Župný dom v Nitre rekonštruujú, hotový má byť na jar

Obrázok k článku od zora.

Župný dom v Nitre by mal byť zrekonštruovaný na jar 2019. Práce sa začali 22. októbra. Ako informovala hovorkyňa predsedu kraja Oľga Prekopová, doteraz postavili deliace priečky, ktoré súvisia s dispozičnými zmenami prízemia. Upravuje sa podlaha suterénu, robí sa úprava okenných ostení na prízemí, hrubá montáž zdravotechnickej inštalácie, elektroinštalačných rozvodov na prízemí a prvom poschodí. V podkrovnom priestore západného krídla domurujú priečky. Rekonštrukcia bude stáť 1 355 400 eur, robí ju firma SimKor s.r.o. z Banskej Štiavnice, ktorá vyhrala verejné obstarávanie. Práce majú trvať 22 týždňov. „Ich priebeh bude závisieť od klimatických a poveternostných podmienok, podstatných pre dodržanie technologických postupov rekonštrukčných prác,“ podotkla Prekopová.

 

Po rekonštrukcii bloku D a druhého poschodia južného bloku C bude historická budova slúžiť ako Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. Kraj ešte od svojho vzniku vlastnú budovu pre svojich úradníkov nemal. Pokusy stavať sídlo zlyhali, nakoniec sa poslanci rozhodli využiť Župný dom v centre Nitry. V súčasnosti v tejto kultúrnej pamiatke sídli župan Milan Belica, 19 úradníkov a Nitrianska galéria. Väčšina úradníkov – zhruba 120 – sedí v prenajatej budove na Rázusovej ulici, kde župa platí ročné nájomné 132 250 eur. Ďalších 86 je na Kupeckej ulici.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Európsky dohovor o krajine

Európsky dohovor o krajine prijatý na stretnutí Rady ministrov ?lenských krajín Rady Európy 20. októbra 2000 vo Florencii po absolvovaní ratifika?ného procesu ú?inný pre Slovenskú republiky d?om 9. augusta 2005

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.