Vajnory opravujú ľudový dom

Obrázok k článku (vajnory.sk)

Bratislavská mestská časť Vajnory opravuje Vajnorský ľudový dom z finančných prostriedkov získaných z verejných zdrojov, od podnikateľských subjektov i darov súkromných osôb. Vajnory získali grant z ministerstva kultúry (18 000 eur), finančnými prostriedkami prispela Nadácia Všeobecnej úverovej banky (10 000 eur) a Slovenské elektrárne (2 000 eur). Samospráva vyhlásila aj zbierku na záchranu domu, na ktorú miestni podnikatelia i radoví občania prispeli sumou viac ako 2 800 eur. Najnovšie mestská časť získala grant aj z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja 1 000 eur. Náklady na opravu Vajnorského ľudového domu sa odhadujú na 664 000 eur. Zámerom predstaviteľov mestskej časti je v budúcnosti zriadiť v rekonštruovaných objektoch domu predajňu keramiky, vína, informačné centrum, ale aj miestnosti, kde sa bude môcť mladá generácia venovať tradičným remeslám – paličkovaniu, maľovaniu na keramiku či vyšívaniu. Agentúru SITA o tom informovala Mária Račková z miestneho úradu.

Národná kultúrna pamiatka Vajnorský ľudový dom je jednou z posledných pôvodných vajnorských architektúr zo začiatku 19. storočia. Kultúrnu pamiatku v havarijnom stave sa rozhodla zachrániť súčasná samospráva Mestskej časti Bratislava – Vajnory. V roku 2009 mestská časť požiadala o posudok stavby i návrh obnovy Centrum obnovy pamiatok Katedry technológie stavieb Slovenskej technickej univerzity. Z dvoch návrhov na rekonštrukciu sa poslanci rozhodli pre obnovu Vajnorského ľudového domu s čo najvernejším uvedením do pôvodného stavu a vzhľadu. Rekonštrukčné práce na dome č.1 sa začali v roku 2010. Miestna samospráva plánuje postupne obnoviť aj ostatné časti tejto pamiatky – dom č. 2 až 4, postup rekonštrukčných prác ako aj ďalšia obnova sú však závislé od finančných prostriedkov.

Tesne pred rekonštrukciou bol ľudový dom takmer pred zrútením. Bolo potrebné podchytiť narušené základy a porušenú strešnú konštrukciu. Nosné steny boli vybudované z nepálenej tehly kombinovanej s kameňom. Nepálená tehla použitá pri obnove bola vyrobená podľa starej receptúry z hliny a slamy. Narušené plochy nosných stien sa opravovali nepálenou tehlou získanou zo starých stavieb pri ich odstraňovaní.

Na dome číslo 1 je už vybudovaná nová konštrukcia strechy vrátane novej krytiny. Poškodené štítové múry bolo nevyhnutné odstrániť až po korunu pôvodného muriva nosných stien a po vyhotovení venca boli znovu vymurované. Podchytili základy pod nosnými stenami, uložená je izolácia z vonkajšej strany základov. Po vonkajšom obvode základov je uložené drenážne potrubie so zaústením do dažďovej kanalizácie. V interiéri domu sú steny zabezpečené sanačnou omietkou, podlaha je pripravená pre uloženie systému pre odvetrávanie.

Vajnorský ľudový dom je ukážkou tradičnej zástavby. Stavebným materiálom ľudového domu bola najmä nepálená tehla kombinovaná s kameňom a pálenou tehlou. Steny sú približne 60 – 70 cm hrubé, majú nápadný strop s hrubým nosným povalovým trámom, valené klenby a drevené podlahy. Členenie a interiér obytného domu bol prispôsobený potrebám vtedajšej rodiny. Pozostával z troch priestorov – kuchyne s otvoreným ohniskom, ktorým sa vykurovala i predná izba a komora, často prestavaná na zadnú izbu. Hospodárske stavby ako stajňa, maštaľ a stodola, boli od obytnej časti domu oddelené prešovňou, kde sa nielen lisovalo hrozno, ale i uskladňovalo dorobené víno.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Hlinené stavby

Z hliny sa stavalo už v praveku. Monumentálne hlinené stavby poznáme zo starovekého Egypta a Mezopotámie. V Mezopotámii sa do hliny na nepálené tehly na stavbu zikkuratov pridával prírodný asfalt – bitúmen. V Egypte, antickom Grécku a Ríme sa do hliny pridávala rezaná slama. Stavbu stien z hliny spomína aj rímsky architekt Vitruvius v 2. polovici 1. storočia pred naším letopočtom. V Európe bola nepálená hlina bežným stavebným materiálom až do 1. svetovej vojny.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Odpovede

  1. Fíha, no pekne, držím im

    Fíha, no pekne, držím im palce. Snáď to dobre dopadne. Len tá konečná suma projektu 664 000 € mi celkom vyrazila dych. :D Snáď to nebudú laici považovať za smerný údaj o potrebných financiách pri obnove ľudovej architektúry.

  2. So sumou vyše 20 miliónov

    So sumou vyše 20 miliónov bývalých korún sa radšej nemali nikde chváliť, pretože vlastníci ľudovky, ktorí roky žiadajú nejakú podporu (často na domy, kde by chceli trvalo bývať), si zase povedia : “Jasné, Blava! Tam idú všetky peniaze! A nám zase nič!” Síce hovoria o týchto nákladoch, že sú len na opravu, ale podľa mňa by v tom malo byť zahrnuté už aj celé vybavenie priestorov na ich budúci účel, a k tomu by si ešte niekto mohol niečo uliať a postaviť si nový barák.

  3. Zjavne také peniaze

    Zjavne také peniaze nedostali, to majú na tolko nacenené len v projekte, nuž ale za takú sumu by sa dalo obnoviť aj 6 domov (teda záleží od toh, v akom stave by boli).

  4. Ja ako rodeny Vajnorak mozem

    Ja ako rodeny Vajnorak mozem povedat, ze vzhladom na velkost objektu suma skoro 700kE je BOHAPUSTA “RYZA”. Nie je mozne, aby to tolko stalo. No idem checknut miestne news, a mozno sa spytam starostu, ze preco tych 700kE :)

Comments are closed.