2.1 zbrane II – zbraň verzus nástroj

Zbraň verzus nástroj

Na to aby sme pochopili počiatky vzniku zbrane musíme sa vrátiť takmer o 4 500 000 rokov späť do doby predchodcov ľudského plemena, Ardipiteka (Etiópia, 5,7-4,4 miliónov rokov) (1) a Australopiteka (východná Afrika, 4,2-2 milióny rokov) (2). Z doby Ardipiteka nie je zatiaľ známe žiadne náčinie, no i tak som presvedčený, že pri zaobstarávaní potravy používal úlomky dreva a možno aj kameň.

video 01

Podobné “náčinie” používal aj Australopitekus, ktorý je však aj vynálezcom prvého nástroja (3,4 milióna rokov) (3) a zároveň aj prvého artefaktu v dejinách ľudstva. Australopitekus žil v skupinách. Živil sa prevažne rastlinnou potravou, i keď určite nepohrdol drobnými živočíchmi a uhynutou zverou. Pri získavaní potravy, obrane koristi, resp. mláďat používal iba to, čo mu poskytla príroda.

video 02

Na výnimočnú vlastnosť rozštiepeného kameňa – schopnosť rezať – prišiel pravdepodobne náhodou. Možno tak, že naň stúpil a poranil sa. Dôležité je, že túto vlastnosť využil vo svoj prospech a naučil sa štiepať kameň. Tak vznikol najstarší predchodca noža, naturfakt s jednoznačným, primárnym identifikačným znakom – ostrím. Bol vhodný iba na rozrezanie kože alebo mäsa koristi. Vývoj kamenných nástrojov potom veľmi pomaly pokračoval a vrcholí brúsením a hladením kamenných nástrojov (Európa 10 000 – 8 000 rokov pred naším letopočtom).
Obrázok k článku

Obrázok k článku

Hladené kamenná nástroje, 5000 rokov pred naším letopočtom

Nástroj patrí do skupiny náčinia a vždy slúžil iba na kvantitatívnu zmenu neživého cieľového objektu – mäsa, dreva, kosti atď. Zmena vždy smerovala k jeho priestorovému zmenšeniu, rozčleneniu (nôž, sekera) alebo zväčšeniu, sceleniu (ihla).
Prvá identifikovateľná zbraň sa objavila až oveľa neskôr 400 000 – 200 000 rokov pred naším letopočtom. Bol ňou oštep alebo kopija, teda presnejšie ich hrot. I keď naši predchodcovia používali celodrevenú kopiju a oštep možno už 4 milióny rokov pred naším letopočtom, ide viac-menej o špekuláciu, pretože materiálne dôkazy sa nezachovali. Kamenné hroty sa objavili až okolo 200 000 a dokonalosť dosiahli okolo 75 000 rokov pred naším letopočtom. Z nášho pohľadu je dôležité, že kamenný hrot oštepu alebo kopije – zbrane, sa od nástroja líši najmä druhým ostrím, ktoré patrí k určujúcim primárnym identifikačným znakom zbrane.

Absolútny vrchol vo výrobe kamenných zbraní predstavujú kamenné dýky z obdobia 1800 – 1500 pred naším letopočtom.
Kamenné hroty oštepov
Obrázok k článku

Obrázok k článku

Zbraň primárne slúži vždy na kvalitatívnu zmenu výhradne živého cieľového objektu – zveri, nepriateľa. Zmena vždy smerovala k fyzickému zničeniu alebo aspoň takému fyziologickému poškodeniu, ktoré bránilo vykonávať bežnú činnosť, napr. pohyb.

Tým sa líši bojový nôž – zbraň, od kuchynského noža – nástroja, a nič na tom nemení fakt, že bojovým nožom možno čistiť zeleninu a kuchynským zabiť.

