BANSKÁ ŠTIAVNICA: V meste je najväčší slovenský betlehem

Obrázok k článku

Vyrezávaný pohyblivý drevený betlehem v Banskej Štiavnici je skutočným unikátom. Zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku – Banskej Štiavnice v rezbárskej podobe. Svojimi rozmermi, výškou 3, šírkou 2,5 a dĺžkou 22 metrov, je najväčším na Slovensku a pravdepodobne aj v Európe. Jeho autorom je architekt Peter Polák, pochádzajúci z obce Dekýš neďaleko Banskej Štiavnice, ktorý za osem rokov vytvoril spolu s tromi spoločníkmi viac ako tisíc postavičiek, z tohto štyristo pohyblivých. Ročne si tento skvost prezrie okolo 13-tisíc návštevníkov. Počet postavičiek ani rozmery betlehemu nie sú ešte konečné, pretože autor ho stále rozširuje. Betlehem je umiestnený v prízemí domu na Radničnom námestí a záujem návštevníkov o jeho vzhliadnutie trvá v priebehu celého roku.

 

„Návštevníci, ktorí zavítajú do Banskej Štiavnice, väčšinou neobídu ani náš betlehem, ale veľa turistov prichádza do mesta len kvôli nemu. Ročne ich privítame okolo 13-tisíc. Okrem okolitých štátov, ako je Česko, Maďarsko, Poľsko alebo Rakúsko, nás navštevujú aj hostia z Anglicka, Írska, Japonska i Nového Zélandu. Dá sa povedať, že okrem Afriky, máme v návštevnej knihe zastúpené všetky kontinenty sveta,“ uviedla pre agentúru SITA prevádzkovateľka betlehemu Emília Babicová.

 

Základ drevorezby Banskoštiavnického betlehemu tvoria permoníci, ako vládcovia podzemia a historický erb mesta. Nad nimi sú zobrazené spôsoby stredovekého dobývania zlata a striebra podľa historických dokumentov od stredovekého učenca Agricolu. Je tu zachytená povrchová ťažba, ryžovanie zlata, premývanie rudy, vyvážanie rudy z bane, drvenie rudy, triedenie a nahrievanie. Nechýba hutnícka pec, výroba zlata a striebra, razenie mincí, banský gápeľ poháňaný konskou silou, banský rumpáľ i banské vetranie.

 

Nad jasličkami sa týči panoráma Banskej Štiavnice s jej dominantami a najznámejšími budovami. Čelný pohľad tvorí hlavná štiavnická ulica s Horným Trotuárom, po ktorom si vykračuje Salamandrový sprievod na čele s pastierom nesúcim jaštericu. V strede historického centra sa nachádza Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom, budova Banskej akadémie, kostol sv. Kataríny, radnica, súsošie Panny Márie, Starý zámok a ďalšie skvosty.

Pravej strane betlehemu dominuje Kalvária s púťou veriacich, kostol Nanebovzatia Panny Márie, ale aj bývalé Cirkevné gymnázium, hotel Grand a krčmičky so študentskými tradíciami, ako je slávnostný banícky Šachtág – prijímanie nových členov do baníckeho cechu. Impozantný je aj rez baníckymi šachtami s odčerpávaním vody. Ľavú stranu tvorí Nový zámok, ktorý zohral svoju úlohu pri obliehaní Turkov, ktorým sa nikdy nepodarilo dostať za štiavnické hradby a dobyť mesto. V tejto časti nechýba ani povestný štiavnický rozprávač Nácko s kufrom.

 

V ľudovom betleheme je aj časť venovaná trhu a remeslám. Nachádzajú sa tu korytári, kolesári, tesári, peciari, kamenári, tehliari, pekári, cukrári, mäsiari, ale aj dielňa fajkárov, kde sa vyrábali známe fajky štiavničky. V spodnej časti premáva vláčik – Štiavnická Anča.

 

Mechanizmus pohybu v betleheme vymyslel Peter Chovan a najnáročnejšie bolo zosynchronizovať pohyb postáv. Raritou betlehemu je, že pohyb vychádza z jedného motora a ten je prenášaný ďalej prevodmi. Pri iných betlehemoch tento pohyb zabezpečuje niekoľko motorčekov.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Snehový betlehem a koledníci prilákali stovky ľudí

Tradičné Trojkráľové poludnie pri snehovom betleheme na Rainerovej chate vo Vysokých Tatrách prilákalo tohto roku opäť stovky návštevníkov. Podujatie, ktoré chatár Peter Petras pôvodne organizoval len pre svojich najbližších, sa za 11 rokov rozrástlo na jedno z najvychytenejších podujatí zimy vo Vysokých Tatrách. Goralská muzika Dana Damera, koledníci z Lendaku, ktorí predviedli divákom tradičnú goralskú koledu a hlavne snehový betlehem vysoký okolo 3,5 metra boli hlavnými bodmi dnešného programu. Betlehem bol už pred samotným podujatím, ale aj dlho po ňom najvyťaženejším miestom, kde sa chcel každý odfotografovať. Záujem však budili aj lendackí koledníci v krojoch, ktorí sa taktiež dostali do záberov mnohých fotoaparátov.