Mnusov zisk z historickho bohatstva?

Viera Vojtkov
Pred piatimi rokmi spracovalo banskotiavnick stredisko Pamiatkovho stavu podklady potrebn na zaradenie Hellovho domu do Zoznamu 100 najohrozenejch pamiatok sveta. Zoznam pravidelne zostavuj v organizcii World Monuments Fund v New Yorku. A hoci na zaradenie do zoznamu bva nval, Hellov dom sa do dostal na obdobie 1998 1999. ia, skr ne mu to nejako pomohlo, o miesto v zozname zasa priiel. Dnes je op ndej……Hellov dom v Banskej tiavnici je metiansky dom zo 16. storoia, do dnenej podoby prestavan na rozhran 16. a 17. storoia. Z pvodnho domu sa zachovali u len neskorogotick kamenn detaily. Bval tu vek hostinec a v 18. storo aj dostavnkov potov stanica. Dostavnky prepravovali ud a zsielky, pokm v meste neotvorili zkokoajn eleznicu (1873). Preto sa domu dlho hovorilo Star pota. Hellovci ho vlastnili v obdob pred druhou svetobii, Montrealsk kancelria Nrodnch archvov v Quebeku (1). Takto koncipovan archv spravuje viac ako 600 regionlnch archvov v celej krajine (2). Zo spolonej budovy archvu a kninice sa archv vysahoval, tak, e administratvna as sa presahovala cez cestu” do The West Memorial Building, ktor sa rekontruuje pre potreby archvu a bude tu administratvne centrum riadenia archvov. alej tu bude sstreden metodika, vskumn kapacity ako aj nov modern vstavn priestory pre verejnos. Toto rozhodnutie vldy vychdzalo z mylienky ponecha administratvu v strede mesta a archvny materil uloi v novom modernom depozite asi 12 km od centrlnej budovy archvu v oblasti nazvanej City of Gatineau, ktor sa stva novm modernm obchodnm a sprvnym strediskom hlavnho mesta (4). Nrodn archv v Kanade v sasnosti obhospodaruj viac ako 79000 metrov vldnych dokumentov, 41000 m skromnch a inch dokumentov, 1,2 miliona mp, 19 milinov fotografi, 300000 umeleckch predmetov a viac ako 200000 hodn zvukovch, filmovch a video zznamov (3). Ide o archvne zznamy, rukopisy, grafick zznamy, audiovizulne zznamy kanadskej vldy a jej predstaviteov, vznamnch spolonost, vetkch typov organizci a jednotlivcov, ktor maj nejak lohu v rozvoji krajiny. Toto vek mnostvo informci pomha utvra kanadsk identitu, zvyuje nrodn uvedomenie a uruje cestu rozvoja spolonosti. Na vznam zmeny v spsobe poskytovania informcii verejnosti poukazuje aj 490000 sprostredkovanch informci cez WWW servr archvu (http://www.archives.ca) za mesiac oktber 1996. Pri vzniku mylienky vybudova nov modern depozit u zaiatkom 70. rokov rezonovali dve zkladn skutonosti. Nevyhovujce podmienky uskladnenia dokumentov v rznych budovch archvu a mylienka ochrany kanadskho nrodnho dedistva v budcom tiscro. Pri otzke o chrni a ako chrni The International Commission on Education for Twenty-First Century (tzv. Jacques Delorsov komisia) rozoberala tmu o chrni a o je vzcnos (5). Vzcnosou – pokladom je nieo prirodzene vzcne, uniktne, asto krehk, alebo ohrozen. Ak el m, aby sa majstrovsk dielo dralo (ako napr. diamant v sejfe) uzavret a izolovan od kadho a od vetkho. Cenu vzcnosti vak uruje len skuton udsk vnmavos vzcnosti sprostredkovan pohadom, dotykom, obdivom, mierou hodnotenia a porovnvania. Kdeto ak by to bolo inak, vzcnos by ostala ako nespen objekt, ni nehovoriaca mylienka. Pre spolonos je kov predovetkm to, aby veci boli interpretovan, t.j. popsan vo svojej podstate. Ide o sprostredkovanie informcie, e veci nieo uiton – vznamn ponkaj, o produkuje nsledne shlas, alebo neshlas a priamo ovplyvuje chod udalost. Mienka okolia zaloen na interpretcii podmieuje aliu interpretciu a odtia sa odvjaj alie udalosti (6). Okrem zkladnej mylienky – ochrana a zabezpeenie, ktor bola dominantn pri navrhovan GPC, vek vznam sa prikladal aj mylienke dostupnosti zznamov o nrodnej histrii. Ochrana archvnych zznamov m tie za cie zmierni nepriazniv nsledky vyplvajce z nie idelneho nakladania s archvnymi dokumentami v minulosti. Komisia definuje ochranu ako vetky akcie, ktor mu by uskutonen na zabezpeenie dlhodobho preitia archvnych zznamov. Do tejto defincie s zahrnut tieto funkcie: manament zbierok, fyzick kontrola, koprovanie a konzervovanie. Pri sasnom finannom obmedzen vetkch kultrnych organizci, vrtane archvov, sa vemi zvaovalo, ak spsob ochrany zvoli. Termn preventvna konzervcia” je pou stle astejie a astejie v tomto kontexte. Vina ud spontnne prijma termny preventvna medicna, prevencia kriminality, ktor sa dennodenne objavuj. Ide tu predovetkm o to, aby sme sa vyhli krzam, stratm, pokodeniu alebo znieniu a tm spojenm zvenm vdavkom o, je asto sprievodn javom