Účel motivujúci vznik nástroja alebo zbrane určuje jeho konštrukciu a tým aj vznik primárnych identifikačných znakov. U všetkých nástrojov i zbraní možno rozlíšiť dva základné funkčné celky, ktoré tvoria:

A. výkonné prvky – všetky časti vytvorené s cieľom dosiahnuť maximálnu spôsobilosť nástroja alebo zbrane na úkon, pre ktorý boli vytvorené. Sú v bezprostrednom kontakte s cieľovým objektom,

B. ovládacie prvky – všetky časti vytvorené s cieľom dosiahnuť maximálnu schopnosť ovládať nástroj alebo zbraň pri činnosti, pre ktorý boli vytvorené. Sú v bezprostrednom kontakte so subjektom, ktorý ich používa.

Tretí funkčný celok tvoria

C. ochranné prvky – všetky časti vytvorené s cieľom obmedziť nebezpečie náhodného poškodenia výkonného orgánu – ruky. U nástrojov sa tieto prvky vyskytujú iba v ojedinelých prípadoch.

Obrázok k článku

Z uvedeného vyplýva, že za skutočné, pravé zbrane hodné tohto pomenovania, môžeme považovať iba artefakty určené na zničenie cieľa alebo jeho vyradenie z činnosti, ovládané rukou človeka.
Koniec druhej časti.
Informačné pramene:

1 http://archaeologyinfo.com/ardipithecus-ramidus/

2 http://www.evolution-mensch.de/thema/arten/afarensis.php

3 http://veda.sme.sk/c/5630264/objavili-najstarsi-bruseny-nastroj.html#ixzz1QbiTkThw

4 http://muzeumpraveku.sk/muzeum/vzacne-archeologicke-nalezy/

5 http://www.heimundbuero.de/handwerken/handwerkzeug/zangen/

DANGL, V.: Úvod. Zbrane našich predkov. In: Krásy Slovenska, 60, 1983, č. 10.

DANGL, V.: Zbrane, vojny, armády. In: Krásy Slovenska, 60, 1983, č. 12.

DANGL, V.: Prví ľudia a prvé zbrane. In: Krásy Slovenska, 61, 1984, č. 2.

DANGL, V.: Zbrane z dreva, kameňa a kostí. In: Krásy Slovenska, 61, 1984, č. 4.

DANGL, V.: Človek doby kamennej, zbrane a lov. In: Krásy Slovenska, 61, 1984, č. 11.

JUNKER, T.: Die Evolution des Menschen. Mníchov, 2009.

SCHRENK, F.: Die Frühzeit des Menschen. Der Weg zum Homo sapiens. Mníchov, 2003.

VENCL, S.: Počátky zbraní. K otázce poznatelnosti pravěké výzbroje. In: Archeologické rozhledy XXXI, Praha 1979.

© tpd 2011 for obnova.sk only
 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Čína: Kópiu kaligrafie vydražili za 308 miliónov jüanov

V čínskom Pekingu vydražili za 308 miliónov jüanov (v prepočte približne 33,92 milióna eur) kaligrafický text na hodvábe, ktorý je kópiou práce slávneho čínskeho kaligrafa menom Wang Siči. Ten žil v rokoch 303 až 361 a do súčasnosti sa pravdepodobne nezachovalo ani jedno z jeho diel. Odborníci predpokladajú, že zvitok s rozmermi 24,5 krát 13,8 centimetra obsahujúci 41 znakov na štyroch riadkoch je kópiou Sičiho textu pochádzajúcou z obdobia dynastie Tchang, ktorá vládla v Číne v období rokov 618 až 907. Meno nového majiteľa kaligrafie, ktorá sa stala druhým najdrahším umeleckým predmetom vydraženým v Číne, nie je známe. Rekord drží iná kaligrafia, ktorá sa minulý rok predala za 436,8 milióna jüanov.

Výročia svatby

Zelená svadba, Bavlnená, Papierová, Drevená, Cínová, Medená, Plechová, Ružová, Sklenená, Porcelánová, Strieborná, Rubínová, Zlatá, Diamantová, Perlová.