Na digitalizáciu zbierok chýba múzeám personál

Do roku 2013 by mali pracovníci osemnástich špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) zdigitalizovať vyše 4,4 milióna unikátnych zbierkových predmetov. Podľa analýzy venujú kurátori v súčasnosti digitalizovaniu vedomostí o múzejných zbierkach len tri až päť percent svojho pracovného času. Komplexné spracovanie zbierok súčasným tempom by trvalo asi 36 rokov. Túto vysoko odbornú prácu kurátorov odsúva bokom celý rad činnosti, ktoré sú síce potrebné pre chod múzea, no nesúvisia s vedomostným zhodnocovaním zbierok. Preniesli sa na nich pre neustále znižovanie personálnych stavov. Ján Jurkovič z Centrálnej evidencie múzejných zbierok SNM v rozhovore pre agentúru SITA tvrdí, že SNM dokáže digitalizáciu zvládnuť za štyri roky pod podmienkou, že múzeá obnovia svoj odborný potenciál a odbremenia kurátorov od druhoradých činností.

Digitalizácia múzejných predmetov je náročný proces. Zatiaľ čo napríklad u knižničného dokumentu sa jeho nasnímaním prevedie celý obsah knihy do digitálnej podoby, u múzejného zbierkového predmetu je digitalizácia podstatne komplikovanejšia. Zbierky múzeí sú súbory predmetov zviazané so systémom vedomostí o nich. Bez týchto vedomostí by podľa Jurkoviča nemali predmety kultúrnu, ale len materiálnu hodnotu. Ich nasnímanie je teda len jednou stránkou programu digitalizácie. Rovnako dôležitá je digitalizácia vedomostí o nich. „Tieto vedomosti sú sčasti zaznamenané na katalogizačných kartách, no ich podstatný diel existuje zatiaľ len v podobe znalostí odborných pracovníkov múzeí – len v hlavách múzejníkov. Preto považujeme za najnaliehavejšiu požiadavku premeniť tento vedomostný potenciál na digitálny obsah,” hovorí Jurkovič.

SNM by malo digitálne spracovať 4,4 milióna zbierkových predmetov. Pri 1,2 milióna vytvorí aj vizuálnych zástupcov vo forme 2D a 3D záznamov, pričom náklady na vizualizáciu jedného predmetu môžu dosiahnuť až 10 000 korún (332 €). Každý predmet si vyžaduje špeciálny prístup, rôzne metódy i technológie digitálnej vizualizácie. Digitálne spracovanie jedného predmetu podľa súčasných európskych štandardov a nárokov na rozsah údajov, či kvalitu záznamu trvá v priemere jeden deň. “Za posledných 15 rokov zredukovali racionalizačné opatrenia zriaďovateľov múzeí odborný potenciál múzeí na tretinu,“ hovorí Jurkovič. O takmer 15 miliónov zbierkových predmetov sa stará približne 350 kurátorov. „Nemuselo by to vyzerať až tak zle, nebyť toho, že sú kurátori zavalení celým radom rôznych povinností, pre ktoré sa k samotnému vedomostnému zhodnocovaniu zbierok často vôbec nedostanú,” dodáva Jurkovič. Podľa neho sú dve možnosti, ako situáciu vyriešiť. V prvom prípade by kurátor na čas intenzívnej digitalizácie dostal asistenta, ktorý by ho odbremenil od prác, čo priamo nesúvisia s projektom. Druhou možnosťou je platiť z rozpočtu projektu výkony kurátora. Múzeum by tak mohlo mzdové prostriedky použiť na pokrytie výkonov kurátora v oblastiach, ktoré priamo nesúvisia s digitalizáciou.

SNM elektronicky spracováva vlastné zbierky takmer 15 rokov, v súčasnosti je spracovaných 3,7 %. Od roku 2009 chce začať s projektovo organizovanou intenzívnou digitalizáciou. Náklady na projekt od spracovania vedomostného systému cez reštaurovanie, snímanie, postprocesing, technológie, správu digitálneho depozitára, sprístupnenie zbierok cez web v „digitálnej študovní“ a virtuálnych expozíciách až po ľudské zdroje – predstavujú kvalifikovaným odhadom štyri miliardy korún (132,77 milión €).

Konečným cieľom digitalizácie múzejných zbierok je komplexne sprístupniť verejnosti unikátne kultúrne objekty, ktoré sú doteraz skryté v rôznych depozitároch rozdrobených po celom Slovensku. Prostredníctvom výstav alebo stálych expozícií vidia návštevníci múzeí len tri až päť percent z ich celkového množstva. Exponáty v digitálnej podobe by mohli vďaka internetu súčasne študovať státisíce ľudí na celom svete. “Osobný kontakt so zbierkovým predmetom je nenahraditeľný, lenže na ten musí byť človek pripravený. Ak o danom predmete nič neviem, nebudem za ním cestovať desiatky či stovky kilometrov do múzea, aby som ho videl,” tvrdí Jurkovič. Ani do Louvre by podľa neho nechodili tisícky návštevníkov a nestáli by vo vytržení napríklad pred obrazom Mony Lisy, keby nevedeli, kto ho namaľoval a prečo má takú vysokú hodnotu.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE V MATICI SLOVENSKEJ

Knižnice v súčasnosti všeobecne prechádzajú zložitým obdobím zmien. Medzi tieto zmeny patrí najmä rýchly vývoj informačných technológií, informačná explózia prejavujúca sa stúpajúcim počtom publikovaných dokumentov, meniaca sa ekonomická situácia, keď knižnice dostávajú do rozpočtov stále menej finančných prostriedkov pri stále stúpajúcich cenách kníh a najmä časopisov ako aj iného knižničného materiálu a nakupovaných služieb a stále vyšších požiadavkách na kvalitu poskytovaných knižničných služieb…

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.