tchto udalost. V tomto zmysle zkladnm nariadenm pre vinu archvov je zabezpeenie stlych podmienok v rmci preventvnej ochrany dokumentov tak, aby sasne bol dlhodobo zabezpeen maximlne mon prstup k tmto dokumentom pre o najv poet pouvateov. Preventvne konzervovanie je posvtnou snahou”. Ide o koncepciu, ktor me by oznaen ako proces, ktor prebieha s archvnymi dokumentami od ich akvizcie a po ich uskladnenie. Tento proces pozostva z mnostva jednoduchch postupov a po zabezpeenie vhodnch a dlhodobch podmienok skladovania. Centrum ochrany v Gatineau (GPC) je skutone modern chrm nrodnej pamti 20. storoia, v ktorom s nrodn klenoty pod dohadom vyskanch technolgi (6). Je to ndhern budova futuristickho vzhadu, ktor patr k najvm architektonickm vtvorom v kanadskom hlavnom meste v poslednch rokoch. Sce u zaiatkom sedemdesiatych rokov sa zaalo uvaova o vstavbe novho depozitu, ale pre samotn stavbu bol dleit termn december 1987, kedy Komisia pre kultru a vmenu informci Dolnej komory parlamentu sa rozhodla, e sa zane stava nov budova, aby sa vyhovelo Nrodnmu archvu, ktor poadoval bezpen sklady. Strun harmonogram vstavby nasledovn: mj 1988 – schvlenie vldou september 1988 – bolo vybrat miesto janur 1989 – miesto bolo odkpen oktber 1990 – boli dohotoven plny september 1992 – zaala sa vstavba janur 1997 – sahovanie fondov leto 1997 – otvorenie GPC. V cenovch relciach 80. rokov stla vstavba budovy 89 mil. USD a vntorn vybavenie 18 mil. USD. Budova, ktor zastreuje tak vea vzcnost, nie je celkom obyajn. V podobe a lniach, ktor vychdzaj z jej funkcie je pre u symbolick ochrana a otvorenos. Stavba tejto budovy bola plnovan tak, aby bola vhodnm termickm kontajnerom pre archvne dokumenty na alch 500rokov. Realizcia si vyiadala 10000 ton betnu, 1354 nosnch stpov, ktor boli zabudov do zkladov, 1700 stpov, ktor nes vonkajiu kontrukciu, 1200 ton nehrdzavejcej ocele, stovky sklenench panelov a rafinovan rieenie energetiky stavby a kontroly vntornho prostredia. Budova GPC je obrovsk (32000 m2) pre porovnanie asi ako 2 futbalov tadiny. Tento chrm pamti je postaven zo skla, ocele a betnu a predstavuje technolgiu budcnosti, ktor je nositeom novho umenia osvetlenia, toku lni a truktr, otvorench oceovch kontrukci, rieenia interiru a pod. Architekt Ron Keenberg navrhol systm budovy v budove, o je ben spsob ochrany v drsnch klimatickch podmienkach, ktor s typick pre tto krajinu (7). Jadro budovy je obklopen krupinou zo skla a ocele, ktor zabezpeuje ochranu pred klimatickmi zmenami. Vntorn priestor m tri asti. Je to vstupn spoloensk priestor, samotn depozit, nad ktorm sa tesne pod oceovou strechou nachdza laboratrna as. Samotn jadro budovy, ktor tvor depozit je v strede stavby a sklad sa zo 48 plne uzavretch priestorov -“krpt” za tlmiacou vzduchovou znou tak, aby sa neutralizovali vonkajie zmeny v teplote a relatvnej vlhkosti. Kad krypta m rozmer 350 m2 (pre predstavu napr. 1035m) a zmest sa do nej asi 12000 archvnych krabc. Na vstavbu krypt sa pouil liaty vodoodoln a ohovzdorn betn a kad krypta m tri technologick poschodia. Vetky elektrick a mechanick systmy s plne odhalen a s futuristicky umiestnen zvonku na stench vntornej budovy. Zbierky s chrnen vo vntri krpt viacermi spsobmi: masvne betnove steny zabezpeia kontantn podmienky vo vntri krpt v znane dlhom ase bez nutnosti pouitia zloitch systmov klimatizcie; steny krpt dokonale zabezpeuj pred rozrenm oha a vody z jednej krypty do druhej, tak isto hore ako aj dolu; plne viditen mechanick a elektrick rozvody a intalcie zabezpeuj okamit prstup k poruche; trvanliv materily (betn, nerezov oce) boli pouit pre tie asti budovy, ktor musia pretrva vemi dlh as; komponenty budovy, ktor s vystaven nejakm vplyvom opotrebovania, alebo s sasou objektov a miest, kde dochdza k ochaniu, pretrhnutiu a vytvoreniu trhln s navrhnut tak, aby sa dali ahko vymeni, ak sa skon ich ivotnos. Treou asou s laboratria (8). S umiestnen nad depozitom, a slia na ochranu pamiatok, koprovanie a ochrann mikrofilmovanie a s rieen na spsob tzv. mobilnej dediny, o znamen, e vemi jednoduchou prestavbou alebo skr premontovanm sa d poda potreby meni rozmiestnenie a vekos pracovnch priestorov. Pre tento el bol navrhnut aj laboratrny nbytok. Laboratri s kontruovan z tch istch trvanlivch materilov ako v celej budove. Steny s z galvanizovanej ocele, skla a panelov s plastikovou laminciou, ktor nepotrebuje pouitie nterovch farieb. Odstrnen s vpary farieb, prach a hluk. Ochrana sa veobecne rozumie ako silie predlujce ivot