Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici odkrýva podzemie medeného mesta

Obrázok k článku

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici pokračuje aj v letných mesiacoch v projekte Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou. Odohrávajú sa v zelenej sieni Thurzovho domu na Námestí SNP vyzdobenej unikátnymi freskami z druhej polovice 15. storočia. Najbližšie stretnutie je na programe dnes o 17:00. Richard Senček a Pavol Hronček porozprávajú návštevníkom o tajomstvách, ktoré ukrýva podzemie medeného mesta. V apríli tohto roku bola do života slávnostne uvedená kniha s názvom Podzemie Banskej Bystrice a okolia. Autorský tandem vytvorili práve spomínaní historici. Publikácia ako prvá ponúka ucelený pohľad na problematiku podzemia jedného mesta, a to nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Výsledkom viac ako šesťročnej trpezlivej práce je množstvo zaujímavých informácií, doposiaľ nepublikovaných fotografií a máp na takmer 350 stranách. Kniha približuje historické podzemie Banskej Bystrice a okolitých obcí, ich podzemných úkrytov, pivníc a zákutí.

 

Jednou z kapitol, ktorá vzbudzuje v Banskobystričanoch množstvo otázok, je história krypty pod Kostolom svätého Františka Xaverského, ktorú cirkev sprístupňuje len pri výnimočných príležitostiach. Krypta bola postavená a vysvätená v roku 1715 a pôvodne slúžila jezuitom. Posledný odpočinok v nej našlo viac ako 40 členov rádu, ale aj významných cirkevných hodnostárov a mysliteľov. „Viacero krýpt sa nachádza aj pod Kostolom Nanebovzatia Panny Márie, tie však nie sú prístupné,“ uvádza Richard Senček.

 

S mestom pod Urpínom sa od nepamäti spája množstvo rozmanitých legiend a mýtov o rozsiahlom podzemí a spletitých katakombách. Jedna z legiend spomína, že kat sa pred popravami prezliekal v miestnosti domu na Lazovnej ulici, kde dnes sídli zrekonštruované zariadenie sociálnych služieb. Práve odtiaľ vraj prechádzal podzemnou chodbou za odsúdenými. Podľa Richarda Senčeka je táto legenda pravdivá len sčasti, pretože zatiaľ čo existencia katovej izby sa potvrdila, podzemná chodba nebola nikdy objavená.

 

Autori knihy dôkladne zmapovali nielen podzemie samotného mesta, ale aj jeho okolia. K najzaujímavejším patrí podzemie Ľupčianskeho hradu, s ktorým sa tiež spája množstvo legiend. Tajné chodby podľa legiend ústili na viacerých miestach blízko obce a slúžili predovšetkým ako únikové cesty z hradu. Hoci sa zatiaľ potvrdila existencia len jednej z nich, aj tento objav možno považovať za skutočne majstrovské dielo našich predkov.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!