Výstava Chute a vône Slovenska predstavuje tradície kulinárskej kultúry

Predstaviť tradície kulinárskej kultúry na Slovensku je cieľom výstavy Chute a vône Slovenska, ktorú dnes sprístupnia v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Martine.Odborná garantka výstavy Rastislava Stoličná dnes na tlačovej konferencii v Martine zdôraznila, že výstava predstavuje kulinársku tradíciu Slovákov, Maďarov, Nemcov, Chorvátov, Ukrajincov, Rusínov, Rómov, Židov a Čechov v špecifickej sociálnej situácii, príznačnej pre jednotlivé etnikum. “Ľudia si veľmi často myslia, že kulinárskou kultúrou Slovenska sú bryndzové halušky alebo oštiepky, ale nie je to celkom pravda. Kulinárska kultúra Slovenska je veľmi pestrá, pretože je pestré aj etnické zloženie Slovenska a kultúrna variabilita, nevynímajúc kuchyne,” skonštatovala Stoličná.

Podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry SNM Pavla Mešťana už prvá výstava menších múzeí SNM na tému Svadba na Slovensku potvrdila opodstatnenie spoločných výstav. “V rámci jednej veľkej výstavy vieme predstaviť jednak jednotlivé národnosti a aj ich špecifiká. Nachádzame vždy veľmi vďačného návštevníka, čo je pre nás múzejníkov úžasná vec. Pretože hľadáme spôsob, ako priblížiť občanom Slovenska to, že tu žijú rôzne národnosti,” povedal Mešťan.
Výstava je súčasťou dlhodobého projektu Múzeá a etniká a podieľajú sa na nej všetky pracoviská SNM, zamerané na dokumentáciu kultúry etnických minorít, žijúcich na území Slovenska. Organizátori dnes predstavia aj zborník príspevkov z konferencie, venovanej tradíciám kulinárskej kultúry na Slovensku a publikáciu Jána Botíka Etnická história Slovenska.

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR, výstava potrvá do 14. apríla 2008.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Dokumentačné centrum českej kultúry na Slovensku

Hana Zelinová, SNM – EM – Dokumentačné centrum českej kultúry na Slovensku
Dokumentačné centrum českej kultúry na Slovensku vzniklo v roku 1999 ako organizačná zložka Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, na ktorého pôde vznikol projekt Analýza podielu Čechov na hospodárskom, kultúrnom a spoločenskom vývoji Slovenska.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Marginální role muzea v současné české společnosti

Spojení „muzeum a změna“ v názvu konference AMG připravené v roce 2003 otevírá různé možnosti, vždy však vybízí k porovnání stavu v průběhu času. Srovnáme-li česká muzea současnosti a koncem 80. let minulého století, snad nejviditelnější pozitivní změnou je pokračující vnitřní strukturování muzejního světa.

Odpovede

  1. Výstava Chute a vône Slovenska predstavuje tradície…

    Tak toto si s radostou pozriem. Doporucujem aj tuto publikaciu:

    Slovenský rok – receptár na dni sviatočné, všedné i pôstne

    Popredná slovenská etnologička, vedecká pracovníčka Ústavu etnológie SAV, Rastislava Stoličná-Mikolajová, vydala ďalšiu zaujímavú publikáciu. Okrem toho, že je spoluautorkou viacerých významných vedeckých publikácií slovenskej etnológie, ako napríklad Etnografického atlas Slovenska (1990) či Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska I., II. (1995), doteraz vydala aj viacero popularizačných prác s tematikou ľudovej stravy: Jedlá a nápoje našich predkov (1991), Tradičná strava na Slovensku (2000) a Kuchyňa našich predkov (2001). V roku 2004 vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej ďalšiu autorkinu knihu – Slovenský rok s podtitulom Receptár na dni sviatočné, všedné i pôstne.

    Autorka zvolila koncepciu vychádzajúcu z úzkeho prepojenia kultúrneho a cirkevného kalendára a stravovacej kultúry tak, ako to bolo bežné vo vidieckom prostredí na Slovensku miestami až do polovice 20. storočia. Mnohé tradičné suroviny a jedlá sa však zachovali a pripravujú sa aj v súčasnosti predovšetkým v dni sviatočné. Okrem globalizačných tendencií súčasnosti sa ako alternatíva však neraz revitalizujú aj tradičné suroviny a pokrmy. Nezriedka je to tiež v prepojení na turizmus, keď lokálne či regionálne špecifiká slúžia na ozvláštnenie miestnej gastronomickej ponuky.

    Tematické členenie publikácie zodpovedá zvolenej koncepcii, a tak je práca rozčlenená na štyri základné kapitoly: Jar, Leto, Jeseň, Zima. Úvod Ľudový kalendár a hladné žalúdky prináša základné informácie o kalendári, ako sa po stáročia uplatňuje v našom geograficko-kultúrnom kontexte, pričom i tu sa ukazuje dávne židovsko-kresťanské kultúrne podložie. Autorka zdôrazňuje tiež úzku väzbu vidieckeho človeka na Slovensku so striedaním cyklov v prírode, doslova odkázanosť na jej priazeň či nepriazeň, čo malo odraz v poverových predstavách a mnohých úkonoch i vo folklórnych prejavoch. Popisy mnohých poverových úkonov a jednotlivé folklórne texty (piesne, zariekania, vinše) autorka v texte jednotlivých kapitol uvádza. Tieto väzby a symbolické prejavy sa zároveň tesne prepletali aj s materiálnym životom vidiečanov, a teda aj s ich stravovacími návykmi a kultúrou, ktoré však svojou racionálnosťou (napr. striedanie dní hojnosti a pôstu) môžu i v súčasnosti pôsobiť inšpiratívne.

    R. Stoličná-Mikolajová začína každú kapitolu prehľadom zvykov a úkonov tradičného kalendára podľa jednotlivých sviatkov, ktoré ozvláštňovali každodenný život na vidieku. Autorka približuje čitateľovi v jednotlivých podkapitolkách, ako tradičná kulinárna kultúra využívala miestne potravinové zdroje, ako sa novými surovinami obohacoval jedálny lístok a aké symbolické funkcie plnili jednotlivé suroviny či jedlá, ako napr. vajce, jarné zelené rastliny ako štiav, špenát či pŕhľava, alebo ryba na vianočnom stole. Súčasťou každej kapitolky je receptár na príslušné obdobie roka či kalendára.

    Autorka čerpá materiál – recepty z celého Slovenska a uvádza ich pod lokálnymi či regionálnymi názvami. V mnohých prípadoch uvádza aj región, z ktorého daný recept pochádza. Receptár je teda akýmsi svojským, čitateľsky príťažlivým atlasom tradičnej stravy na Slovensku.

    Fakt, že vydanie publikácie finančne podporili BM-kávoviny sa v texte objavuje odporúčaniami na konzumáciu kávovinových výrobkov firmy, čo však nepôsobí obzvlášť rušivo. Súčasťou publikácie je Register, v ktorom sú abecedne usporiadané jednotlivé recepty podľa názvov jedál, a aj takýmto spôsobom je možné si ich ľahko v knihe nájsť.

    Knižka Rastislavy Stoličnej–Mikolajovej Slovenský rok – receptár na dni sviatočné, všedné i pôstne má pôsobivú grafickú úpravu s vtipnými ilustráciami Martina Kellenbergera. Svojou informačnou hodnotou a pútavým podaním je táto knižka nasledovaniahodným príkladom kvalitného a aktuálneho sprístupňovania hodnôt tradičnej kultúry na Slovensku.

Comments are closed.