Veľký čínsky múr pod lupou vedcov

Čína onedlho začne terénny výskum Veľkého čínskeho múru, ktorý je súčasťou ambiciózneho plánu ochrániť obrovskú stavbu pred ďalším poškodzovaním. Dvojročný projekt, ktorý zahŕňa použitie laseru a lokalizačných systémov, je považovaný za najrozsiahlejšiu štúdiu, akú kedy na Veľkom čínskom múre urobili.

“Vypracovanie detailného materiálu o múre je základným krokom v procese ochrany tejto stavby,” povedal výskumník Zhewen Luo pre denník China Daily. Veľký čínsky múr trpí nielen prirodzeným zosuvom pôdy, turizmom ale aj vandalizmom, pretože mnohí ľudia sa snažia vyryť svoje mená do tehál. Miestni farmári tiež k múru pribíjajú železné rebríky, aby tak umožnili turistom prístup k múru zdarma. Tento terénny výskum je súčasťou 10-ročného projektu s názvom Ochrana Veľkého múru. Ako informoval viceprezident štátneho úradu pre kultúrne dedičstvo Xiaoming Chai, projekt sa začal minulý mesiac. “Výskum nám poskytne nielen jasný a kompletný obraz o súčasnom stave Veľkého múra, ale budeme mať aj základný právny rámec na jeho ochranu,” povedal Chai.


Veľký čínsky múr je starý systém opevnenia, ktorý sa tiahne naprieč severnou Čínou. Do dnešnej podoby ho dobudovali za dynastie Ming v období od konca 15. storočia do začiatku 17. storočia. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Múr sa tiahne v ohromujúcej dĺžke 6 700 km. V niektorých úsekoch ho tvorí niekoľko línií a vytvára odbočky (započítané do celkovej dĺžky), na iných miestach je naopak prerušený.


Copyright © SITA 2006
Zdroj:
http://cestovanie.sme.sk/clanok.asp?cl=2629974

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Pevnosť Veľkého čínskeho múra spočíva v ryži

Tajomstvo pevnosti a dlhovekosti Veľkého čínskeho múra spočíva v lepkavej ryži, ktorú stavebníci použili na vytvorenie malty. Zistil to čínsky vedecký tím. Výsledky ich výskumu na svojej webovej stránke zverejnil denník Daily Telegraph. Časti múra postavené počas vlády dynastie Ming vznikli pred zhruba 600 rokmi zmiešaním kaše z lepkavej ryže a haseného vápna. Práve ryžová kaša zlepila dokopy tehly tak pevne, že na mnohých miestach múru ani dnes nerastie tráva. V ryži sa nachádza amylopektín, ktorý podľa vedcov z univerzity Zheda “pomohol vytvoriť kompaktnú mikroštruktúru, čo dodalo stabilnejšie fyzické vlastnosti a väčšiu mechanickú silu”. Použitie lepkavej ryžovej kaše je pritom podľa nich jednou z najdôležitejších technologických inovácií tej doby. V období vládnutia dynastie Ming totiž vznikali hrobky, pagody a múry odolné voči zemetraseniam a iným prírodným katastrofám.

Čínsky múr sa postupne skracuje

Hovorí sa, že Veľký čínsky múr je jedinou stavbou na Zemi, ktorú je možné vidieť voľným okom z vesmíru. Nie je to pravda. Legendu o viditeľnosti tejto pamiatky z vesmíru poprel vlani prvý čínsky kozmonaut, keď sa vrátil z obežnej dráhy Zeme. Čínske ministerstvo školstva už nariadilo prepísať učebnice.

Veľký čínsky múr čoraz väčším magnetom pre turistov

Čo sa človeku vybaví v mysli, keď sa povie Čína? Dračie hory, Žltá rieka alebo Veľký čínsky múr? S najväčšou pravdepodobnosťou to bude práve Veľký čínsky múr, 6000 kilometrov dlhý had, ktorý sa krúti medzi divokými horami severnej Číny.

Múr kedysi chránil Ríšu stredu pred barbarmi a vôbec pred cudzím vplyvom, ale časy sa menia. Dnes je to presne naopak a veľký čínsky múr slúži ako magnet, ktorý priťahuje zahraničných turistov a je hlavnou oporou turistického priemyslu.

Obnova.sk Foto

Svetové kultúrne dedičstvo v Číne

Svetové kultúrne dedičstvo v Číne je názov fotografickej výstavy v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Farebné fotografie predstavujú Veľký čínsky múr, najväčší vojenský obranný objekt vybudovaný v staroveku, ktorý je od roku 1987 zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.