Čo sa človeku vybaví v mysli, keď sa povie Čína? Dračie hory, Žltá rieka alebo Veľký čínsky múr? S najväčšou pravdepodobnosťou to bude práve Veľký čínsky múr, 6000 kilometrov dlhý had, ktorý sa krúti medzi divokými horami severnej Číny.

Múr kedysi chránil Ríšu stredu pred barbarmi a vôbec pred cudzím vplyvom, ale časy sa menia. Dnes je to presne naopak a veľký čínsky múr slúži ako magnet, ktorý priťahuje zahraničných turistov a je hlavnou oporou turistického priemyslu.

Mao Ce-Tung, či Dračie hory nebudú zrejme tým symbolom Číny. Hory sú si v Číne dosť podobné… Ani Žltá rieka – na to je príliš divoká a neuchopiteľná. Naopak Veľký múr je na tento účel ideálny – môžete si naň siahnuť, môžete sa po ňom i prejsť a samozrejme sa pri ňom môžete nechať aj vyfotografovať. A ešte k tomu vedie z Pekingu k najznámejšej časti múra pri dedinke Badaling hladká asfaltová diaľnica. Preto sa tu celoročne tlačia davy ľudí, ktoré z času na čas rozoženie ochranka nejakého prezidenta nebo premiéra. A podľa toho tiež vyzerá mumraj v strážnej veži.

Prepchatý Badaling je ale tou čerešničkou na torte, starostlivo vybratou a ešte starostlivejšie udržiavanou. Podobnú starostlivosť venuje turistický úrad už iba Dračej hlave – teda miestu, kde Veľký múr vstupuje do Žltého mora. Zvyšok kamenného múra uniká pozornosti a starostlivosti úradu. Cudzinci týmto opusteným oblastiam hovoria Starý múr. Lepšie to vysvetľuje v Pekingu usadený obchodník Aleš Kučera – Je to výraz, ktorý sa skôr používa medzi ľuďmi, ktorí tu žijú. Starým múrom nazývame časť steny, ktorá je v pôvodnom stave a ktorá má svoje vlastné kúzlo. Sú tam samozrejme časti, ktoré sú neprístupné, pretože tá stena je naozaj zborená a človek sa tam nedostane. Ale sú tu aj zase časti, kde človek môže dýchať atmosféru histórie.

Na Starom múre som na začiatku leta niekoľkokrát prenocoval. Našiel som si pokojné miesto v jednej zo strážnych veží pri dedinke Gu Bei Kou, asi 120 kilometrov severovýchodne od Pekingu. Na týchto miestach je Veľký múr neudržiavaný. nevedú sem cesty pre turistické autobusy, neplatí sa tu vstupné a zablúdia sem maximálne pastieri oviec alebo náročnejší turisti. V noci som pozoroval hviezdy, počúval cikády a raňajky som si rozložil priamo na kamennej streche. Veľký múr sa strácal v rannom opare, občas zmizol v tráve alebo zmizol úplne. Dedinčania totiž po stáročia Veľký múr rozoberajú a tehly a kameň používajú ako stavebný materiál pre svoje chudobné príbytky.

Ibaže aj staré opustené, pre turistov uzavreté oblasti, teraz vláda otvára a tam, kde včera líšky dávali dobrú noc, vedie dnes cesta a stojí hotel. Potvrdzuje to opäť Aleš Kučera: V čase, keď som tam začal chodiť, tak tam nijakí turisti neboli. Z dnešnej dedinky, kde mám svojich čínskych priateľov, kde som bol vždy vítaný, sa teraz stáva dedinka, kde sa začínajú objavovať hotely. Napriek tomu tam cestujem i dnes a mám tam svojich priateľov.

Od tohtoročného augusta to však majú cestovatelia a turisti, ktorí vyrážajú na Starý múr, o niečo zložitejšie. Pekinská vláda totiž do týchto lokalít zakázala vstup. Dôvodom je podľa úradov ochrana Veľkého múra pred stále vyšším počtom návštevníkov. Nocľah v strážnej veži sa preto môže pri troche smoly pekne predražiť. Niektorí moji priatelia ale tvrdia, že môžu pokojne po Veľkom múre trampovať aj naďalej. Nikto predsa nie je schopný ustrážiť stovky kilometrov dlhého hada, ktorý sa plazí medzi horami a kam veľakrát nevedú žiadne cesty.

Avšak skutočným a hlavným dôvodom ochrany múra je ale niečo iné. Za 5 rokov budú v Pekingu Letné olympijské hry a Čína sa chce predviesť v celej svojej kráse. Miestna vláda preto začína investovať obrovské finančné prostriedky na kultúrne pamiatky v meste a jeho okolí. Veľký múr je ale na zásadnú rekonštrukciu naozaj príliš veľký a tak vláda vybrala iba niekoľko lokalít, do ktorých napumpuje peniaze a ktoré bude návštevníkom Olympijských hier ukazovať. Osud ostávajúcich častí múru tak zostáva.

Ľubomír Smatana, 15. 12. 2003

Zdroj: http://www.slovakradio.sk/radiozine/page.php?id=1418