Začína sa pracovať na záchrane kaštieľa v Seredi

Občianske združenie (OZ) Vodný hrad pomaly začína s dlho očakávanou záchranou seredského kaštieľa. Podľa podpredsedu rady OZ Júliusa Matisa, prvým krokom je oprava strechy. Tá zabráni pokračovaniu vyše dvadsaťročnej devastácie kaštieľa.Záchrana kaštieľa sa začala rysovať už pred rokom a pol, až teraz sa však robia viditeľné kroky. V kaštieli ešte donedávna prespávali bezdomovci, teraz je už zabezpečený mrežami. V súčasnosti opravujú strechu proti zatekaniu, aby sa predišlo ďalšej devastácii kaštieľa, ktorá každý rok predstavuje niekoľkomiliónové škody. Práce majú byť hotové v septembri a rátajú s nákladmi 1,2 milióna korún (39 833 €). Okrem mesta Sereď, ktoré kaštieľ vlastní, prispeje polovicou sumy Ministerstvo kultúry. Podľa Matisa je prioritou zanedbaný kaštieľ a jeho okolie očistiť. Následne ho chce mesto rozpredať po jednotlivých krídlach investorom, ktorí ho zrekonštruujú. Hlavná časť však naďalej ostane mestu. Revitalizácia čaká aj zarastený park, ktorý je chránený štátom ako archeologické nálezisko. Podľa Matisa, stopy náleziska siahajú až do čias Veľkej Moravy a ešte ďalej. Predpokladané náklady na obnovu celého kaštieľa a parku sú viac ako 300 miliónov korún (10 mil. €).

OZ Vodný hrad chce postupne začať s kultúrnymi aktivitami, napr. turistickým náučným chodníkom s odborným sprievodcom, ktorého trasa by viedla cez kaštieľ. Jedným z plánov je aj vybudovanie výtvarnej galérie v prízemnej časti. Tá by mala byť hotová už na budúci rok. Náklady na jej zriadenie vo výške pol milióna korún (16 597 €) plánuje združenie získať zo sponzorských darov. Cieľom OZ i vedenia mesta je využiť kultúrny a prírodný potenciál Serede a spraviť z nej aj vďaka kaštieľu centrum cestovného ruchu.

Klasicistický kaštieľ vznikol po poslednej prestavbe budov stojacich na bývalom opevnení Vodného hradu Šintava v roku 1841. Na nádvorí kaštieľa sa viedol v rokoch 1981 až 1992 rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy Šintavského hradu spred 13. storočia. Od roku 1639 patril Eszterházyovcom, ktorí v polovici 18. storočia prestavali časť vonkajšieho hradu na reprezentačné vidiecke sídlo. V prvej polovici 19. storočia kaštieľ klasicisticky upravili.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

Odpovede

  1. Začína sa pracovať na záchrane kaštieľa v Seredi

    “Následne ho chce mesto rozpredať po jednotlivých krídlach investorom” – Len do toho, horšie, ako by tam umiestnili JRD…

  2. Re: Začína sa pracovať na záchrane kaštieľa v Seredi

    “Následne ho chce mesto rozpredať po jednotlivých krídlach investorom” – Len do toho, horšie, ako by tam umiestnili JRD…

    Verim, ze to snad nehrozi. Projekt, ktory je na revitalizaciu vodneho hradu vypracovany a pristupny na http://www.vodnyhrad.sk je kvalitny a Rasto Petrovic sa mi zda dobra zaruka na usmernovanie pamiatkovej obnovy aj zo strany statu.

  3. Re: Začína sa pracovať na záchrane kaštieľa v Seredi
    “Verim, ze to snad nehrozi. Projekt, ktory je na revitalizaciu vodneho hradu vypracovany a pristupny na …vodnyhrad. sk je kvalitny a Rasto Petrovic sa mi zda dobra zaruka na usmernovanie pamiatkovej obnovy aj zo strany statu.”

    Achže bože, Vy neveríte, ale v článku je uvedený zámer vlastníka – tzv. “územnej samosoprávy”. Vážená Ing. arch. Kotruszová, trochu reálneho pohľadu, určite predsa poznáte pomery v guberniách, keď už nebveríte Štátnemu centru (Bratislava).
    A verte, že Mgr. arch. Petrovič ani jeho nadriadená, ba ani Minister, NEMAJÚ ŽIADNE možnosti na “usmernenie” tohto debilného zámeru…

  4. Re: Začína sa pracovať na záchrane kaštieľa v Seredi

    Achže bože, Vy neveríte, ale v článku je uvedený zámer vlastníka – tzv. “územnej samosoprávy”. Vážená Ing. arch. Kotruszová, trochu reálneho pohľadu, určite predsa poznáte pomery v guberniách, keď už nebveríte Štátnemu centru (Bratislava).
    A verte, že Mgr. arch. Petrovič ani jeho nadriadená, ba ani Minister, NEMAJÚ ŽIADNE možnosti na “usmernenie” tohto debilného zámeru…

