Reštaurátori priblížia tajomstvá svojho umenia pod zelenou klenbou

Obrázok k článku

Návštevníci Thurzovho domu Stredoslovenského múzea (SM) v Banskej Bystrici sa v stredu 30. augusta o 17:00 dozvedia príbeh Zelenej siene a tajomstvá reštaurátorského kumštu. Dvojica reštaurátorov, Jozef Dorica a Miroslav Slúka, predstavia klenot domu číslo 4 z Námestia SNP, ktorým je vzácna Zelená sieň. Ako agentúru SITA informovala koordinátorka Thurzovho domu Gabriela Benčová, táto pozoruhodná miestnosť viackrát rozhodla o osude Thurzovho domu. Súčasne na prednáške z cyklu Stretnutia s minulosťou pod Zelenou klenbou budú predstavené aj ďalšie výnimočné diela, ktorým po druhý raz vdýchli život šikovné ruky reštaurátorov.

 

Žiadny človek neprežije tak dlhý a na udalosti bohatý život ako historické stavby, či dobové predmety. Medzi takéto pamiatky patrí aj architektonický skvost renesančného banskobystrického námestia, v ktorom dnes sídli múzeum. Budova nesie názov po jej najslávnejšom majiteľovi Thurzovi. Až do roku 1546 bola sídlom najmodernejšej hospodárskej thurzovsko-fuggerovskej ťažiarskej spoločnosti, ktorá ovládala trh s meďou v celej Európe. Zelená sieň sa nachádza na prízemí a jej výnimočnosť podčiarkuje aj valená klenba a fresky z druhej polovice 15. storočia, ktoré okrem rastlinných motívov dotvárajú aj tie figurálne. „Zelenú sieň v Thurzovom dome môžeme rozsahom zachovanosti smelo zaradiť medzi skvosty v celej strednej Európe,“ zdôraznil jedinečnú hodnotu Thurzovho domu riaditeľ SM Roman Hradecký.

 

V rokoch 2005 až 2007 sa v Zelenej sieni uskutočnili komplexné reštaurátorské práce pod dohľadom renomovaného reštaurátora Jozefa Doricu s cieľom zachrániť vzácnu freskovú výzdobu. Reštaurátorský tím, ktorého členom bol aj vyhľadávaný reštaurátor Miroslav Slúka použil na Slovensku po prvý krát nový technologický postup čistenia stien. Vďaka využitiu najmodernejších reštaurátorských postupov sa podarilo klenot Thurzovho domu zachrániť a v roku 2007 získalo Stredoslovenské múzeum za záchranu Zelenej siene cenu časopisu Pamiatky a múzeá v kategórii obnova – reštaurovanie a súčasne bolo ocenené Ministerstvom kultúry SR Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2006.

 

Stretnutia s minulosťou sa v múzeu uskutočnia aj 27. septembra s Marinou Čarnogurskou na tému “Príbehy cisárov z dynastie Ming”.

Zdroj: https://www.pamiatky.sk

 

Thurzov dom

Obrázok k článku

 

 

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesancia v SNG

Slovenská národná galéria prezentuje v rámci cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia – po Baroku, 20. storočí a Gotike – Renesanciu. Predmetom výstavy sú diela, ktoré boli vytvorené na našom území, či objednané pre domáce prostredie v zahraničí v rozmedzí od konca 15. storočia do poslednej tretiny 17. storočia.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.