupovať pri ochrane pamiatok slovenského kultúrneho dedičstva,“ tvrdí Pangallo s tým, že na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by nariaďoval reštaurátorom mikrobiologickú kontrolu.


Pangallo tvrdí, že mikrobiológia v depotoch robí všetkým problémy, ale ľudia to nechcú vidieť, lebo nepoznajú riešenia. Rôzne zbierky však podľa neho plesnivejú naďalej a veľmi rýchlo. Zdôrazňuje tiež, že často je ťažké dopátrať sa k skutočnému vlastníkovi pamiatky a preto mnohé chátrajú. Podľa Pangalla je chyba aj v komunikácii. “Viem si predstaviť projekt, kde by sa pri záchrane pamiatok spojili vedné sily v odboroch chémia, mikrobiológia, reštaurátorstvo či hudobné vedy. Príkladov je veľa a z rôznych oblastí pamiatok,“ hovorí mikrobiológ a zdôrazňuje, že ich základný výskum tak vlastne zostáva nevyužitý. “Veľmi nám záleží, aby sa naše poznatky využívali v praxi najmä pri záchrane kultúrnych pamiatok. Je to nenahraditeľné kultúrne dedičstvo, ktoré sa pre nezáujem všetkých zainteresovaných ničí,” dodal Pangallo, podľa ktorého by stačilo, aby si za spoločný stôl sadli zástupcovia legislatívy, reštaurátorov, pamiatkarov a v neposlednom rade vedcov, ktorí riešenia na záchranu majú.

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Ministerstvo kultúry rozdelí na obnovu pamiatok 250 miliónov

Až 84,4 % kultúrnych pamiatok na Slovensku vlastnia obce, cirkvi či fyzické osoby, zvyšok spravuje štát: BRATISLAVA 19. apríla (SITA) – Ministerstvo kultúry (MK) SR predpokladá, že tento rok požiadajú vlastníci nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré nespravuje štát, o približne 1,2 miliardy korún. Ako na dnešnej tlačovej besede povedal generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva MK SR Martin Kováč, ministerstvo dostalo v dvoch grantových kolách spolu 780 žiadostí, v ktorých spolu žiadajú približne 970 miliónov korún.

Česká vláda schválila 38 národných kultúrnych pamiatok

Ministerstvo kultúry Českej republiky schválilo ďalších 38 národných kultúrnych pamiatok. Tie budú na zoznam zaradené od 1. júla. Najvyššej pamiatkovej ochrane sa tak bude tešiť 33 nehnuteľných a päť hnuteľných kultúrnych pamiatok. “Všetky zaradené nehnuteľné aj hnuteľné kultúrne pamiatky prešli odborným hodnotením s výsledkom, že ide o najvýznamnejšie súčasti nášho kultúrneho dedičstva,” vysvetlil hovorca ministerstva kultúry ČR Jan Cieslar.