Malý kaštieľ rozdelil obyvateľov Cífera

Obrázok k článku (slovenskehrady.sk)

Ani verejné zhromaždenie obyvateľov Cífera nedalo odpoveď na otázku, či má obec kúpiť kaštieľ, ktorý kedysi patril šľachtickému rodu Zičiovcov. Časť obyvateľov je za kúpu a zachovanie malého kaštieľa, časť je rázne proti. Kaštieľ z 2. polovice 18. storočia by stál obec približne 230 tisíc eur, jeho oprava ďalších približne pol milióna eur. Samospráva by však získala priestory pre múzeum a ďalšie kultúrne aktivity.

,,Posunieme to obecnému zastupiteľstvu, nech poslanci rozhodnú,“ skonštatoval starosta Cífera Maroš Sagan. Na verejnom zhromaždení sa podľa neho otvorila aj iná možnosť na záchranu kaštieľa. ,,Ak by poslanci povedali nie, bol by tu priestor pre založenie občianskeho združenia, ktoré by sa mohlo pokúsiť kaštieľ získať. Vycítil som z reakcií ľudí, že záujem majú,“ dodal.

Cífer postupne prišiel o staré kúrie, meštianske i gazdovské domy. V obci zostali z historických stavieb ešte malý a veľký kaštieľ. Malý kaštieľ, pôvodne prícestný hostinec, ponúka jeho majiteľka na predaj. Aj keď zatiaľ nie je vyhlásený za kultúrnu pamiatku, podľa viacerých obyvateľov Cífera symbolizuje kus histórie obce. Starosta Sagan na zhromaždení povedal, že obec by peniaze na kúpu kaštieľa mala. Zároveň však upozornil, že by to na niekoľko rokov znamenalo výrazné škrty v investíciách do chodníkov, ciest, rozširovania kanalizácie alebo nadstavby materskej školy. Práve to sa nepozdáva časti obyvateľov, ktorí sú zásadne proti kúpe kaštieľa. Vedenie obce už predtým zorganizovalo internetovú anketu o tom, či obec má kaštieľ kúpiť alebo nie. Približne polovica respondentov sa vyjadrila za.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.