27. 10. 2000
Napriek tomu, že Most Márie Valérie spájajúci kedysi Štúrovo s Ostrihomom má už svoje múzeum, dôležitá medzinárodná dopravná tepna medzi SR a MR sa nechystá odísť do histórie. Práve naopak.
Ako múzeum zo strany našich maďarských susedov slúži obnovený mýtny dom. Dobové fotografie, textové dokumenty a nonstop audiovizuálny záznam o kľúčových míľnikoch histórie mosta zatiaľ nie sú uzavretou muzeálnou expozíciou. Pribudnú doň ďalšie artefakty z prác na obnove, ktoré by mali byť hotové do konca septembra 2001.

Najstaršia písomná pamiatka o prekročení Dunaja medzi Štúrovom a Ostrihomom sa viaže k roku 170 nášho letopočtu, keď sa práve na tomto mieste brodili rímske légie cisára Marca Aurélia. Pontónový most v roku 1585 spojil oba brehy Dunaja na celých sto rokov, až do zničenia ustupujúcimi Turkami. Už pred takmer 240 rokmi sa objavila na rieke kompa s pravidelnou premávkou. Nad Dunajom sa v histórii vodného spojenia medzi Štúrovom a Ostrihomom najviac klenuli pontónové monštrá, až kým sa v roku 1892 nerozhodlo o postavení železného mosta zo štátneho rozpočtu. Pre túto obriu zákazku vybrali spomedzi štyroch záujemcov firmu Cartry Szaléz (mimochodom, aj o súčasnú rekonštrukciu sa uchádzali štyri konzorciá, vyhrala „najlacnejšia“ slovensko-maďarská spoločnosť Ganz IS). Prípravné práce trvali tri mesiace, celková realizácia dva roky. Štyristo robotníkov použilo pri výstavbe 2500 ton železa a 17 700 kubických metrov kameňa.

Pri prestrihnutej reťazi na bráne 56 rokov uzatvárajúcej monštrum bez troch vnútorných pilierov, podpísali rezortní ministri oboch krajín Jozef Macejko a László Nógrádi memorandum potvrdzujúce vlaňajšiu medzivládnu dohodu SR a MR o jeho obnove. Most dlhý takmer 500 metrov sa bude obnovovať podľa pôvodných projektov s úsekom pre chodcov, vozíčkárov i cyklistov. Zatiaľ okolo muzeálneho mýtneho domu denne chodí stovka robotníkov zo Štúrova i okolia, ktorí pracujú v ostrihomskej fabrike Suzuki. Podľa primátora Jána Oravca však scelenie Márie Valérie bude šancou na zakotvenie subdodávateľov japonského výrobcu aj na slovenskej strane.

Oľga Prekopová

Zdroj: Pravda č. 249/00, 27. 10. 2000 (upravené)