Streche kaplnky na Symbolickom cintoríne vrátili podobu z roku 1949

Strechu kaplnky na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou vo Vysokých Tatrách vynovili. Jej pôvodný tvar zo štyridsiatich rokov minulého storočia jej prinavrátili zošpicatené konce šindľov. Ako dnes ďalej informovala Jana Tomalová zo Štátnych lesov Tatranského národného parku, ktoré sú správcom cintorína, počas úprav v minulom storočí sa totiž šindeľ prekryl novým a špecifický prvok sa vytratil.

Kaplnka na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou. ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, má ihlanovú strechu s dreveným šindľom a malou vežičkou s cibuľovitým zastrešením. Vo vežičke sa nachádza pôvodný malý zvon s mottom Symbolického cintorína, ktoré znie „Mŕtvym na pamiatku – živým pre výstrahu“. Na vrchole vežičky je umiestnený drevený kríž. Predlohou pri úprave strechy bola historická fotografia z roku 1949. Podľa vedúceho ochranného obvodu Vyšné Hágy Igora Cpina tak budú môcť návštevníci po zime po osemdesiatich rokoch možnosť vidieť kaplnku v pôvodnej kráse. Na pietne miesto sa totiž vzťahuje sezónna uzávera od 1. novembra do 14. júna.

Nová krytina je z dreva červeného smreku, zatiaľ čo predtým sa zvykli používať šindle zo smreku obyčajného. Podľa Ivety Bujnovej, vedúcej popradského pracoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov, sa predpokladá, že kvalita rezaného šindľa bude dobrá a dlhšie vydrží tvrdé tatranské podmienky aj bez základnej údržby a náteru. Práce realizovala spoločnosť Tatranský šindeľ. V portfóliu má aj pokládky na Oravskom hrade či Drevenom moste v Kluknave, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.

Symbolický cintorín bol slávnostne otvorený v rámci programu Tatranských slávností Klubu slovenských turistov a lyžiarov, ktoré sa konali 10. a 11. augusta 1940. Do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok bol pod číslom 3849 zapísaný 30. októbra 1963. V súčasnosti sa v limbovom háji pod Ostrvou nachádza 398 tabuliek s 535 menami obetí hôr. Za posledný rok pribudlo sedem tabuliek s ôsmimi menami.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Odpovede