Trpký koniec smolenického kaštieľa II.

Koncom roka 1992 začala vtedajšia majiteľka „obnovu“ kaštieľa bez stavebného povolenia. Dala zbúrať strechu a stropy nad poschodím a potom sa stavebné práce zastavili. Niekoľkoročným pôsobením poveternostných vplyvov sa stavebno-technický stav objektu ešte zhoršil. Boli zničené alebo odcudzené takmer všetky umelecko-remeselné prvky. V roku 2001 Ministerstvo kultúry SR zrušilo vyhlásenie kaštieľa za kultúrnu pamiatku a v tom istom roku jeho pozostatky zbúrali.Kaštieľ v Smoleniciach bol zapísaný v ÚZKP (Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok – pozn. redakcie) SR pod č. 1010. V súčasnosti je chránený už len park zapísaný v ÚZPF SR pod č. 11387.


Smolenický kaštieľ sa nachádzal približne v strede obce, na východnej strane uličnej zástavby hlavnej ulice. Kaštieľ sa skladal z dvoch budov navzájom spojených do jedného celku. V pôdoryse mal tvar písmena F. Severnou fasádou bol obrátený do hlavnej ulice. Kaštieľ bol poschodový, sčasti prízemný. Suterén a časť priestorov na prízemí bola zaklenutá. Poschodie bolo v celom rozsahu plochostropé. Hmota kaštieľa postupne narastala v období baroka až do začiatku 20. storočia.


Keď došlo k devastácii kaštieľa v Smoleniciach, bola jeho vlastníčkou Ing. OI'ga Kubicová z Bratislavy. Spočiatku majiteľka objektu postupovala v súlade so Zákonom č.27/87 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Dala si spracovať Zadanie stavby (firme DéeS G), ktoré bolo konzultované s naším strediskom v rozpracovanosti a jeho konečná verzia bola odporučená na rozpracovanie do ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie s pripomienkami (list č.304/92 zo dňa 9. 9. 1992). Ďalším stupňom projektovej dokumentácie je projekt, ktorý slúži ako podklad pre vydanie stavebného povolenia.


Majiteľka však započala s prácami na objekte bez stavebného povolenia, ako sme zistili pri obhliadke objektu dňa 10. 11. 1992. Kompletné odstránenie krovu dodatočne zdôvodňovala dňa 3. 12. 1992 na rokovaní za prítomnosti všetkých zainteresovaných, kde predložila videozáznam zlého stavu krovu, na čo bolo od orgánov štátnej správy požadované dokladovať to aj v podobe projektovej dokumentácie. Zároveň na tomto rokovaní požadovala majiteľka – za účelom zlepšenia prevádzkových vzťahov – scelenie parku, ktorý bol majetkom viacerých subjektov. Túto jej požiadavku sme podporili iniciovaním ucelenia parku už 15. 9. 1992 listom č. 311/92, pretože park pôvodne patril ku kultúrnej pamiatke – Dolnému kaštieľu ako celok.


Následne majiteľka prestala vykonávať na objekte akékoľvek práce, takže zostal neprekrytý, v dôsledku čoho došlo k podstatnému zhoršeniu jeho stavu, na čo sme ju písomne viackrát upozorňovali. Taktiež prostredníctvom Obvodného úradu – referátu kultúrnych pamiatok v Trnave, Obvodného úradu životného prostredia – oddelenia územného rozvoja a štátnej stavebnej správy v Trnave a Obecného úradu v Smoleniciach bola majiteľka v tomto zmysle viackrát oslovená, no bezvýsledne.


Jedno z posledných stretnutí za účelom riešenia tejto problematiky sa uskutočnilo dňa 30. 3. 1995 na Obecnom úrade v Smoleniciach z iniciatívy ObÚ ŽP odd. ÚR a ŠSS v Trnave, na ktorom sa však majitel'ka – Ing. Ol'ga Kubicová nezúčastnila, kde bol spísaný záznam, v ktorom bol určený ďalší postup pre majiteľku.


