Rekonštrukcia veže Dómu sv. Martina stála vyše 860 000 eur

Časť lešenia na Dóme sv. Martina, foto: Juraj Mladý (bratislavskenoviny.sk)

Náklady na rekonštrukciu krovu, strechy, veže a západnej fasády Katedrály svätého Martina presiahli 860 000 eur. Ako agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, takmer 95 percent financovala Bratislavská arcidiecéza z vlastných zdrojov. Na opravu krovu a strešnej krytiny bolo v roku 2010 z dotačného systému ministerstva kultúry – z programu Obnovme si svoj dom – poukázaných 80 000 eur. Celý výnos z reklamy na lešení vykryl iba časť nákladov na toto lešenie počas rekonštrukcie. Nepôvodné hodinové ciferníky boli demontované a podľa dobových fotografií boli na plochu ciferníkov namaľované rímske číslice. Hodinové ručičky boli ošetrené vysoko odolným náterom a pozlátené plátkovým zlatom. Sondážnym výskumom ručičiek bolo zistené, že ich plechová časť bola sekundárne použitá zo starších, azda pôvodných barokových hodín. Zaujímavým výsledkom pokračujúceho reštaurátorského výskumu je zistenie, že v stredoveku mala celá fasáda tehlovo červenú farbu. Fragmenty tejto farebnosti boli objavené na všetkých exteriérových plochách katedrály.

Lešenie, ktoré slúžilo na reštauračné a rekonštrukčné práce, bolo vysoké 87 metrov, tvorilo ho 5 100 rúrok a 8 000 lešenárskych spojok, ktoré pospájané za sebou by dosiahli dĺžku 18,7 kilometra. Celková podhľadová plocha lešenia dosiahla 4 741 m2. Celková výmera omietok rôzneho typu (jadrovej, sanačnej, historickej i jemnej) s plochou 1 381 m2 vážila spolu 46 ton.

Omietky boli lokálne popraskané, zatečené, zvetrané a najmä na severnej fasáde veže opadané až na murivo. Omietky v dobrom stave boli ponechané a bol spevnený len ich povrch. Odstránené museli byť zvetrané a navlhnuté omietky z rokov 1968 až 1973 aj pre možné ďalšie nálezy pôvodných povrchových úprav. Následné celoplošné omietnutie fasád tenkou vrstvou omietky malo za cieľ farebné scelenie a zjednotenie štruktúry povrchu. Farba omietky je prispôsobená farebnosti očistených pôvodných kamenných blokov v odtieni svetlého vápenca tak, aby sa opticky dosiahol celistvý, farebne harmonizujúci celok. Omietky boli nanášané ručným zahladzovaním dosahujúcim mierne zvlnený barokový povrch. Aj všetky kamenné prvky fasády boli predmetom reštaurovania, všetko podľa postupu schváleného Krajským pamiatkovým úradom Bratislava. Reštaurovaniu predchádzal reštaurátorský a architektonicko-historický výskum, ktorého súčasťou bolo dôkladné fotografické zdokumentovanie stavu pred reštaurovaním.

Na kompletne obnovenú krytinu špice veže sa použilo viac ako 350 metrov štvorcových nového špeciálneho, do zelena patinovaného medeného plechu. Zelená, chemicky vytvorená patina, zodpovedá farbe, akú by za normálnych podmienok mala dosiahnuť meď asi po sedemdesiatich rokoch prirodzeného starnutia. Tým sa dosiahlo farebné zjednotenie s pôvodnou krytinou. Na ostatných častiach veže sa krytina z medeného plechu čiastočne zrekonštruovala či vymenila.  

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Románske rotundy sa začali aktívne obnovovať

Obnova románskych rotúnd – ojedinelých pamiatok sakrálnej architektúry na Slovensku, bola jednou z tohtoročných hlavných cieľov grantového programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom. Prioritou bolo šesť románskych rotúnd, ktoré patria medzi najstaršie zachované sakrálne stavby na našom území. Ide o Kaplnku sv. Anny v Prihradzanoch, Kostol sv. Margity v Šiveticiach v okrese Revúca, rotundy v Bíni v Novozámockom okrese a v Nitrianskej Blatnici v Topoľčianskom okrese a tiež o Rotundu sv. Juraja v Skalici a Rotundu Povýšenia Sv. Kríža v Križovanoch nad Dudváhom v Trnavskom okrese. Z nich v najhoršom stave sú – Kaplnka sv. Anny v Prihradzanoch a Kostol sv. Margity v Šiveticiach. Najväčšie príspevky spomedzi nich preto dostali práve vlastníci spomínaných dvoch kaplniek. O dotáciu nepožiadali podľa Ministerstva kultúry SR len majitelia Rotundy sv. Juraja v Skalici.