Vežu Katedrály sv. Martina čaká reštaurátorský prieskum

Obrázok k článku

Vežu Katedrály svätého Martina v Bratislave čaká pamiatkový a reštaurátorský prieskum. S tým sa začne hneď, ako bude hotové lešenie. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko. Práve tento prieskum by mal odhaliť rozsah poškodenia veže, v havarijnom stave pravdepodobne je krov veže v jej severozápadnej časti. “S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude rekonštruovať fasáda veže, krov veže, strešná krytina a niektoré pozlátené prvky,” povedal Haľko. Rozsah rekonštrukčných prác však bude podľa neho obmedzený aj finančne. Ide totiž o vyvolanú investíciu, ktorá nebola pôvodne v pláne arcidiecézy. Katedrála je zatiaľ otvorená obmedzene. Nie však pre rekonštrukčné práce, ale pre ladenie nového organu.

Dóm sv. Martina, v súčasnosti Katedrála sv. Martina, bol postavený v 14. storočí na mieste pôvodného románskeho kostola sv. Salvátora a cintorína. Po desaťročiach stavebných prác bola v roku 1452 vysvätená centrálna loď. Prístavby sú z 15. až 18. storočia. Počas 18. storočia boli do celého interiéru kostola pridané barokové prvky, ktoré boli v 19. storočí v rámci regotizácie odstránené (znovuobnovenia pôvodného gotického slohu). Baroková kaplnka sv. Almužníka však ostala zachovaná. Po dobití Stoličného Belehradu osmanskou ríšou, kde sa nachádzala aj uhorská korunovačná bazilika, sa stal Dóm sv. Martina v rokoch 1563 až 1830 korunovačným kostolom, kde bolo korunovaných 11 uhorských kráľov a deväť kráľovien. V roku 1760 bola pôvodná veža kostola zničená bleskom a musela byť nahradená novostavbou, ktorá bola znovu zničená v roku 1835 požiarom. V roku 1847 bola veža rekonštruovaná a v roku 1877 dostal Dóm sv. Martina dnešnú podobu. Naposledy bola katedrála opravovaná v 60 – 70. rokoch minulého storočia.

Od 11. novembra 2002 je Katedrála sv. Martina národnou kultúrnou pamiatkou. Od 8. marca 2008 je sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska. Katedrála je zasvätená Svätému Martinovi z Tours. V prvej polovici 20. storočia sa hneď vedľa katedrály nachádzala neologická synagóga, ktorá bola zbúraná v roku 1967 pre výstavbu Nového mosta.

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Vystavia zrenovovanú repliku uhorskej koruny

V pondelok 27. septembra 2010 bude od 15:00 v priestoroch Katedrály svätého Martina vystavená zrenovovaná a pozlátená replika uhorskej koruny, ktorá bola dočasne zložená z hrotu chrámovej veže v rámci rekonštrukcie jej poškodeného krovu. Súčasťou výstavy bude aj expozícia dokumentov nájdených v korune a fotodokumentácie z priebehu reštaurátorských prác. Koruna bude vystavená približne týždeň.

Výročie posvätenia katedrály sv. Emeráma

Veriaci v Nitrianskom biskupstve si v piatok 20. novembra pripomenuli sviatok Výročia posvätenia svojho katedrálneho chrámu. Zasvätený je svätému mučeníkovi Emerámovi a jeho história je spojená s prvým kresťanským chrámom v stredovýchodnej Európe, ktorý dal v roku 829 postaviť v Nitre knieža Pribina. Nitrianska katedrála je sídlom biskupstva, ktoré preukázateľne jestvovalo už v roku 880, teda ešte za života svätého Metoda. Katedrála – bazilika na Hrade v Nitre je zložená z troch kostolov.

V Katedrále sv. Emeráma objavili najstaršie pastofórium v Uhorsku

Najstaršie pastofórium v celom bývalom Uhorsku sa podarilo objaviť pri reštaurovaní Katedrály svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. Schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej sa nachádzala v hornej lodi chrámu pod ozdobou, preto ju predtým nebolo vidieť. Pochádza z roku 1497 a s najväčšou pravdepodobnosťou ju zhotovili majstri z Florencie. Na území bývalého Uhorska sa nachádzajú len štyri renesančné pastofóriá, nitrianske je z nich najstaršie.

Stav veže Kostola sv. Jakuba je viac než havarijný

LEVOČA 5. októbra 2001 (SITA) – Stav veže Kostola sv. Jakuba je viac ako havarijný,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru (ORA) v Levoči Ivan Tkáč. Prieskum veže, ktorý vykonali tohto roku pracovníci ORA potvrdil vysoký stupeň poškodenia celých kamenných blokov. Spolu s prieskumom urobili reštaurátori šablóny a sadrové odliatky najviac poškodených prvkov, ktorým hrozí vypadnutie zo steny. Súčasťou prieskumu bolo aj zameranie celej veže, ktoré doteraz neexistovalo.