Napriek vyšetrovaniu ráta radnica s miliónmi na kaštieľ v Galante

Obrázok k článku

Galanta nemusí prísť o eurofondy na projekt obnovy neogotického kaštieľa napriek tomu, že pre údajné machinácie v procese verejného obstarávania polícia obvinila primátora Petra Pašku a ďalších troch ľudí. Policajné vyšetrovanie kauzy na proces verejného obstarávania a na samotný projekt podľa mestského právnika Miroslava Psotu zatiaľ nemá žiadny vplyv. Galanta má s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka platnú zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku približne 2,3 milióna eur.

“Ministerstvo pôdohospodárstva nemá žiadne úradné poznatky, ktoré by mali byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Vyšetrovanie prebieha súbežne a nemá vplyv na verejné obstarávanie,“ informoval poslancov na mimoriadnom rokovaní mestského zastupiteľstva Psota. Primátor Paška zvolal rokovanie zastupiteľstva na žiadosť skupiny poslancov. Najväčším problémom Galanty je momentálne termín obnovy južného krídla, juhovýchodnej a severnej veže kaštieľa. Podľa zmluvy s ministerstvom majú byť práce dokončené do 31. októbra tohto roku, lenže radnica nemá dodnes vybraného dodávateľa. Ministerstvo však podľa Psotu pripúšťa predĺženie termínu do konca tohto roku, prípadne aj na neskoršie, s tým, že by preplatilo len práce vykonané do konca roka 2015. Primátor Paška sa už v záležitosti kaštieľa chce angažovať čo najmenej, kompetencie presunul na svojho zástupcu. “Preto, lebo nie som šťastný v stave, v akom sa momentálne nachádzam,“ povedal Paška, ktorý strávil niekoľko dní v policajnej cele.

Podľa viceprimátora Zsolta Takáča by sa práce na obnove kaštieľa mohli reálne začať koncom júna, prípadne začiatkom júla. V takomto prípade je podľa neho možné projekt obnovy do konca tohto roka stihnúť. Takáč ďalej vysvetlil, že peniaze na obnovu kaštieľa nie sú na účte mesta, má ich zatiaľ stále na svojom účte ministerstvo pôdohospodárstva. Primátor Peter Paška na rokovaní zastupiteľstva niekoľkokrát zopakoval, že sa napriek obvineniu cíti absolútne nevinný. Pripustil však, že bol za to, aby stavebný dozor vykonával človek z Galanty. Vysvetlil to tým, že stavebný dozor má byť na stavbe každý deň.

 

Projekt financovaný z eurofondov rieši rekonštrukciu južného krídla kaštieľa na konferenčnú sálu so zázemím, ďalej obnovu juhovýchodnej a severnej veže, obe s cieľom sprístupniť ich pre verejnosť. Celkové náklady na projekt radnica vyčíslila na takmer 2,5 milióna eur, viac ako 2,3 milióna získala z eurofondov. Ani po tejto investícii nebude rozsiahly objekt obnovený celý. Momentálne je pred dokončením verejné obstarávanie na dodávateľa stavby, komisia vybrala spoločnosť Euro-building.

 

Galanta získala kaštieľ do svojho majetku od štátu v roku 1993. Najskôr si ho samospráva plánovala ponechať a zrekonštruovať. Náklady na opravu však prevyšovali možnosti mesta a tak celé dve desaťročia ponúkala rozsiahlu nehnuteľnosť na predaj. Severné krídlo kaštieľa sa napokon s pomocou eurofondov podarilo vynoviť, teraz chce radnica pokračovať ďalšími časťami.

 

Kaštieľ v Galante dali postaviť v roku 1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci pôvodne ako renesančný opevnený objekt, romanticko-gotickú podobu získal po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym v roku 1861. Posledný majiteľ z rodu Esterházyovcov kaštieľ v roku 1921 predal štátu.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.