Kniha o ružomberskom cintoríne by mala pomôcť jeho vyhláseniu za pamiatku

Pomôcť vyhláseniu ružomberského cintorína za národnú kultúrnu pamiatku má nová kniha “Ružomberok – Hlavný mestský cintorín” od Radislava Kenderu, ktorú predstavili na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Autor v 180-stranovej knihe zozbieral životopisy vyše 160 osobností, ktoré sú pochované na ružomberskom cintoríne a významným spôsobom sa zapísali do našich dejín. Boli to najmä osobnosti slovenského priemyslu a bankovníctva, povedal autor publikácie.


Kniha je výsledkom niekoľkoročnej práce v teréne, v archívoch, s literatúrou, príjemných stretnutí so žijúcimi rodinnými príslušníkmi osobností pochovaných na ružomberskom cintoríne,” povedal Kendera. Jeho autorské úsilie smeruje k vyhláseniu ružomberského cintorína za národnú kultúrnu pamiatku.


Recenzent knihy, univerzitný pedagóg a historik Ivan Chalupecký si myslí, že najlepším vonkajším prejavom významu cintorína v Ružomberku by bolo jeho vyhlásenie za národný cintorín, podobne ako je to v Martine. “V Martine sú pochované osobnosti hlavne z oblasti kultúry, politiky a národného života, čo je však len časť mozaiky. Bez ekonomickej podpory by boli národné snahy veľakrát márne,” zdôvodnil.


Hlavný mestský cintorín vznikol v roku 1913 v Ružomberku, v časti Kalvária. Posledný odpočinok na ňom našli mnohé významné slovenské osobnosti. Medzi nimi sú napríklad prvý slovenský profesionálny archeológ Vojtech Budinský, rodina výtvarných umelcov Dúbravských, maliar Ľudovít Fulla, básnik a dramatik Ignác Grebáč Orlov, filozof kultúry Ladislav Hanus.


Zdroj: Denník SME, 7. 6. 2006

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Problém Národného cintorína sa pohol dopredu – Leto 2001

MARTIN – Po viac ako ročnej prestávke začne v krátkom čase pracovať komisia pre správu Národného cintorína. Ako nás informoval zástupca generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice Milan Rakús, v kompetencii komisie bude okrem iného prerokúvať a posudzovať žiadosti o pridelenie hrobového alebo urnového miesta významným osobnostiam.

Obnovia najväčší cintorín ruských emigrantov

Mestečko Sainte Genevieve des Bois pri Paríži chce obnoviť najväčší cintorín ruských emigrantov na svete. Starosta Olivier Léonhardt dnes oznámil, že radnica dostala od Ruskej federácie sumu vo výške 700-tisíc eur (23,4 miliárd slovenských korún), ktorú jej Moskva dlžila od roku 1963 za 648 nezaplatených koncesií za hroby.