    Mily diskuter, mate snad strach zo svojho “normalizacneho upratania”, ze takto anonymne?
    Neviem, co splietate – uzemnu posobnost pre obnovu tejto NKP ma KPU v Trnave. Co s tym ma spolocne v tejto faze statne centrum, nerozumiem, ak viete, dajte podnet na prislusne miesta. KPU Trnava ma zverejneny zoznam pracovnikov s predmetom naplne na http://www.pamiatky.sk ako jediny KPU na Slovensku!!! Mam vysvetlit preco? Dobre, je to zaruka, ze hlavnu metodicku zodpovednost, poznanie a kontinuitu v rozhodovani v tej ktorej oblasti ma dlhodobo konkretny clovek – na rozdiel napr. od Nitry. Mnou spominany pan Petrovic je vsak este naviac aktivny, skuste si preverit fakty.

    Zachrana kastiela=byv.vodneho hradu ma kvalitne vypracovanu studiu revitalizacie, co povazujem za dostatocny podklad pre manevrovanie pri ziskavani financii v kazdom smere, aj ako podklad pre vydavanie rozhodnuti, stanovisk ci vyjadreni, resp. vypracovavanie jednotlivych stupnov dokumentacie. Dodavam este, ze mat vypracovanu studiu revitalizacie pamiatky v takej obsaznosti, je na Slovensku priam zazrakom.

    Pokial by ste si dali tu namahu a okrem toho clanku s novinarsky atraktivnymi formulaciami, si aj aspon precitali verejne pristupnu studiu – tak by ste okrem burcovania adrenalinu, mozno aj prisli na nieco zmysluplne. Ja, aj ked len s minimalnym penzom informacii o nejakych gubernatorskych snahach, prezentujem na tomto fore svoj nazor a doveru ku konkretnemu I.stupnovemu statnemu organu – ci jeho zamestnancovi. Nie je pamiatkar ako pamiatkar ani v centre, ani medzi vykonnym plebsom :-)

  5. Re: Začína sa pracovať na záchrane kaštieľa v Seredi
    Mily Bratislava, nieco na rozmyslanie k teme, specialne skopirovane zo studie prezentovanej na http://www.vodnyhrad.sk :

    Kaštieľ aj s priľahlým územím rozdelil projekt do viacerých samostatných no vzájomne prepojených a fungujúcich častí:
    · Informačno-propagačné centrum s múzeom v objekte bastión (reprezentačná časť mesta Sereď)
    · vzdelávacie centrum
    · ubytovacia časť
    · reštaurácia s vinotékou
    · remeselný dvor (keramická dielňa, kováčska dielňa, sedlári, kolári, dielne s umeleckým zameraním…)
    · archeologický park
    · napojenie na cyklotrasy, vznikajúce jazdecké cesty a vodnú turistiku
    · oblasti pešej turistiky – tu prichádza do úvahy predovšetkým návšteva historických lokalít v meste a najbližších prírodných zaujímavostí v jej okolí.

    Silné stránky projektu:
    · záujem orgánov mesta o obnovu a ďalšie využitie klasicistického kaštieľa a priľahlého parku
    · existencia základnej technickej dokumentácie
    · nehnuteľnosť bez vecných bremien
    · poloha mesta Sereď
    · možnosti využitia neďalekej vodnej nádrže
    · očakávaná dobrá spolupráca medzi orgánmi mesta a budúcim strategickým partnerom pri obnove a ďalšom využívaní nehnuteľností
    · možnosť viaczdrojového financovania projektu
    · možnosť odpustenia dane z nehnuteľnosti zo strany mesta Sereď počas rekonštrukcie

    Slabé stránky projektu:

    · dlhodobý nezáujem o obnovu a ďalšie využitie klasicistického kaštieľa zo strany domácich alebo zahraničných záujemcov – vysoké predpokladané investičné náklady na obnovu nehnuteľnosti až 250 mil. Sk a ich dlhodobá návratnosť (15 – 20 rokov)
    · nehnuteľnosť’ je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky, čo zvyšuje náklady na rekonštrukciu
    · veľmi zlý technický stav kaštieľa a prevažnej časti priľahlého parku a oplotenia
    · amfiteáter ako súčasť parku je v dezolátnom stave – prakticky nepoužívateľný
    · zložité a náročné sú podmienky v súčasnosti na získanie a návratnosť finančných prostriedkov na rekonštrukciu
    · neukončený archeologický prieskum

    Mate ine riesenie?

Comments are closed.