Všetko čo ste chceli vedieť o kultúre (ale báli ste sa opýtať)

Obnova.sk Fotografia

Projekt Všetko čo ste chceli vedieť o kultúre (ale báli ste sa opýtať) prezentuje tri billboardové projekty v trashovej estetike, pripomínajúcej populárne bulvárne časopisy. Billboardy s tvárami populárnych slovenských celebrít, komunikujú dostupné, publikované citáty slovenských intelektuálov Samuela Abraháma, Tóna Popoviča a Martina Šulíka, ktorí sa pravidelne vyjadrujú k témam slovenskej kultúrnej politiky. Minikampaň Všetko čo ste chceli vedieť o kultúre (ale báli ste sa opýtať) je teda príspevkom k aktuálnym verejným diskusiám o stave súčasnej slovenskej kultúry, a to nielen v kontexte (snáď najreflektovanejšieho) problému STV vs. verejnoprávnosť, ale danom do oveľa širších súvislostí, vyjadrených napríklad iniciatívou “1000 slov o hodnotách a kultúre”; projekt má za cieľ adresovať akútne problémy a javy, pomenovateľné Huizingovými slovami ako “všeobecné oslabenie súdnosti”, a to v zmysle gradujúcich procesov duševného splošťovania a kontinuálneho rozvoja nezdravého, falošného rámca vkusu. Mnohí v tomto zmysle (ako nakoniec už aj spomínaný Huizinga), právom hovoria jedným dychom o kultúre a kríze – u nás ďalej oprávnene dávanej do súvisu nielen s vlastnou (povedzme dobovou) krízou hodnôt, ale aj so snahou o naozaj povážlivé usmernenie tejto situácie vedením nemiestnej kultúrnej politiky štátu, s jej často nekompetentými predstaviteľmi, a ich prinajmenšom diskutabilnými prístupmi k tomuto komplexnému problému. Obnova.sk Fotografia

Stav slovenskej kultúry bol mnohými verejnými činiteľmi a zákonodarcami niekoľkokrát konfrontovaný formou naozaj veľmi prekvapivých vyhlásení, ašpirujúcimi napríklad na transformáciu, zoštíhlenie a degeneráciu nekomerčných, štátnych inštitúcií typu Slovenská filharmónia, alebo Slovenská národná galéria (z dôvodu nevykazovania zisku?!), alebo podobne ignorantsky atakujúci už teraz minimálne rozvinutú, a naozaj veľmi ťažko prežívajúcu nekomerčnú, alternatívnu kultúru. Pravdou však je, že takéto apely (netykajúce sa len sféry vizuálneho umenia, ale podobným spôsobom aj ďalších oblastí kultúry) bohužiaľ nesmerujú k nutnému ozdraveniu, ale len k nezmyselnej a už nezvratnej amputácii postihnutej “končatiny”. Za danej situácie je totiž pochopiteľne nereálne žiadať od kultúrnych inštitúcií súčasne ziskovosť, aj prístupnosť, pokiaľ pre ne nie je dopredu vytvorená uspokojujúca donorská platforma, a ak podpora umenia zďaleka nie je široko propagovanou, prestížnou záležitosťou. Bez takéhoto funkčného pojítka, zaručujúceho príliv stálych investícií, nie je možné, napríklad v prípade múzea, budovať kvalitné zbierky, realizovať nákladné PR kampane, ponúkať skvelé lektorské služby, gift shopy, a následne docieliť niekoľkohodinové rady, aké môžeme vidieť v berlínskej MOMA. Rovnako nekomerčná alternatívna kultúra, u nás snáď oveľa akčnejšia a aktuálnejšia ako štátna, bez vytvorenia vhodného alternatívneho systému financovania zanikne úplne. Aj s ohľadom na nevydarené socialistické experimenty, sa ale nezdá veľmi reálne, že štát dokáže uniesť bremeno byť nielen rámcom, ale aj univerzálnym darcom kultúry. Nakoniec, koreňom problému sa zdá byť predovšetkým nepochopenie samotnej hodnoty umenia a kultúry. Práve dôsledkom takéhoto nedorozumenia napríklad je, že úroveň našej kultúry je čoraz častejšie reprezentovaná, rozvíjaná a neoprávnene zužovaná na bázu projektov typu Kravy robia mesto krajším!, a ďalšie. Samozrejme pokiaľ by u nás existovala patričná diverzita prejavov, nemusela by tu byť obava, že bežný masový divák bude kravy – svojim formálnym, nehovoriac už o (nijakom) ideovom poňatí, korešpondujúcim s úrovňou koníkov, sloníkov, alebo autíčok zo shopping centier a zábavných parkov, naozaj nevedomky považovať za umenie a jeho merítko. Ešte väčšiu obavu a prekvapenie ale vzbudzuje fakt, že nad touto komerčnou zábavou a letnou dekoráciou útulnej, teraz ešte gýčovej letnej Bratislavy, prebralo záštitu práve Ministerstvo kultúry SR, ktoré je inak v dôsledku svojich limitovaných zdrojov neschopné hmotne, a ani morálne podporovať mnohé záslužnejšie a autentickejšie kultúrne aktivity. Zdá sa, že o kultúre sa toho predsa len mnohé nevie, a tak každý kto má potrebu sa k tejto téme konštruktívne vyjadriť, by tak mal urobiť čo najskôr..