nieoho na tak dlho, ako je to len mon. Pvodne bolo pripravench 6 technickch projektov a dva architektonick. Vybral sa nvrh GPC, pretoe vetko, t.j. umiestnenie zbierok a ich spracovanie, sprstupnenie a ochrana bude na jednom mieste (7). Podmienky vberu umiestnenia budovy boli tieto: potencilne zdroje zneistenia v blzkosti budovy; prstup zdravotnch sluieb (rchla zdravotn pomoc); blzkos k centru Ottawy; priestor pre budce rozrenie. Technologick podmienky vyplynuli z poiadaviek preventvneho konzervovania: vber vhodnch zdrojov svetla vo vzahu k UV svetlu pri osvetlen citlivch materilov v laboratriach a tudovniach; pokrytie schodov a chodieb, o m vplyv na kvalitu vzduchu v budove; dokonca sa zvaoval aj vber a kvalita farieb depozitov. Kanadsk konzervan intitt kategorizoval mon kodliv vplyvy takto: priame fyziklne faktory, mechanick pokodenie pri manipulcii; zlodeji, vandalovia a bezdomovci; nevhodn podmienky skladovania (teplota a vlhkos); mikroorganizmy (neprimerane vysok vlhkos); UV svetlo; ohe a poiare; voda a zatopenie; zneistenie z vonkajch ale aj vntornch zdrojov. Tento prehad posudzovanch initeov pokodenia dva obraz o nronosti vberu projektu budovy a pre vber vntornch systmov a materilov. Nvrh budovy predovetkm zohadnil charakter a mnostvo materilu, ktor bude v nej uskladnen, o v konenom dsledku urilo vekos budovy a jej architektonick rieenie. Zohadni bolo treba aj pecifick podmienky, ktor si vyaduj rzne druhy archivli a ich uloenie v archvnych krabiciach. Vntorn truktry krpt boli prispsoben rozsahu jednotlivch kolekci, police boli starostlivo naplnovan tak, aby optimlne vyhovovali intenzite cirkulcie jednotlivch typov materilov za podmienok ich dokonalej ochrany. Police s hlavnm komponentom ako funkciou tak i cenou. Vye 80 km dky polc a asi 5,8km koajnc bolo zapustench do betnu podlahy. Bol pouit run mobiln systm reglov a vetky detaily systmu spaj podmienky preventvneho konzervovania. Dokonca do koajnc reglov boli zabudovan zariadenia, ktor stabilizuj police v prpade zemetrasenia. Aj farby, ktor boli pouit na pravy povrchov boli vybrat tak, aby neuvolovali do ovzduia organick ltky a neovplyvovali kvalitu prostredia. Vea asu a nmahy bolo vynaloen pri prprave koncepcie 48 krpt, v ktorch je uskladnen archvny materil. Zvolen technick rieenie je vsledkom snahy eliminova z krpt vetky systmy, ktor v nich nemusia by, ak nie s potrebn priamo pri ochrane zbierok. Tak s odstrnen vetky monosti vzniku nepredvdanch udalost. Krypty maj len rune ovldan regly, svetlo, detektory dymu a plynu, merae zmeny teploty a vlhkosti, systm odstraovania vlhkosti z krpt, blzko vchodu bezdrtov telefn, ktor m prijma a vysiela a nevodn hasiaci systm. Intalan trubky, alebo elektrick vedenia, ktor s v budove neprechdzaj cez krypty. GPC poskytuje ahk prechod medzi troma zkladnmi rovniami budovy. S tu 4 m irok cesty v halch, automatizovan dvere, vek vahy dovoujce ahk pohyb v budove. V budove je uroben sekvencia priestorov vo vzahu k truktre sluieb, ich objemu a pohybu materilu a ud. Pre dlhodob uskladnenie s zabezpeen rzne reimy, priom sa kladie draz predovetkm na kontrolu a regulciu teploty a relatvnej vlhkosti (RV) tak, aby vkyvy boli o najmenie: najv poet krpt m teplotu 18oC a 40 % RV pre papier a magnetick mdia (audio, video, EDD zznamy); pre iernobiele kinofilmy a fotografick zznamy s vytvoren podmienky s teplotou 18oC a 25 % RV; 2 krypty s chladen a tu sa uskladuje farebn filmov materil. Teplota je tu -18oC a 25 % RV; jedna krypta s teplotou 18oC a 50 % RV je vyhraden pre Nrodn archvnu kolekciu obrazov a glbusov. loha GPC je ochraova materil poas dlhodobej peridy a zabezpeenie jeho pouitenosti. Vysokokvalifikovan personl, ktor bude dozera na zbierky a bude vyuva rzne merania ochrany zabezpe, e (kanadsk) misia bude pokraova do budcnosti pre dobro vetkch Kanaanov. V najbliej budcnosti sa GPC stane “domovom” pre desiatky tisc metrov textovch archivli, miliny obrazov a obrazovho materilu, tiscky hodn audiovizulnch zznamov a miliny “listov” informci, ktor Nrodn archv v Kanade doteraz uskladoval v rznych budovch asto za nevyhovujcich podmienok. Tto nov budova toto vetko spoj a tak umon aplikova profesionlny prstup k ochrane, asto vysoko pecializovan a jedinen pre mnohch expertov ako s retaurtori starch dokumentov, odbornci na konzervovanie a prevenciu, pecialisti prenosov dt a informci, archivri, ktor denodenne pracuj na dlhodobom zabezpeen archivli tak, aby tento trezor Nrodnmu archvu bol vdy prstupn a dobre chrnen.