Dňa 27. 4. 1995 vydal ObÚ ŽP rozhodnutie, v ktorom nariaďuje vykonanie nevyhnutných zabezpečovacích prác a dňa 5. 5. 1995 rozhodnutie o nariadení vypracovať projektovú dokumentáciu statického zabezpečenia objektu. Zároveň jej bola dňa 20. 6. 1995 ObÚ ŽP udelená pokuta 50.000,- Sk za neplnenie povinností vyplývajúcich zo Zákona č.27/87 o štátnej pamiatkovej starostlivosti. (V tom čase mohol dať ObÚ odd. školstva a kultúry len pokutu vo výške 1.000,- Sk.) Je nám známe, že majiteľka pokutu nezaplatila, naopak dňa 22. 9. 1995 požiadala Ministerstvo kultúry SR o vyňatie objektu z Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR.


K žiadosti sa naše stredisko na žiadosť MK SR dňa 27.2.1996 vyjadrilo, kde sme konštatovali, že objekt je aj napriek stavu do akého sa dostal v tej dobe, nositeľom pamiatkových hodnôt a preto sme ho neodporučili vyňať z ÚZKP SR.


Na základe exekúcie prišla Ing. Ol'ga Kubicová o tieto nehnutel'nosti (kaštiel' s parkom) a následne ho odkúpila do svojho majetku Obec Smolenice. V máji 1998 sa opätovným majiteľom kaštieľa stala Obec Smolenice. Následne bolo v Smoleniciach rokovanie s vtedajším starostom a Okresným úradom v Trnave – odborom školstva a kultúry a odborom životného prostredia, na ktorom bol nový majiteľ upozornený na potrebu okamžitého riešenia záchrany kaštieľa.


Zbúraním strechy, krovu a horizontálnych konštrukcií (stropov) boli obnažené vertikálne konštrukcie (nosné múry a priečky) a narušila sa statika objektu. Dlhodobým pôsobením poveternostných vplyvov sa stavebno-technický stav ešte zhoršil. Narušili sa aj stropné konštrukcie prízemia. Na viacerých miestach došlo aj k ich zrúteniu. V jednej miestnosti prízemia došlo aj k prepadnutiu podlahy do priestoru suterénu. Z dôvodu bezpečnosti sme pre havarijný stav neobhliadli priestory suterénu. Predpokladáme, že suterén je zatiaľ týmito deštrukčnými procesmi najmenej zasiahnutý. Už počas roku 1992 a neskôr boli zničené alebo odcudzené takmer všetky umelecko-remeselné prvky.


Park ako celok nie je udržiavaný, murované oplotenie areálu sčasti chýba. V parku pri kaštieli sa nachádzali kamenné dekoratívne prvky (kreslá, lavice a fontána), ktoré boli v minulosti premiestnené na voľné priestranstvá pred kultúrny dom a do dvora obecného úradu. Časť z týchto prvkov chýba, bola odcudzená.


Vzhľadom na dezolátny stav objektu, ktorý bol v roku 2001 už len ruinou, Pamiatkový ústav, Regionálne stredisko Trnava, súhlasil so zrušením ochrany kaštieľa, ale nesúhlasil so zrušením ochrany parku z dôvodu, že park je svojím vekom a dendrologickým zložením cenným prvkom v urbanistickej štruktúre obce. Zároveň je park aj významným mikroklimatickým prvkom danej lokality.


V súčasnosti je zámerom obce na plochách bývalého kaštieľa postaviť objekt cestovného ruchu, ktorý by využíval park ako svoje zázemie.


K bývalému kaštieľu v Smoleniciach sa vo fondoch pamiatkového úradu nachádza nasledovná dokumentácia:

> Zámer pamiatkových úprav, kaštiel', Bartoňová, 1982.

> Zámer obnovy pamiatky – Program pamiatkových úprav – Zásady pamiatkových úprav, kaštieľ – park, Vágenknechtová, 1993.

> Návrh na aktualizáciu EL KP, kaštieľ, Bocán, 1996.

> Návrh opatrení objektu v havarijnom stave, kaštieľ, Havlík, 1991.

> Základné podmienky na obnovu, park, SÚPS Bratislava, 1993.

> Projektová úloha – rekonštrukcia, kaštieľ, Stavoprojekt Trnava, 1985.

> Meračská dokumentácia, kaštieľ, Geodézia Bratislava, 1975.

> Zadanie stavby, kaštieľ, Peterka, 1992.

> Expertízny posudok, kaštieľ, Architecture service Bratislava, 1993.

> Štúdia – rekonštrukcia, kaštieľ, Špička, 1992.

> Dokumentácia zanikajúcej pamiatky, 2001.


Ing. arch. Gabriela Kvetanová,

riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Trnava


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.