V r. 2013 bude Európske hlavné mesto kultúry v SR aj vo Francúzsku

V roku 2013 bude mať Európska únia dve hlavné mestá kultúry – jedno na Slovensku a druhé vo Francúzsku. Zatiaľ nikto netuší, ktoré dve mestá sa stanú Európskymi hlavnými mestami kultúry (EHMK). Dozvieme sa to koncom roka 2008.

O titul sa uchádza aj francúzske mesto Marseille, informoval na dnešnej tlačovej besede vedúci výboru EHMK 2013 Bernard Latarjet.

Spolu so zvoleným zástupcom pre kultúru mesta Marseille, Serge Boteyom a zástupkyňou riaditeľa kultúrneho oddelenia mesta Marseille Monique Venturini prišli na Slovensko, aby sa zoznámili nielen so svojim budúcim sesterským mestom, ale aj s našou krajinou. Počas týždenného pobytu na Slovensku sa stretnú s umelcami a zástupcami miest, ktoré v SR o tento titul bojujú. Budú diskutovať so zástupcami univerzít, výskumných ústavov, spoločenských združení a remeselníkmi. Latarjet je presvedčený o tom, že zo Slovenska si odnesú veľa užitočných podnetov. “Prišli sme, aby sme Slovákov stručne informovali o tom, čo chystáme, ale hlavne sme sem prišli počúvať a pozerať sa,” spresnil Botey. Francúzsky divadelník so slovenským pôvodom, Peter Bu, ktorý je zodpovedný za slovenskú časť projektu, ich bude na tejto ceste sprevádzať. “Chcem, aby sa do Slovenska zamilovali, preto im poukazujem tie najkrajšie slovenské miesta,” povedal.

Projekt Európskej únie “Hlavné mesto kultúry” vyzýva každý rok na spoluprácu dve mestá z krajín, ktoré sú odlišné, od seba vzdialené a nemajú nijaké osobité väzby. “Európska únia mala šikovnú ruku, keď nás dvoch vytiahla z klobúka. Robia to naschvál, vždy vyberú krajiny, ktoré sú od seba ďaleko, aby boli nútené zoznámiť sa,” skonštatoval Peter Bu.

Na Slovensku o titul bojujú Banská Bystrica, Bratislava, Dolný Kubín, Košice, Martin, Nitra, Prešov, Trenčín a Trnava. Zaujímavosťou je, že práve Bratislava dlho tajila, že sa o titul uchádza. Nakoniec jej predstavitelia priznali, že podali podklady.

Druhé najväčšie francúzske mesto Marseille je veľmi odlišné od slovenských miest. Žijú tam desiatky rôznorodých kultúr, ktoré našli spôsob, ako spolu vychádzať. Latarjet tvrdí, že práve to je pridanou hodnotou ich projektu, pretože svet a hlavne západná Európa sa musí pripraviť na obrovské migrácie. “Napriek tomu, že si vážime konkurentov, myslíme si, že marseillský projekt má z politických a kultúrnych dôvodov dosť veľkú nádej na to, aby vyhral”, povedal Botey.

Mesto Marseille je aj dobrou ilustráciou toho, čo môže kultúra priniesť mestu a prirodzene aj kraju a štátu. Predstava o Marseille bola kedysi vo Francúzsku veľmi záporná. Za desať rokov tu vznikli nové pracovné príležitosti a obraz o meste sa zmenil. “Takže ľudia, ktorí si myslia, že financovanie kultúry je vyhadzovanie peňazí von oknom sa veľmi mýlia,” myslí si Peter Bu.

Vo Francúzsku robili prieskum o tom, koľko predchádzajúce hlavné mestá do súťaže investovali a koľko sa im v rámci turistiky a príchodu nových investorov vrátilo späť. Zisk bol šesťnásobne vyšší.

Myšlienka podujatia Európske hlavné mesto kultúry vznikla v roku 1985. Tento titul môže priniesť mestu a jeho regiónu zviditeľnenie na európskej úrovni. Jeho nositeľ získa možnosť dobudovať infraštruktúru mesta, obnoviť historické pamiatky a prilákať domácich aj zahraničných turistov. Európska únia (EÚ) poskytne mestu finančný príspevok, cenu Meliny Mercouri, až do výšky 1,5 milióna eur, ktoré poslúžia na spolufinancovanie projektu a mesto ich získa, ak splní záväzky prijaté počas jeho výberu. Víťazné mesto musí rátať aj s vlastnými zdrojmi a sponzormi.

Tento rok nesú titul luxemburské hlavné mesto a rumunské Sibiu.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…