Ing. VLADIMR BUKOVSK, CSc.
LITERATRA

Matica chudobnejia. Pravda, 19. 1. 1998. Enns, D.: The National archives’ new service strategies. The Archivist, 113, 1997, s. 40-45. Wilson, I, E.: The National archives 1872-1997: 125 years of service. The Archivist, 113, 1997, s. 28-39. Koltun, L.: A treasury for Canada’s archives- Remembering how we made it happen. The Archivist, 114, 1997, s. 20-29. Wallot, J.-P.: Massage from National archivist of Canada. The Archivist, 114,1997, s. 2-5. Grimard, J.: The Gatineau Preservation Centre: A site devoted to memory. The Archivist, 114, 1997, s. 6-9. Grace, J.: A building for preservation. The Archivist, 114, 1997, s. 10-19. Groh, R.: National archives preservation centre- The architecture of project requirements. The Archivist, 114, 1997, s. 30-35.


Publikovan na: www.snk.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Mínusový zisk z historického bohatstva?

Viera Vojtková
Pred piatimi rokmi spracovalo banskoštiavnické stredisko Pamiatkového ústavu podklady potrebné na zaradenie Hellovho domu do Zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Zoznam pravidelne zostavujú v organizácii World Monuments Fund v New Yorku. A hoci na zaradenie do zoznamu býva nával, Hellov dom sa doň dostal na obdobie 1998 – 1999. Žiaľ, skôr než mu to nejako pomohlo, o miesto v zozname zasa prišiel. Dnes je opäť nádej.

The World Monuments Fund (WMF)

The World Monuments Fund (WMF), najvýznamnejšia súkromná nezisková organizácia zameraná na ochranu a zachovanie historického, umeleckého a architektonického dedičstva ľudstva, zverejnila svoj zoznam 100 najohrozenejších kultúrnych pamiatok podľa programu World Monuments Watch pre rok 2004.