pozvanka
BILLBOART GALLERY EUROPE VÁM S POTEŠENÍM OZNAMUJE OTVORENIE ĎALŠIEHO PUBLIC ARTOVÉHO PROJEKTU: VŠETKO ČO STE CHCELI VEDIEŤ O KULTÚRE (ALE BÁLI STE SA OPÝTAŤ) V TRVANÍ OD 16/06/05 – 30/06/05 V BRATISLAVE NA ŠANCOVEJ, BAJKALSKEJ A KARADŽIČOVEJ ULICI AUTORSKÁ A REALIZAČNÁ SPOLUPRÁCA MIRA KERATOVÁ, KATARÍNA KUCBELOVÁ, MAREK KVETAN, LUCIA TKÁČOVÁ ZA PODPORU ĎAKUJEME MEDIÁLNEJ AGENTÚRE AKZENT MEDIA A TLAČIARNI REPRO BITTNER
VIAC INFO INFO@BILLBOART.ORG ALEBO 0905.511.582

Obnova.sk Fotografia
>>> ŠANCOVA ULICA – YMCA, BRATISLAVA

Obnova.sk Fotografia
>>> BAJKALSKÁ ULICA – ŠK SLOVAN, OPROTI AUTOBUSOVEJ STANICI, BRATISLAVA

Obnova.sk Fotografia
>>> KARADŽIČOVA ULICA – KRIŽOVATKA ZÁHRADNÍCKA, BRATISLAVA

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Štát má dlh voči kultúre

Štát má voči kultúre dlh a to nielen ekonomický “Má aj dlh v zmysle postavenia kultúry a toho ako štát vníma kultúru a jej význam a má dlh v zmysle systematických a strategických zmien,” na dnešnej

Žiadajú novelizovať zákon o Martine

MARTIN – Zákon o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov, ktorý prijala Národná rada v roku 1994, nespĺňa svoj účel a treba ho novelizovať. Rada národnej kultúry, ktorá je poradným orgánom mestského zastupiteľstva v Martine, spolu s mestom vypracovala návrh novelizácie zákona, ktorý by v praxi napĺňal jeho myšlienku – prebudovanie mesta na centrum národnej kultúry.

Portál Kultúrny profil Slovenska

Internetový portál o slovenskej kultúre – Kultúrny profil Slovenska, ktorý v slovenskej a anglickej jazykovej mutácii informuje na jednom mieste o dianí na Slovensku pritiahol za rok od svojho spustenia vyše milión návštevníkov zo Slovenska i celého sveta. Ako ďalej agentúru SITA informovala Petra Fejdi z tlačového referátu ministerstva kultúry, portál je verejne a bezplatne prístupný. Mesačne ho navštívi priemerne 100-tisíc záujemcov o slovenskú kultúru, umenie či históriu, aby získali tipy na zaujímavé výlety, zorientovali sa v ponuke festivalov či nadviazali kontakt s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými skupinami.

Dosť bolo kultúry!

Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré pod záštitou Rady Európy sa každoročne konajú aj na Slovensku, patria zatiaľ k ojedinelým európskym podujatiam. Ak „európskej“ kultúrnej politiky dodnes niet, spoločná stratégia sa skôr či neskôr musí zrodiť. V prvej fáze možno ako štít proti agresivite kultúry americkej. Expandujúcu amerikanizáciu a hegemónne postavenie kultúr západnej Európy mnohí už dnes vykresľujú ako nepriateľov našej kultúry. Lebo, vraj, ide o fenomén, ktorý vygumuje z kultúrnej mapy sveta niečo tak chatrné a chúlostivé, ako je slovenská kultúra. Hľa, aká mohutná môže byť malovernosť!